Déjà vu – niečo, čo sme už videli, prežili
Podobné déjà vu ma asi každý z mojich ročníkových rovesníkov z teológie, ktorí pôsobili na Gemeri.
„Posledná kávička“ nášho vedenia cirkvi z 5. 2. 2024 nás neustále posúva k niečomu, čo je evanjelickému prostrediu cudzie. Preto sa musíme pýtať: Je toto vôbec možné? Veď je to odtrhnuté od reality! A bez lásky k evanjelikom.
S tým déjà vu je to tak, že náš porevolučný ročník bol jedným z najsilnejších ročníkov na teologickej fakulte. Túžba môcť slobodne vyznávať vieru v Pána Ježiša Krista mnohých nasmerovala na štúdium teológie. Úspešne sme doštudovali, urobili kaplánske a neskôr farárske skúšky. Pri nástupe do práce sme však boli nemilo prekvapení podobnými úletmi voči farárom, ako to dnes predvádzajú generálna dozorkyňa a generálny biskup našej cirkvi.
Márne sme ako mladí farári hľadali oporu v Božom slove či v evanjelickom ponímaní duchovnej služby pre takéto počínanie vychádzajúce z bratislavskej centrály.
Z GBÚ nám napríklad pracovníčka vyvolávala na príkaz „osoby xyz” a zisťovala, či sme na fare. Keď ste telefón zdvihli, na druhom konci bolo hlboké ticho. Bolo to otravné a skutočne sme sa veľakrát cítili ako prenasledovaní ŠtB.
Potom sme na SPK (schôdzi farárov) počúvali sťažnosti, ktoré nám tlmočili seniori: „Vraj, kde sú farári?“
Na našu námietku, že učíme aj náboženstvo a vykonávame aj pastorálne návštevy a vybavujeme správu a chod cirkevného zboru, a teda nemôžeme vysedávať na farách a čakať, kedy nám niekto z GBÚ zavolá, sme odpoveď nedostali. (V tom čase sme ešte mobily nemali.)
Potom nasledovalo zavedenie „povinnosti“ evidovať pastorálne návštevy a vykonávať záznam z týchto návštev – kde, kedy a o čom sme s cirkevníkmi ako farári rozprávali, čo sme okrem nahlásenia počtu návštev robiť odmietli. Aj vtedy sa vedenie cirkvi farárom vyhrážalo.
Dokonca vraj mala byť zriadená duchovná „polícia”, ktorá by sledovala, čo farári robia. A to bolo už po 90. roku dvadsiateho storočia, po Nežnej revolúcii. Vtedy sa to oficiálne zrealizovať nepodarilo, ale ako vidíme, aj teraz sa niektorí znova na túto hru proti farárom dali nahovoriť.
Biblický text hovorí o tom, ako niektorí spolubratia zabudli na svoju úlohu a namiesto vedenia a služby iným sa rozhodli: „a bil by svojich spolusluhov…“ Či zabudol biskup Ivan Eľko, že bol tiež v cirkevnom zbore farárom? Páčilo by sa mu takéto počínania biskupa voči svojej osobe, aké on presadzuje voči kolegom v duchovnej službe?
Ak by takéto nápady vychádzali z iniciatívy generálnej dozorkyne, nemal by ju poučiť o tom, v čom všetkom spočíva služba evanjelického duchovného?
O tom, že mesto aj dedina majú svoje špecifiká v službe našim evanjelikom po celom Slovensku. Nemáme si byť navzájom bratmi a sestrami?
Na teologickej fakulte, ešte aj predtým na mládeži sme sa učili, že diabol chce zničiť kresťanov po prvé tým, že spochybňuje Božie slovo, a po druhé tým, že útočí proti zvestovateľom evanjelia.
A dnes to vyzerá tak, že niet iných problémov, len presadzovať preklad Biblie do moderného jazyka (čo sa však myslí pod tou modernosťou, to verejnosť nevie).
Alebo nekriticky pretláčať EQ potreby aj na úkor vierouky a praktického nasledovníctva a tiež snaha popierať IQ v cirkvi.
Viera v Krista, ktorá ako lokomotíva ťahá život veriaceho, sa nahradila vozňami zábavy, ktoré v skutočnosti nie sú schopné „potiahnuť k výšinám”, ako hovorí básnik.
