Cirkev v útlaku

Ak sa niekedy hovorilo o útlaku v cirkvi, myslelo sa tým na prenasledovanie kresťanov pre ich vieru v Pána Ježiša Krista, ktorá nevyhovovala režimu v danej dobe. Režim, ktorému sa zdalo, že cirkev ničí hodnoty jeho smerovania a mohla by narušiť jeho plány s ľuďmi, sa rozhodol pre zjavnú či skrytú likvidáciu šíriteľov náboženskej kresťanskej viery. Nešlo teda o hodnoty večné, ale ľudské, ktoré sa často protivili Božiemu slovu a prikázaniam Božím.

Tí, ktorí trpeli skutočne pre svoju angažovanú vieru, ktorú odovzdávali ďalej, sa po Nežnej revolúcii stali vhodným artiklom na to, aby sa na ich niekdajšom utrpení „priživovali“. Poučenie z dôb minulých však nie je viditeľné v živote ľudí a ani v cirkvi.

Spomienkami na tých, ktorí trpeli, sa zadosťučiňuje v nejakej miere rodinám po týchto prenasledovaných. V niektorých prípadoch aj cirkevníkom v nejakých zboroch, ktorí spolu znášali neprávosti na ich kňazoch či spolubratoch a spolusestrách vo viere. Je dobré, ak sa poukazuje na to zlé, čo sa dialo.

Ale je ešte viac zlé, ak sa zlé skutky dnešnej doby zakrývajú len reláciami o tom, aká bola niekedy zlá doba. Ako niektorí trpeli pre Krista. Iba poukazovaním na to, čo bolo, nám neprináša slávu Božiu v terajšej dobe, keď sme sa už dávno mohli poučiť, ako v cirkvi nekonať, a predsa opak je pravdou.

Evanjelická cirkev je v útlaku paradoxne v tejto našej dobe, hlavne zo strany samotných „predstaviteľov“ cirkvi. Nikdy v novodobých dejinách sa nekonalo takto deštrukčne voči základným pilierom štruktúry evanjelickej cirkvi na Slovensku. Likvidačné konanie proti cirkevným zborom a farárom.

Za tých všetkým je potrebné vidieť hlbokú neúctu k Bohu a hlbokú neúctu k človeku. Prázdne slová nič nemenia na situácii, v ktorej sa cirkev nachádza.

Ani slová o krásnych šatách nie sú korektné, ak je cisár nahý. Jednota nie je v tom, že všetci budú kričať, aké krásne šaty. Ak k takejto jednote chce dospieť súčasné vedenie, tak sa hlboko mýli v chápaní jednoty v Kristovi. Lebo ak máme byť jednotní v Kristovi, nemôžeme byť jednotní v hriechu.

Stretnutie predsedníctiev cirkevných zborov Východného dištriktu v Liptovskom Mikuláši len potvrdilo tento devastačný trend, ku ktorému chce vedenie cirkvi dotlačiť sankciami cirkevné zbory.

Podľa vzoru sveta, podľa vzoru konania výpalníkov toto vedenie cirkvi chce neoprávnene nakladať s majetkami cirkevných zborov, na čo nemá žiadne právo.

Vmiešava sa do právomoci cirkevných zborov. Inšpiráciu si berie zo svetskej sféry a tiež z iných cirkvi, kde cirkevné zbory nemajú svoju právnu subjektivitu, ako je to v prípade evanjelických cirkevných zborov.

Farár, ktorý okrem iného pri ordinačnom sľube sľuboval nielen na Bibliu, ale aj na Symbolické knihy, sa má stať už nielen výpalníkom, ale aj likvidátorom cirkevného zboru, keď má nahlasovať likvidáciu cirkevného zboru, aby si následne majetok cirkevného zboru pripísal niekto iný. Veď tu sa plánuje priama krádež pred očami evanjelickej verejnosti. Ustanovenie zákona, ktorým chcú cirkevné zbory likvidovať, ich neoprávňuje chápať toto konanie ako také, ktoré by bolo správne. Chystajú sa vykonať protiprávny akt voči cirkevným zborom, do ktorých oni neinvestovali, ktoré nezakladali, na práci ktorých sa nepodieľali. Ak by niekomu mal prejsť majetok cirkevného zboru, tak je to skôr obec alebo mesto daného cirkevného zboru, ktorý by sa mohol starať o pamiatky cirkevného zboru.

