Pracovná skupina, riešiaca pracovnoprávne vzťahy duchovných, ktorá sa stretla v máji 2017, rozposlala závery seniorom, ktorí ich mali na svojich poradách s farármi prediskutovať. Všetko šlo napokon do stratena. Prinášame materiál, ktorý k ústavným zákonom vypracoval právnik – doktor Juraj Čech na diskusiu pre ordinovaných aj neordinovaných členov cirkvi. Vaše diskusné príspevky môžete zasielať do redakcie Evanjelického posla Spolku Tranovský na mail: redakcia@spoloktranovsky. sk alebo na adresu: Spolok Tranovský, P. O. Box 84, Tranovského 1, 031 01 Liptovský Mikuláš. Asociácia slobodných zborov ECAV na Slovensku chce pracovať na rozvoji cirkvi a priniesť návrhy na zmeny ústavných zákonov aj cirkevnoprávnych predpisov tak, aby duchovní mohli pracovať plnohodnotne a bez diskriminácie, ktorá sa deje v súčasnosti pod novým vedením cirkvi, a to nielen v rozpore s cirkevnými, ale aj štátnymi zákonmi.

Problematika právnej úpravy Disciplinárnych previnení upravená v Ústavnom zákone č. 1/1993 v znení neskorších zákonov

Čl. 6 – Zánik členstva v cirkvi Ods. 1 – „ Členstvo v evanjelickej cirkvi a. v. zaniká… vylúčením…“ Ods. 2 – „Vylúčiť z ECAV možno len z dôvodov ustanovených v tejto Ústave.“ (dôvody vylúčenia sú upravené v Čl. 13 ods. 3 a Čl. 4)

Stanovisko: Čl. 13 ods. 4 je upravený nasledovne: „Vylúčiť z cirkvi môže len dištriktuálne presbyterstvo.“ Pri stanovení kompetencií dištriktuálneho presbyterstva v Čl. 26 ods. 2 Ústavy však vôbec nie je uvedené, že dištriktuálne presbyterstvo vykonáva disciplinárnu právomoc, pričom ostatným orgánom disciplinárnu právomoc zveruje Ústava priamo pri vymedzovaní ich kompetencií. Tento nedostatok Ústavy nemožno nahradiť ani tým, že pri vymedzovaní kompetencií dištriktuálnemu presbyterstvu v Čl. 26 ods. 2 Ústavy sa používa vymedzenie… plní najmä tieto úlohy… Pod slovo a pojem najmä nie je možné subsumovať takú významnú kompetenciu, akou je disciplinárna právomoc.

Čl. 9 – Povinnosti člena cirkvi Ods. 1 písm. f) – „dodržiavať ustanovenia tejto Ústavy, cirkevné zákony a nariadenia, plniť rozhodnutia cirkevných orgánov a cirkevných predsedníctiev a podrobiť sa rozhodnutiam cirkevných súdov.“

Stanovisko: a) Ústava nepripúšťa „ius resistendi“ t. j. právo odporu, pokiaľ postihnutý nesúhlasí s právoplatným rozhodnutím, nemôže teda verejne prezentovať postoj, že nebude rešpektovať rozhodnutia cirkevných orgánov. b) Proti právoplatnému rozhodnutiu cirkevných orgánov nie je možné podľa platnej Ústavy podávať ďalšie opravné prostriedky, nakoľko právny poriadok ECAV nepozná mimoriadne opravné prostriedky tak, ako je to v štátnom práve (napr. obnova konania, preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní alebo dovolanie). Z uvedeného vyplýva, že sa nemožno domáhať odvolania voči rozhodnutiu o odvolaní a nemáme ani právne vymedzené, ktorý cirkevný orgán by mal riešiť mimoriadne opravné prostriedky. c) Takéto podnety nemôže riešiť ani Synoda, lebo v zmysle § 29 ods. 1 Ústavy takúto kompetenciu nemá. V zmysle § 29 ods. 1 má Synoda nasledovné kompetencie:

  1. Ústavnodarnú a zákonodarnú pôsobnosť upravenú v § 29 ods. 1 písm. e, f, g Ústavy.
  2. Kreačnú pôsobnosť, t. j. vytváranie vlastných orgánov, upravenú v § 29 ods. 1 písm. e, f, g Ústavy.
  3. Kontrolnú pôsobnosť – upravenú v § 29 ods. 1 písm. d a čiastočne v § 29 ods. 1 písm. c Ústavy.
  4. Pôsobnosť v základných otázkach rozvoja cirkvi upravenú v § 29 ods.1 písm. a, b, c, h Ústavy. Z uvedeného je zrejmé, že synoda si nemôže v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) Ústavy vyhradiť rozhodovať o akejkoľvek otázke a teda ani voči rozhodnutiam o disciplinárnom previnení. Synoda nemá kompetenciu riešiť disciplinárne previnenia, ktoré sú uvedené ako individuálny právny akt a nemožno jej túto kompetenciu rozšíriť ani subsumovať pod pojem „najmä“ tak, ako je to uvedené v Čl. 30 – prvá veta.

Čl. 10 „Za vedomé porušenie pravidiel mravného života a cirkevných zákonov vyvodzuje voči svojim členom disciplinárne dôsledky.“

Stanovisko: Problémom je slovo – „vedomé“, nakoľko toto v uvedených súvislostiach evokuje záver, že ide o úmyselné porušenie stanovených pravidiel správania sa. V § 2 ods. 2 z. 3/2004 o disciplinárnych previneniach sa uvádza: „Na zodpovednosť za disciplinárne previnenia stačí zavinenie z nedbanlivosti.“ Disciplinárneho previnenia sa možno dopustiť buď úmyselne alebo z nedbanlivosti. Samotné úmyselné konanie je možné ešte deliť na priamy a nepriamy úmysel a nedbanlivosť na vedomú a nevedomú. Pri nevedomej nedbanlivosti daný porušovateľ právnej povinnosti ani nevedel, že koná protiprávne, ale vzhľadom na svoje osobné pomery to vedieť mal a mohol. (Znamená to, že ak je cirkevný zákon alebo nariadenie zverejnené v zbierke cirkevných predpisov, platí, že „neznalosť zákona neospravedlňuje.“) Je tu právny rozpor, lebo slovo „vedomé“ konanie znamená úmyselné, resp. že konateľ protiprávneho t. j. aj disciplinárneho konania si bol vedomý svojho konania, ale podľa § 2 ods. 2 z. 3/2004 „na zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí zavinenie z nedbanlivosti“. Riešenie problému budem prezentovať pri zákone 3/2004 o DP.

Čl. 13 – Rozvod manželstva kňaza „Od disciplinárneho postihu kňaza možno upustiť, ak sa preukáže, že rozvod nezavinil.“

Stanovisko: Uvádzam, že v § 6 z. 3/2004 o disciplinárnych previneniach nie je medzi formami disciplinárnych opatrení uvedená táto forma riešenia disciplinárneho previnenia kňaza. V disciplinárnom konaní, ktoré sa pri rozvode kňaza musí začať obligatórne, sa až následne skúma zavinenie. Ak kňaz zavinil rozvod, potom prichádzajú do úvahy opatrenia stanovené v zákone č. 3/2004 o DP. Ak ale nezavinil rozvod, začaté konanie by malo konštatovať vo výroku rozhodnutia, že rozvod kňaz nezavinil, a preto sa upúšťa od uloženia disciplinárneho opatrenia a konanie sa zastaví, tak ako aj v iných disciplinárnych konaniach, keď sa niekomu nepreukáže vina za disciplinárne previnenie.

Riešenie: Je potrebné dať do súladu § 6 ods. 1 z. 3/2004 s Čl. 12 Ústavy.

JUDr. Juraj Čech, PhD. Autor je podpredseda Právneho výboru ECAV na Slovensku.

ilustračné foto: pixabay.com