Z akej, slovami nášho bývalého profesora, „kapustnej hlavy“ toto vzišlo, že sa útočí na tých, ktorí sú v mnohom poddajní, chcejúc len dobre, ale netušiaci, že niekto pod nimi podpiľuje konár života, služby, dôstojnosti?
Myslím na kolegov, farárov v službe. Vyštudovali ste evanjelickú teológiu a. v. s tým, že ste to chceli. A chceli ste ísť do evanjelického cirkevného zboru slúžiť svojimi darmi k viere a povzbudeniu hlavne evanjelikov, veď preto ste študovali na EBF UK. A teraz, ešte v horšej podobe, ako sme to zažívali pred rokmi, prichádza atómovka od vedenia cirkvi!
Ak si slúžiaci v dedinke, si vraj málo vyťažený a máš ísť pomáhať kolegovi. Chcú ti znížiť pracovný úväzok, čo znamená nižší plat. Alebo máš ísť pomáhať kolegovi do mesta. Teda Fond finančného zabezpečenia je pre teba príťažou. Lebo v tomto prípade nešlo o solidaritu s tebou, ako sa to pôvodne prezentovalo, lebo si v malom cirkevnom zbore. Ale tu ti vedenie cirkvi odkazuje, že išlo o pôžičku pre teba, ktorá ťa bude stáť ešte oveľa viac ako tých pár eur, ktoré ti mesačne pošlú z Fondu. A vyzerá to tak, že kolegovia z miest chcú svoje peniaze, ktoré posielajú na GBÚ, v inej forme späť. Preto sa sťažujú, že na dedinách sa farári nudia, nemajú čo robiť, že sú málo vyťažení a pod.
Mestskí farári sa vraj sťažujú, že majú veľa práce, hovorí generálne dozorkyňa, vraj ona takých pozná. A pozná generálna dozorkyňa aj ich výhody, ktoré im práca farára v meste poskytuje? O tých mlčí! Alebo o nich ani nevie?
Generálny biskup zachádza ešte ďalej. Hovorí, že si popri farárovaní máš nájsť aj ďalšiu prácu, milý kolega z malého zboru!
Nielen ty sám, ale i viacerí sa pýtajú: Načo si potom študoval?! Čo je tvojím poslaním?
Vieme, že aj tak sú dobré miesta na farách po známostiach obsadené ich ľuďmi.
A ty, aj keď vieš, že si v mnohom ako dedinský farár ukrátený, ochotne si prijal toto miesto a slúžiš aj v tom malom zbore. Ty si to bral po evanjelicky, kresťansky, že je potrebné slúžiť aj tam, kde by farárske deti a ich kamaráti nikdy nešli. Za tvoj postoj viery ťa teraz idú ešte potrestať, sťažiť ti život i prácu, priviesť ťa k žobravému životu!
Ono to tu už bolo – keď farári popri farárstve pracovali aj inde: na poľnohospodárskych družstvách. To bolo počas totality. Svedčili nám o tom bratia farári, ktorých sme poznali.
Znižovať postavenie a status evanjelického farára sa vedeniu cirkvi darí čoraz viac. A cirkevné zbory a dozorcovia mlčia. Buď nedbajú, čo si biskup s dozorkyňou hovoria, alebo sú ľahostajní.
Potom aj malé cirkevne zbory povedia farárom, že budú môcť bývať na fare len na 40 percent. Vokátor bude len na polovicu a pod. Verím, že žiaden evanjelický cirkevný zbor augsburského vyznania toto svojmu farárovi nespraví, tak ako to s farármi plánuje vykonať toto protievanjelické vedenie cirkvi!
Mnohí sa smiali, keď sa odoberali kríže biskupom, keď sa dávala žaloba za dehonestáciu cirkvi atď. Teraz? Prišlo aj na obyčajných farárov. Ak nie ste v generálnom presbyterstvo, nemáte funkciu, nie ste synodál, tak si zakúsite šikanu alebo sa stanete zradcami svojich kolegov pre určité výhody.
Nie, zaiste, dnes sa to robí po eštebácky, sofistikovanejšie, prijme sa to ako cirkevný zákon. A potom ste neposlušní a nimi trestateľní. To je to, čomu hovoria: cirkev si to vyrieši sama.
Tak sa teda plánuje evanjelizovať! Toto je vízia pre evanjelickú cirkev bez duchovných?!
