Táto veta neraz zaznieva z úst neveriacich ľudí, no, žiaľ, počuť ju aj od tých, čo sa k viere v Krista hlásia. Pri hodnotení neveriaceho vychádzame z predpokladu, že on nepozná láskavého Boha, ktorý je zároveň aj Bohom spravodlivosti a práva, a práve preto sa nazdáva, že Pán Boh sa do ľudského života nemá starať a zasahovať doň. Takému človeku sa niet čo diviť, keď nepozná Boží zámer so životom človeka.
No veriaci človek, ktorý sa mylne nazdáva, že poznanie Boha mu dáva právo beztrestne žiť nespravodlivým spôsobom života, ten sa veľmi mýli a od neveriaceho človeka sa teda hodnotovo veľmi neodlišuje. V praktickej rovine života sú na tom rovnako. Jedenvieru v Boha nemá a druhý ju svojím životom popiera. No my vieme, že Pán Boh nedovoľuje svojim deťom chodiť v živote krivými chodníkmi. Je dôležité venovať Bohu a Jeho slovu patričnú pozornosť, lebo Jeho slovo je večné, a teda určené aj pre reálny život človeka v dvadsiatom prvom storočí.
Neveriaci potrebujú zjavenie spoznať pravdu o Bohu a veriaci potrebujúvernosť uchovávať si pravdy Božie ako nemenný odkaz pre správny pozemský život s pozitívnymi dôsledkami aj pre večnosť. Láska k Bohu je o vzťahu k Pánu Bohu a rešpektovaniu Jeho rád pre ľudský život. Veta Pána Boha do toho nič… je prejavom odklonu od hodnotových zásad kresťanstva a varovným prstom pre každé kresťanské spoločenstvo, ktoré začalo tolerovať nejaký vzniknutý či dlhodobo pretrvávajúci hriech.
Kto pohŕda svätým životom, ktorý mu Kristus ponúkol, ten neraz používa lož a podlosť ako prostriedok na dosahovanie svojich cieľov, t. j. svojich túžob po moci, bohatstve či žiadosti. V snahe o dosiahnutie čím väčších pozemských benefitov sa človek a neraz i celé spoločenstv, národy či rodiny vydajú na nebezpečnú cestu klaňania sa stvoreným veciam, z ktorých si vytvárajú novodobých bôžikov a sú im ochotní obetovať všetko a každého, kto im stojí v ceste ich žiadostivosti.
Má teda Pán Boh čo povedať dnešnému človeku – kresťanovi či neveriacemu? Má a môže prehovoriť k zotročenej ľudskej duši, ktorá spútaná hriechmi bezprávia nechce vidieť spúšť, ktorú zanecháva po sebe? Kto prehovorí najlepšie do svedomia, ak nie Ten, ktorý je Stvoriteľom a Záchrancom ľudského života?
Má Pán Boh právo vstupovať do behu dejín, osobných životov ľudí, spoločenstiev a národov?
Pán Boh toto právo má. A predsa vo svojej všemohúcnosti a moci nekoná agresívne, ale pôsobí mocou Ducha Svätého tak, aby človek precitol z bezcitnosti života a videl hodnotu ľudského života.
Či má Pán Boh právo zasiahnuť a zničiť aj moc koronavírusu, ktorý trápi dnešné ľudstvo? Žiadali sme Ho o pomoc, a keď sme žiadali, či tomu skutočne zo srdca veríme? Alebo pochybujemehovoriac: Čo Pána Boha do toho?
Napriek ľudskej zlobe predsa len v konečnom dôsledku má Pán Boh všetko v tomto svete vo svojich rukách. Každú zlú vec dokáže premeniť na dobro. Odpovedzte si úprimne:
Komu sa dnes klaniame a v kom – v čom hľadáme svoju záchranu? Pred čím chceme utiecť a do akého bezpečia prísť?
Svet so svojimi vodcami nám za posledné dva roky dáva pred oči,čo máme pokladať za svoju spásu bez zreteľa na všemohúcnosť Pána všetkých čias. Pán Boh, Otec všetkých ľudí,
On nám dal liek na každú nemoc. Nie je to prázdne slovo bez moci, ale je to Slovo, ktoré sa stalo telom, a Jeho, Kristove rany nás uzdravili a uzdravovať budú, ak sa naše kolená nebudú v strachu klaňať novodobým bôžikom, ktorí zotročujú ľudské duše,ale pokľaknú pred Pánom Bohom, a to v dôvere, že sme milosťou spasení.
Som hlboko presvedčená, že táto doba tvrdo preveruje charaktery človečenstva. Rôznymi tlakmi núti človeka vzdať sa dôvery v Božiu pomoc. Dá sa však zabudnúť na Božiu dobrotu? Nemalo by sa. Preto verím – a modlím sa k Bohu, aby sa staral do našich veci a aby sme my kresťania boli vzdialení hriechu, ktorý Boha vyháňa z pôsobenia pre dobro človeka. Kde niet Božej blízkosti tam človek vládne nad človekom k jeho škode. Kde však vládne Boh,tam niet útlaku ani myšlienok, že na tomto svete je ľudí veľa čimyšlienok na právo udeľovať či odopierať život.
Čo hovorí náš dobrý Spasiteľ o Bohu Otcovi? „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul,ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“
Nech je nám vzdialená bezbožnosť úst, myšlienok, skutkov a nech život v Bohu ukrytý je našou silou každodenného života. Jedine pred Ním skláňajme svoje kolená.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračný obrázok: pixabay.com
