Dal nám príklad
1. slávnosť vianočná
Ajhľa panna počne a porodí syna a dajú mu meno Imannuel! Tieto prorocké slová zneli staro zmluvnému ľudu Božiemu, všetkým tým, ktorí očakávali narodenie Spasiteľa sveta, Záchrancu a Mesiáša. Očakávali, naň sa pripravovali a keď prišla plnosť času, tak mnohí pochybovali a narodeného Božieho Syna neprijali. Boli takí, ktorí o Ježišovi vedeli všetko. Vedeli, prečo a kde sa má narodiť, presne citovali príslušné verše z 5. Kapitoly knihy proroka Micheáša. Vedeli, že Mesiáš sa narodí v Betleheme. Vedeli, ale zostali pasívni. Nepohli sa k Ježišovi. Nepriblížili sa k Nemu. Nemali v srdci túžbu po Jeho poznaní. Uspokojili sa so svojou múdrosťou, tešili sa, koľko toho vedia, lenže tieto vedomosti pre nich nič neznamenali, nepriniesli do ich života nič nové. A podobne je tomu aj dnes. Sú ľudia, ktorí mnoho vedia aj o Ježišovi, aj o kresťanstve, ale neotvoria svoje srdce, svoj život, nedajú sa riadiť myšlienkami ktoré sú zapísané v Biblii. Staviame všetci na kresťanskej tradícii, ale často sa kon-frontujme s tým, že iné hovoríme a iné robíme. Mnohí aj Vianoce zamenili len za to vonkajšie a zabudli na ten pravý obsah, že ide o sviatky kedy si pripomíname narodenie Krista Pána.
Chceme tak robiť aj dnes a tak prečítame kázňový text z 1J 4, 9:
„V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho.“ Amen.
Drahí bratia, milé sestry v Pánu!
Prišli sme sem do nášho chrámu Božieho, aby sme zasvätili vianočné sviatky v duchu spojenia sa so všetkými kresťanmi na celom svete. Veď po tieto dni milióny ľudí prichádzajú do svojich kostolov, či katedrál, alebo do modlitební aby prijali to vzácne vianočné posolstvo: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť ktorá bude všetkému ľudu, lebo sa Vám narodil Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. Je dobre, že sa národy vracajú k tomuto posolstvu radosti a pokoja – veď inak by tu bola len duchovná tma a prázdnota.
Duch Svätý vypočul volanie svojho ľudu, povolal ho do vianočného času aby vypočul posolstvo Vianoc. Prvým posolstvom Vianoc je skutočnosť, že nás Pán Boh miluje. Dejiny náboženstiev jednoznačne svedčia o tom, že kmene, národy, vytušili že Boh je. Nezáleží teraz na tom ako Ho pomenovali, alebo ako Ho uctievali. Dôležité je poznanie, že v existenciu najvyššej bytosti verili. Kresťania vďaka Božiemu slovu poznali, že tento tušený, neznámy, mocný a do života zasahujúci Boh je láska. V tomto presvedčení jednoznačne vyznávame aj slovami nábožnej piesne: Boh náš je láska od večnosti. On základ bytia prúd milosti, On z lásky stvoril spravuje svet, kde nieto Jeho života niet! Boh náš je láska, Boh náš je láska. ES 229,1 A tento Boh lásky berie iniciatívu do svojich rúk a bez všetkých našich zásluh, bez nášho pričinenia sa – zjavuje svoju Božskú podstatu: lebo On prv miloval nás. To je to radostné posol-stvo! Boh miluje svet, svoje stvorenie, človeka, teba aj mňa, nás tu zhromaždených. On je nebeský otec ktorý drží svoju ochrannú ruku vystretú nad nami, ktorý dáva dážď i slnko na dobrých i zlých. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, nie žeby sme my milovali Boha, ale On miloval nás a poslal nám svojho syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.