Útlak v cirkvi je zrejmým a nepopierateľným faktom. Pokušením pre vedenie cirkevnú vrchnosť je majetok cirkevných zborov, ku ktorému sa chcú dostať. Už im nestačí výpalnícky Fond finančného zabezpečenia, ale vo svojej chamtivosti pokračujú ďalej.

Najprv sa snažili odstrániť verných evanjelických farárov alebo ich dostatočne zastrašiť tak ako sa socializmu, aby boli pasívni a nechránili cirkevné zbory, potom siahli na ich financie a teraz sa chystajú na ich zvyšný majetok.

Potom im zostane torzo z cirkevného zboru, kde falošnou propagandou budú šíriť akože „evanjelium“. To asi preto, aby ľudia uverili, znova niečo vybudovali a oni im to znova zobrali v mene „viery“, v mene „cirkvi“.

Podľa vzoru sveta, ako napríklad Slovenskej pošty, sa chce vedenie cirkvi zbavovať malých zborov. Už neplatí Ježišov misijný príkaz v 21. storočí pre Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku?

Pred svetom sa vyjadruje inak, a vo vnútri cirkvi sa nielen inak vyjadruje, ale aj inak koná voči blížnym?!

Pritom dôležitosť cirkevných zborov, aj tých malých, I. Eľko nepopieral napríklad v  článku Štandard zo dňa 3. 1. 2023:

Aj keď si uvedomujem, že práve z prostredia cirkví by mohlo pochádzať mnoho zaujímavých pohľadov, cenných pre inžinierov verejného života nášho štátu. To predovšetkým kvôli tomu, že cirkvi sú prítomné všade. Majú svoje farnosti a zbory aj v tých najodľahlejších dolinách a najzapadnutejších regiónoch. Neodchádzajú odtiaľ, sú tam stále prítomné. Solidárne nesú s ľuďmi ich údel. Sú živými svedkami civilizačného vývoja, no, žiaľ, i úpadku.

Asi už dlho nebudú mať obce a mestá cirkevné zbory. Čakať na to, aby sa cirkevné zbory sami zlikvidovali tým, že budú musieť platiť výpalné. Budú sa musieť „zbavovať“ majetku“, čo je cesta eštebáckeho likvidovania cirkevnej spoločnosti. Lebo ak zostane napokon len 30 zborov v cirkvi, tak potom už tam Kristus nie je. Hrať sa pred svetom na kresťanstvo, a pritom len prevádzkovať inštitúciu skôr s názvom Divadlo ako evanjelickú cirkev, je hlbokým nepochopením Ježišovho odkazu svetu.

Alebo aj sektárskym chápaním, kde je potrebné iným všetko zničiť, zobrať a seba vyhlasovať za pravých spasiteľov. Práve takíto vyhlasujú, že vy vlastne nič nepotrebujete. Mohli by sme to zhrnúť parafrázou: Vy si nechajte Boha a nám dajte majetok. Alebo ako sa už s trpkosťou zverujú evanjelici, že sa musí zmeniť aj hymna, kde sa bude spievať, mysliac na vedenie cirkvi: zničia vám všetko… česť aj majetok. Pripravia o prácu, aby ste nemali plácu. Pošpinia, pohania, pravdu tak pohania.

V cirkvi sa nesie aj pokrytecká veta o tom, že Pána Boha nemiešajme do nášho spravovania cirkvi. To skutočne?! Prečo potom vy, funkcionári, duchovní či laici v generálnom presbyterstve a v iných cirkevných funkciách v cirkvi, hovoríte ľuďom inak, keď tvrdíte, že vieru v Krista máme žiť v celom svojom živote?

