Priznám sa, tento môj pokus o príspevok sa mi javí ako, ľudovo povedané, s krížikom po funuse. „Alea iacta est“ – kocky sú hodené… Po dlhom „zápase“, lepšie povedané po pokusoch predošlého vedenia ECAV na Slovensku komunikovať s podivne sa formujúcim novým predsedníctvom cirkvi pod záštitou nového generálneho presbyterstva, dospel som (aj po mojich niekoľkých osobných pokusoch napomôcť tomuto procesu dospieť k vzájomnému dialógu a hľadaniu riešení) osobne k absolútnemu sklamaniu, ako sa situácia vyvinula a kde sa nachádzame. Ale zase, stojíme pred rozhodujúcimi dejinnými udalosťami, ako ďalej v ECAV na Slovensku. Ak nie teraz, potom už ozaj bude neskoro vravieť, ja som si to predstavoval takto a takto. Ak pripustí vedenie cirkvi a jej kompetentní, že aspoň niečo z tohto môjho postoja by sa dalo racionálne využiť, bude ma to tešiť. Moje pripomienky k niektorým bodom:
1. „Vedenie ECAV chce byť príkladom v dobrých vzťahoch…“
Nielen čas ukáže, ako sa to bude vyvíjať (ako naznačuje brat farár Zajden v 19. čísle EP). Už doterajšie skúsenosti od prípravy volieb ukázali, že terajšie (aj to formujúce sa) PECAV sa láskavo a s porozumením vie prihovárať len tým, ktorí bez svojho bližšieho rozmýšľania slepo prikyvujú jeho vyjadreniam, „povelom“, rozhodnutiam. Išlo teda hlavne o nové GP. Veď už teraz nevie predsedníctvo a generálne presbyterstvo komunikovať s cirkevnými zbormi v ASloZ inak ako vyhrážkami, trestami, sankciami. Naopak, vidíme, ako „láskavo“ sa zachovalo k odstupujúcim biskupom a emeritnému generálnemu dozorcovi, bratovi docentovi Lukáčovi. Vrcholom arogancie je svojvoľné odňatie používania zaužívaných titulov (emeritný biskup). Pre mňa je teda prakticky jasné, ako sa táto situácia asi bude vyvíjať, ako sa budú správať aj k Asociácii SloZ ECAV, ktorá sa nakoniec formovala len z dôvodu nebáť sa poukázať na neprípustné manipulovanie volieb a na snahu o krytie nekalého a neprehľadného hospodárenia s majetkom ECAV na Slovensku (Reformata).
5. Štruktúra
Tu, okrem vyjadrenia brata farára Zajdena („Tu by som naozaj prosil o vysvetlenie, ako je možné posilňovať zároveň dištrikty, senioráty aj cirkevné zbory“) mňa najviac „straší“ pripravovaná štruktúra troch dištriktov. Podľa mňa je chybou odstupovať od terajšej štruktúry ECAV. GBÚ potrebujeme pre jednoznačnú komunikáciu so štátnymi orgánmi. Prečo stále uvažujem o viazanosti na ne, vysvetlím v jednom z ďalších bodov.
Takto to pre mňa vyznieva ako príprava troch nezávislých cirkevných „kniežatstiev“ po vzore stredoveku…
8. „Potrebujeme zodpovedné orgány, ktoré dokážu nestranne a objektívne rozhodovať vo veciach disciplinárnych a súdnych konaní…“
Okrem tak isto zdieľaného stanoviska brata farára Zajdena v EP 19/2019, najviac ma udivovalo, že o podstatných záležitostiach vo voľbách a sťažnostiach protistrán rozhodoval (nerozhodol) brat farár Bunčák. Je nad slnko jasnejšie, že sa to ani inak skončiť nemohlo, veď ako duchovný svojho cirkevného zboru musel počítať s tým, že bude svojím spôsobom závislý od Predsedníctva ECAV. Som presvedčený, že v našej cirkvi by sa našli z radu laikov profesionálni právnici, ktorí by dokázali naštudovať naše CPP a v praxi ich aj chránili a nekrivili.
9. Médiá
„Chceme budovať profesionálne objektívne evanjelické médiá, rozvíjať pravdivú, kultivovanú diskusiu, rozvíjať a podporovať duchovnú a náboženskú literatúru. Používať vhodné moderné technológie.“
Podľa mňa presne túto funkciu plnil a plní doteraz Evanjelický posol a Tranoscius. A ak niekedy nie, tak len z dôvodu, že mu formujúce sa orgány a GP (a teraz už aj nové Predsedníctvo ECAV) nebolo ochotné nielen automaticky dodávať informácie, čo sa na jednotlivých grémiách deje, pripravuje, ale ani vtedy nie, keď ich o tieto pravdivé a transparentné informácie EP, ako doterajšia ikona periodickej tlače ECAV, požiadal. Som presvedčený, že všetky podstatné informácie, ktoré EP uviedol, sú podložené faktografickými materiálmi. O Evanjelických novinách, ktoré nové vedenie ECAV narýchlo pripravilo, sa to neodvážim tvrdiť. Už len z toho jednoduchého dôvodu, že napr. zatajuje vyplatenie nie malých pokút vyrubených ECAV daňovými úradmi SR (podľa informácií EP). Podľa mňa EP úspešne plnil a plní aj duchovnú a kultúrnohistorickú funkciu médií pre kresťana ECAV. A to je, čuduj sa svete, „tŕňom“ v oku súčasného Predsedníctva ECAV a jemu „prikyvujúcich“ ďalších orgánov cirkvi (Kultúrny alebo nekultúrny protestantizmus, Ján Ľachký, EP 18/2019).