Na toto sme upozorňovali už takmer pred dvadsiatimi rokmi, keď plány niektorých boli nasledovné: jeden farár na 100-kilometrovú oblasť. Skutočne si niekto myslí, že toto je dobrá služba pre našu cirkev? Že za takých podmienok je cirkev schopná efektívne plniť misijné a evanjelizačné poslanie, ktoré jej bolo zverené?
Namiesto pestovania bratsko-sesterských vzťahov sa tu vnáša rivalita, aby si každý utrhol dobré miesto. Ako povedal jeden bývalý cirkevný funkcionár jednej farárke: Choď tam, treba si pumpnúť to miesto. Pumpla si ho s jeho pomocou.
No cirkev má aj malé zbory a má aj ochotných farárov, ktorí napriek mnohým nevýhodám prijali službu v takých zboroch, a teraz ich vedenie cirkvi dehonestuje a prináša im návrh, ako si majú zariadiť život vo svete.
A tí, ktorí sú v mestách, sa sťažujú. Musíme im dať jednoduchú radu: Nech sa páči, možno niektorý brat či sestra farárka z dedinského zboru si s vami radi vymenia miesta a využijú svoje duchovné dary. Pretože podľa vašej logiky si niekedy neutrhli ten správny flek. A keď to v meste nezvládate, oddýchnete si v malom cirkevnom zbore, kde sa budete „nudiť“.
Lebo generálna dozorkyňa si myslí, že dedinskí farári sa nudia. Tešte sa, deti, vnúčatá, keď prídete na Vianoce k rodičom, spolu pôjdete nie do miestneho kostolíka, ale pôjdete do mesta na služby Božie, lebo dedinský zbor možno zrušia. V mestskom zbore majú vytvorených viac miest pre farárov. Nech sa neženú do toľkých funkcií cirkevných či svetských a potom budú stíhať prácu farára v zbore, kde si ich zvolili.
Prečo ten plač a závisť, že dedinskí sa „nudia“. Chceli ísť do mestského zboru, nech tam slúžia a nezávidia tým, ktorých treba podporiť, a nie dehonestovať.
Ak tieto návrhy vychádzajú od nerozumných farárov, a tlmočí ich generálna dozorkyňa, je to smutné, ale ak toto ide presadzovať vedenie cirkvi a bez hanby to hovorí verejne „na kávičke“, tak je to s touto cirkvou naozaj veľmi zle!
Okrem vyjadrení, ktoré odzneli v relácií predsedníctva cirkvi „na kávičke“, sa vraj ešte uvažuje, že študentov bohosloveckej fakulty, ktorí nespravia štátne skúšky, použijú na prácu v zboroch. Takže ten, kto je lenivý a nespraví ani štátne skúšky, toho chcú podporiť, a tým, ktorí riadne vyštudovali a spravili záverečné štátne skúšky (a teda sú spôsobilí po zvládnutí kaplánskych a farárskych skúšok), ak sa dostali do malého zboru, tak si majú hľadať druhú či tretiu prácu. Jednoducho preto, že im siahnu na plat znížením úväzku!
Milí evanjelici, toto je potrebné nazvať pravým menom: toto vyšlo z mysle, ktorá je proti Kristovi a proti blížnemu. Farárom brať nielen živobytie, ale aj nádej, že ich práca má zmysel?
Ak niekomu niekto siahne na základné ľudské potreby, je to aj proti poslaniu a zároveň obracia živobytie na živorenie. Sme v päťdesiatych rokoch 20. storočia alebo v deväťdesiatych, keď sme tieto snahy videli v cirkvi? Znižovať autoritu farárov aj v zboroch, kde pôsobia? Urobiť z nich nesvojprávne osoby, ako sa to snažia urobiť s cirkevnými zbormi?
Ďalší úlet. Ale to je vec cirkevného zboru, komu chce za čo platiť. Vedenie cirkvi sa tu znova mieša do života a kompetencií cirkevných zborov!
Oproti farárom chcú laikov platiť za ich službu v zbore. Hoci mnohí laici vyznávajú: „Veď to robíme z lásky k cirkvi. My máme prácu. Dobrovoľne konáme, tak nás rodičia učili.” Laici si však podľa „logiky“ súčasného vedenie cirkvi zaslúžia odmeny (dobrovoľnícka práca), a farárom sa zamestnanie berie a vyhráža sa im?