Prečo potom takto klamete veriacich a prisvojujete si právo panovania nad ľudom Božím do tej miery, že poviete: Boha nemiešajme do tohto?!

Pán Ježiš vysiela cirkev do sveta pre požehnanie svetu, ale tu vidíme chuť trestať, panovať nad veriacimi, nútiť k pokrytectvu a kto sa nepodvolí, toho chcú trestať.

Čo hovorí Ježiš o misii?

Ježiš pristúpil k ním a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi aj na zemi.

Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.

Ajhľa, ja som s vami po všetku dni, až do konca sveta! (Mt 28, 19 – 20)

Kto má teda všetku moc? Evanjelista Matúš to pripomína zreteľne.

Útlak v Evanjelickej cirkvi pramení z chúťok svetáckeho života, po ktorom niektorí zatúžili. A tak sa radi v srdci posmievajú ľuďom a možno zabudli, že sa tak posmievajú všemohúcemu Pánu Bohu.

Kto povolal do služby, kto založil cirkevné zbory, kto posvätil Duchom Svätým, kto je Hlavou cirkvi? Odpoveď všetci poznáme.

Kto chce riadiť cirkev ako firmu len v zmysle trestov, sankcií a rušením cirkevných zborov, taký človek zabudol na Krista. Cirkev nie je firma, ako ju poznáme vo svete. Ak v cirkvi miznú financie, vtedy sa nekoná ako vo firme. Ale ak ide privlastňovanie si majetku financií cirkevných zborov či trestania farárov, potom sa príklad Marián Damankoš oháňa firmami. Hoci on sám vo firme nepracuje. Nakoľko pracuje v školstve, kde financie dostane od štátu, ale ich neprodukuje. Teda len niečo prerozdeľuje.

Cirkevné zbory nie sú firmy, ktoré majú produkovať zisk, potom ho odvádzať do ústredia a tam s ním niekto chce nakladať ako so svojimi zdrojmi. Cirkevné zbory majú zabezpečovať predovšetkým svoju evanjelizačnú a misijnú činnosť. Ono je to ľahšie robiť si priateľov na úkor iného človeka, za financie niekoho iného sa robiť filantropom. Ono je to ľahšie dostať financie a nakladať s nimi ľahkovážne. Panovať nad zamestnancami z pozície moci, nie z pozície brata vo viere.

Štandart, článok zo dňa 3. 1. 2023, I.Eľko

Znie to ako paradox, pretože práve z jej prostredia pochádzal akoby nekonečný zástup regionálne alebo celonárodne známych a rešpektovaných osobností, ktoré kládli zápas za politické, jazykové a kultúrne práva Slovákov na prvé miesto.

Tieto osobnosti vtedy nevyrastali v konkrétnych cirkevných zboroch?

Dnes pre istotu, aby v kresťanskom evanjelickom prostredí nevyrástli, im zbor z vyššej moci zrušíme – alebo ešte lepšie: nech o tom požiada ich farár, aby vina nepadla ani na zbor, ani na vedenie ECAV.

Nezaložili a chcú rušiť. Jediný dôvod: prístup k majetkom cirkevných zborov.

Žiadna pomoc cirkevným zborom, a ak nejaká, najprv musí cirkevný zbor zaplatiť nad rámec všetkých poplatkov aj „povinný odpustok“.

Vzťah k evanjelikom vyjadrujú aj slová, ktoré sme si mohli prečítať v denníku Postoj zo 16. 2. 2024:

Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivan Eľko považuje za problém číslo jeden návštevnosť služieb Božích. „Evanjelici si mentálne zvykli na to, že nič nemusia, pretože nie sú predsa katolíci. (…) Sebaspokojná ľahostajnosť evanjelikov bola vždy veľkou témou i frustráciou. Trápi aj nás, každého,“ vyhlásil generálny biskup ECAV Eľko. (epst)

Domnievame sa, že hlavným dôvodom je niečo iné ako zvyk nemať niečo prikázané, brat biskup. Napríklad reformácia, obnova cirkvi neznamená zničenie cirkevných zborov ani nahradenie riadnych farárov sektármi či pyšnými ľuďmi.

