Tranoscius je podľa svetského práva obchodná spoločnosť. V slobodnej ekonomike je cieľom obchodných spoločností vytvárať zisk pre vlastníkov uspokojovaním dopytu jednotlivcov po výrobkoch či službách, ktoré ponúkajú. Tranoscius však nebol založený a dodnes nie je vnímaný iba ako takýto stroj na výrobu peňazí. Jeho existencia má aj misijný rozmer. Hoci formálne založený a riadený ľuďmi, preto ho je možné považovať za akýsi Boží projekt. Bol som súčasťou tohto projektu neuveriteľných 12 rokov. To je doba, za ktorú sa z novorodenca stane konfirmand. Doba, za ktorú sa z absolventa univerzity stane riaditeľ prosperujúcej medzinárodnej spoločnosti. Doba od objavu účinnej látky po zavedenie lieku do praxe. Doba tvoriaca viac než sedminu štatisticky priemernej dĺžky života človeka, či viac než štvrtinu trvania profesionálnej kariéry vo väčšine ľudských povolaní. Čo mi táto doba dala a čo vzala?
Obohatila duchovnú dimenziu môjho každodenného života. Súčasťou tohto obohatenia boli mnohí vzácni a inšpirujúci ľudia medzi zamestnancami, v predstavenstve alebo dozornej rade, ktorých som mal možnosť sledovať „v akcii“. Ich zanietenie, profesionalita, skromnosť, lojalita a obetavá nesebeckosť sú niečím, na čo nezabudnem do konca svojich dní. Súčasťou tohto obohatenia boli aj mnohé úžasné knihy, ktoré by som bez pôsobenia v Tranosciu nikdy neprečítal. Taktiež mi táto doba dala podrobnejšie poznanie toho, ako fungujú vydavateľstvá na trhu a možnosť do tohto fungovania zasahovať mojimi určite nie vždy tými najmúdrejšími, akokoľvek dobre mienenými pripomienkami.
Vzala mi ilúziu, že všetci členovia našej cirkvi sú zároveň úprimne veriacimi ľuďmi, v ktorých konaní nedominuje egoizmus ani pomstychtivosť, a že všetci podporujú snaženie Tranoscia – najmä keď som videl, že niektorí duchovní odhlasujú EP namiesto toho, aby ho šírili. Vzala mi ilúziu, že všetci predstavitelia našej cirkvi, ak už rovno nie sú pre svetskú spoločnosť morálnymi autoritami, tak aspoň svojím konaním nie sú jej morálnym suterénom – najmä keď som videl neúnavnú snahu niektorých z nich stoj čo stoj odvolať šéfredaktorku, ktorej jediným previnením je kritické myslenie a nezávislá žurnalistika.
Každopádne som našiel viac dobrého a inšpiratívneho v Tranosciu, ako toho zlého a frustrujúceho, čo sa dialo okolo neho. A za to, ako aj za tých 12 rokov, ďakujem Trojjedinému, vám ako čitateľom a všetkým tvorcom tohto jedinečného projektu. Modlím sa, aby ho ľudská zloba a hlúposť nezruinovali a aby jeho ovocie užívali aj ďalšie generácie našich potomkov tak, ako to je dnes dopriate nám.

Svetozár Gavora
Autor pôsobil v dozornej rade Tranoscia v rokoch 2007 až 2019.