Zvolili ste si, evanjelici, niekoho s palicou, a teraz vidíte ovocie. Znova ožil rod Rechabeámovcov, ktorý nemá vzťah k evanjelikom.
Máme tu totiž generácie, hoci sú navonok evanjelické, ale vychované mimo evanjelickej cirkvi, a tých asi chce vedenie cirkvi platiť. Konferencie sa konajú v spolupráci s TC Kompas a podobnými organizáciami. Potom sa asi vedeniu cirkvi zdá, že farári nie sú dôležití, a už vôbec nie takí, ktorí ešte spomínajú Augsburské vyznanie.
To platí aj pre farárov, ktorí ešte stále používajú evanjelickú Bibliu alebo si dovolia povedať svoj názor a upozorniť na to, že sa zlé veci vnášajú do cirkvi. Hneď sú obvinení z toho, že znižujú autoritu dotyčného. Alebo platí pri tomto vedení, že čím väčší hriešnik v cirkvi, tým lepšie poslúži k lynčovaniu iných?
Milí kolegovia, choďte na synodu a uvidíte, ako sa vás zastávajú zástupcovia z vášho seniorátu. Z vedúcich osobností v zboroch robia nesvojprávnych paholkov, ktorí nemajú na nič právo, iba ak poslúžiť k postupnému ničeniu zborov. Po stránke finančnej i duchovnej.
Heslo neláskavého vedenia k farárom v ich podaní znie: Dajte nám svoje cirkevnozborové peniaze, a my vieme, čo s nimi spraviť.
Ale to nie sú ich peniaze ani ich majetky, pôda, lesy, budovy, tie patria cirkevnému zboru, v ktorom ty, milý brat farár, sestra farárka, pôsobíš a požívaš pohostinnosť tohto zboru.
Si hosť, ktorý kradne?
Ako nakladáte s majetkom i dušami v zbore, za to sa pred Pánom Bohom budete zodpovedať vy.
Ó, a falošná fráza: že nie sú dôležité hmotné veci.
Nie sú, a preto ich nie je potrebné zveriť do rúk tých, ktorí vás o ne chcú obrať. Evanjelici vždy cirkev podporovali a verím, že aj budú. Ale výpalné nikdy nemalo miesto v evanjelickej cirkvi, ako sa to deje teraz. Čo je prikázané zákonom, nie je dobrovoľné. A čo nie je dobrovoľné, nie je požehnané. A ak je zákon protizákonný, je zlý. Lebo nakladať s majetkom, ktorý mi nepatrí, je protizákonné. Tu platí aj Božie: Nepokradneš! Nepožiadaš!
Farári a farárky, konajte! Postavte v obci napr. denné centrum pre seniorov alebo zriaďte opatrovateľskú službu. Toto nám evanjelikom chýba. Nech vidno, že evanjelik evanjelikovi pomôže, ale nie podľa vzoru tohto vedenia, ktoré by rado určilo, komu môžete a komu nemôžete pomáhať. Verím, že evanjelici stále pamätajú na príbeh milosrdného Samaritána. Rozvíjajte dedičstvo otcov, a keď to nie je vaše, ale cirkevného zboru, o to viac sa snažte pred Pánom Bohom i pred ľuďmi. Aby ste raz pri vašom odchode z cirkevného zboru nenechali dlh po duchovnej ani materiálnej stránke. Ako to niektorí majú vo zvyku. Takýchto nazývajú vykrádačmi. Po nich zostáva spúšť.
Tým bratom a sestrám, ktorí sa rozhodli študovať v tomto čase na našej teologickej fakulte, držím palce, aby sa dožili takého vedenia cirkvi, ktoré nebude dehonestovať odkaz evanjelickej viery. Ktoré bude podporovať evanjelikov a všetko evanjelické. Prajem im, aby neboli pod sektárskymi biskupmi a svetáckymi dozorcami, ktorí chcú riadiť cirkev násilnícky, skrývajúc sa za zákony.
Uvedomte si, že cirkevné zbory aj duchovní majú právo rozhodovať sami o svojich záležitostiach. Ak generálny biskup hovorí, že si farári majú nájsť aj inú prácu, skutočne ide o rozvoj kresťanstva?
Skutočne vám ide o evanjelickú cirkev?
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Bob Clark / Pexels.com