Postoj, článok 31. 10. 2024, Ivan Eľko:

„Žiadna vonkajšia reforma nemá šancu na úspech, ak nebude vychádzať z vnútra človeka. Každá reforma systému, štruktúry, ekonomiky, musí začínať v mojom, tvojom vnútri.“

Teda aj mimo chrámu sa máme správať kresťansky. Prečo sa tak nedeje pri schvaľovaní uznesení, zákonov? Prečo niekto tvrdí: Pána Boha do toho nemiešajme?

Cirkev v útlaku zvnútra čelí rozkladu, ktorý jej prichystali „vodcovia“, ktorí si svoju autoritu chcú budovať na „vyvážení síl“ zbožnosti a bezbožnosti. Na odmeňovaní svojich a trestaní veriacich evanjelikov. Odkazujú ľuďom: Vy verte v Boha, opájajte sa myšlienkami, modlite sa o láske a pravde, a my budeme likvidovať. Hm, ale toto už nepochádza z kresťanského učenia, však?!

Čo by na to povedal Ježiš Kristus?

Možno aj to, že ON je v ECAV diskvalifikovaný pre narúšanie jednoty. Tej ľudskej, hriešnej, ktorá si chce uchmatnúť Boží trón.

31. 1. 2019 Ivan Eľko hovorí o sebe, že reprezentuje reformné krídlo.

Situáciu v cirkvi vidí ako odraz vonkajšej spoločenskej situácie a malú angažovanosť nepovažuje za príčinu, skôr vidí problém v tom, že niektorí ľudia sa priveľmi angažovali vo svetskej oblasti, a tú svoju angažovanosť neopustili a preniesli ju do priestoru cirkvi- uzavrel pán Eľko.

Takže milí veriaci, verní evanjelici, neangažujte sa, lebo to je vraj zlé. Jednoducho, ak nie ste angažovaní, teda neangažovaní pre cirkev, hm, čo je teda dobré? Angažovať sa, neangažovať sa?? Zaujímať sa, nezaujímať? Asi preto nás evanjelikov vedenie o mnohom neinformuje.

Žiaľ, jeho dôsledky vidíme dennodenne. Rozklad cirkvi na sektársky stánok.

Novinár to opisuje ďalej takto: Pre nás verejnosť, teda nie je jasné, kde pramení zdroj rozporov.

Následne podľa slov I. Eľka píše ďalej: Zostáva dúfať, že verejná inštalácia, ktorá prebehne 2. marca 2019 vo Zvolene pomôže zjednoteniu a stane sa signálom, že napriek všetkému je ECAV jednotným spoločenstvom.

Nestalo sa tak a my už dnes vieme, že inštalácia bola len pokračovaním devastácie cirkvi, kde sa svetácke metódy nielen riadenia, ale aj vieroučnej mýlky vniesli vo väčšej miere do prostredia cirkvi. Devastáciu vidíme doposiaľ. Všetko sa prekrýva pláštikom evanjelického a. v. učenia, ale pod ním prebieha deštrukcia samosprávneho riadenia cirkevných zborov a v neposlednom rade dochádza k hlbokej deštrukcii viery jednotlivcov v Ježiša Krista.

Keď sa pravda nazýva lžou a lož vyhlasuje za pravdu! Keď sa hovorí o službe v cirkvi, niet spolupracovníkov. A tých, čo si verne konajú prácu v cirkvi, s tými sa súdia. Pri deštrukcii cirkvi potrebujú nemysliacich ľudí, ktorí podriadenosť Kristovi zahodia za hlavu a budú konať aj protikresťansky.

Prenasledovanie v cirkvi a utláčanie práv evanjelikov sa tak stáva pre vedenie cirkvi každodenným chlebom. Stále viac evanjelikov si uvedomuje, že niekto si pomýlil cirkev a že podľa toho sa aj správa.

Kde niet lásky ku Kristovi a k človeku, tam niet ani lásky k pozemskej cirkvi.

Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto:Ben White on Unsplash