To je druhé posolstvo Vianoc – Boh láska je prapríčinou všetkého života a teší sa keď koruna stvorenia – človek, múdro užíva dar života, zveľaďuje všetko a bojuje proti tomu, čo človeku škodí, čo mu je zlé. Áno, veľkým nepriateľom človeka je diabol a výsledok jeho pôsobenia: hriech! Pretože diabol obchádza ako revúci lev hľadajúc koho by zožral a človek vystavený jeho pôsobeniu je zraniteľný – skutočnosťou je ľudská hriešnosť, zúfalstvo, umieranie a smrť. Lenže Boh je Bohom života a nie smrti! Nechce smrť nikoho z nás, ale chce aby sme žili. Chce, aby sme žili tu na zemi ako víťazi nad hriechom, bezradnosťou a zúfalstvom a keď sa skončí beh nášho pozemského bojovania, aby sme žili večne v spoločenstve tých, ktorí boli vykúpení k večnému životu. Preto poslal na svet Betlehemské Dieťa a z tejto skutočnosti sa dnes radujeme. Preto prijíma Jeho smrť ako obeť za naše hriechy a my ju vierou prijímame. Neumriem, ale žiť budem, aby som zvestoval skutky Hospodinove! Boh lásky nás miluje, život nám skrze Krista umož-ňuje – toto posolstvo nám pripomína: Milovaní keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať vospolok.
O Božej láske v Kristovi zjavenej a k životu smerujúcej možno na Vianoce radostne hovoriť a svedčiť, lebo to je náboženská skúsenosť veriaceho človeka – kresťana. Ale či možno hovoriť o láske človeka k druhému človeku, o láske ktorá má byť rozliata v spoločenských a mravných pravidlách. O tom sotva môžeme hovoriť. Lebo každodenná skúsenosť človeka súčasnosti hovorí aj o neslušnosti, nemravnosti, falošnosti, nešľachetnosti, zlodejstve, korupčnosti. Vieme, že tu na zemi Božie kraľovanie je stále marené pôsobením diabla – satana a Božie kráľovstvo je predmetom našich túžob, modlitieb. A že v dôsledku toho zemská vrchnosť nemôže vládnuť evanjeliom, ale zákonom a mečom! No ako kresťania sa nesmieme vzdať úsilia, aby duch lásky, slušnosti, dobroty, solidarity, tolerancie čím viacej prenikol do nášho osobného, spoločenského, cirkevného i národného života. Nesmieme sa uspokojiť len aby sme mali pokoj aj s tými čo zle robia. Treba nám byť za všetko to dobré, usilovať sa o spravodlivosť v mene poslušnosti k Bohu lásky a nasledovania narodeného Spasiteľa, Božieho Syna ktorý trpel za nás a dal nám príklad! Vianoce sú nádherné svojím ovzduším radosti a spolupatričnosti a so svojim posolstvom! Prijmime toto posolstvo a vnesme ho do každodenného života. Amen.
Modlitba
Nebeský náš Otče, prijmi naše úprimné poďakovanie aj za tento slávnostný deň keď si pripomíname narodenie Tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista. Radujeme sa veľkou radosťou, lebo vieme, že On je tým pravým, zasľúbeným Spasiteľom a že teda iného čakať nemáme. Vieme, že On za nás zomrel na dreve golgot-ského kríža, ale aj vstal z mŕtvych a preto sa ani my nemusíme báť smrti. On nás zmieril s Otcom nebeským. Pomôž nám Bože Duchu Svätý, aby sme žili podľa Božích prikázaní a podľa evanjelia Krista Pána, aby sme aj svojím životom dokazovali, že sme veriacimi ľuďmi. Daj aby aj naša drahá evanjelická cirkev a.v. na Slovensku bola svedectvom, že nám záleží na každom jednom človeku, aby sme si navzájom pomáhali a žili ako bratia a sestry. Pane buď s nami a neopúšťaj nás! Amen.
Mgr. Milan Krivda
emeritný dištriktuálny biskup
Ilustračné foto: Deborah Hudson from Pixabay