Vážení bratia farári z vedenia predsedníctva, GP a ostatných orgánov cirkvi. Zdá sa mi, že pre niektorých z vás je ozajstný kresťan len ten, kto sa „búcha“ do pŕs, že ho Ježiš oslovil, vstúpil do neho a svedčia o tom jeho nekonečné modlitby a znalosť Biblie. Ale to je vaša úloha, neustále nás o tom presviedčať a uvádzať nám z toho aj príklady do dnešného sveta, pre správanie sa v živote, na základe vlastných postojov. A nie pri tom aj zabúdať na niečo, čo už aj my z evanjelia a Biblie poznáme (Čo je cisárovo, daj cisárovi). Vy sa snažíte taký lapsus Reformaty zľahčovať a ospravedlňovať láskavým prístupom. Pripojíme sa k tomuto láskavému postoju aj my, hlásiaci sa ku ASloZ ECAV, ak dokážete naplniť slová brata Ivana Eľka z osobného stanoviska kandidáta pred voľbami v minulom roku:
V bode 1., Vzťahy: „Tí, ktorých počínanie je pochybné, sa majú riadne zodpovedať; obhájiť sa alebo byť potrestaní.“
V bode 4., Financovanie: „Transparentnost‘ vo financiách musí existovať na všetkých úrovniach života cirkvi.“
Ak už nič iné, je najvyšší čas, aby sa tieto zásady dostali aj do pripravovaných inovácií našich CPP.
10. Samostatnosť
„Želáme si cirkev, ktorej služba nie je závislá na cudzích zdrojoch, ale ktorej členovia ju ochotne podporujú a ktorá svoje finančné a majetkové zdroje spoľahlivo spravuje.“
Ale tým skôr by sme potom mali so získanými zdrojmi hospodáriť transparentne a hospodárne. Samozrejme, že aj na túto eventualitu (odlúčenie od štátu) by sme mali byť pripravení. Ale ja som presvedčený, že k tomuto kroku tak rýchlo nepríde. Nielen kvôli „mrznutiu“ pripravovanej medzištátnej zmluvy s Vatikánom.
A k tomu hospodáreniu trocha podrobnejšie. V poslednej dobe sa možnosti zdrojov značne rozšírili, napr. založením občianskych združení (OZ), kde môžu CZ získať nezanedbateľné zdroje z podielu 2 % daní svojich členov alebo sympatizantov, ktorých členovia CZ získavajú. Ja sám som tak v čase môjho profesionálneho zamestnaneckého vzťahu účinne robil. Keď som však v nedávnej dobe v mojom CZ pri výročnej správe žiadal, aby sa nakladanie s týmito zdrojmi stalo súčasťou správy o hospodárení, nepochodil som. Vraj je to celkom samostatná hospodárska jednotka. Ja si však myslím, že ak takéto OZ zakladá CZ, k získaniu prostriedkov do neho je vyzývané spoločenstvo CZ na pôde a mediálnymi prostriedkami CZ, malo by byť zakotvené, že použitie týchto prostriedkov by malo byť transparentne automaticky prístupné členom CZ.
Myslím si, že by malo byť v záujme štátu podporovať cirkvi aj finančne, pokiaľ sa k nim občania hlásia. Veď ak hlása, že chce „ukotviť“ naše cirkevné tradície aj do budúcnosti a zabezpečiť tak rast zdravej a slušnej populácie, nikto nie je k tomu vhodnejší a kompetentnejší ako duchovní pastieri, sami žijúci podľa zásad hlásaných Ježišom Kristom, Bibliou a evanjeliami. Predošlé vedenie ECAV schválilo a vynaložilo nemálo finančných zdrojov na modernizáciu elektronického výkazníctva hospodárenia CZ a všetkých ostatných úrovní cirkvi. Je to najlepšia cesta k jeho transparentnému zviditeľňovaniu. Je jasné, že sa nedá okamžite (a asi aj v budúcnosti len s obmedzeniami) aplikovať vo všetkých CZ. Ale softvér (program) sa podľa prísľubu dá individuálne prispôsobiť podľa podmienok CZ. Predpokladám, že dnes už každý CZ vlastní osobný počítač (prístupnosť k dialógu na internete tomu prinajmenšom nasvedčuje). Nové vedenie ECAV túto cestu zavrhuje, dehonestovalo doterajšiu prácu a prostriedky. Mám s tým aj osobné skúsenosti v našom CZ.
Viem, že nie každému je/bolo by milé ukázať, ako sa v ich CZ hospodári. Mám na mysli, aby boli zrejmé minimálne viditeľné individuálne náklady samotných prevádzkových nákladov fár a ostatných personálnych, prevádzkových nákladov CZ (obslužné činnosti, kostoly a iné nehnuteľnosti). Nie z toho dôvodu, aby mal niekto možnosť poukazovať, ako si kto „prilepšuje“ svojou väčšinou dobrovoľnou činnosťou v CZ. Veď za každú záslužnú prácu je oprávnená odmena, ktorú si vie kompetentná osoba CZ obhájiť. Je to hlavne preto, aby boli zjavné prípadné rezervy, kde sa dá niečo opraviť, vylepšiť. Nie som naivný, aby som si myslel, že ak nie doteraz, tak teraz by bolo ochotné Predsedníctvo ECAV, GP pristúpiť na „volanie“ tých minimálne 7 000 cirkevníkov, podpísaných pod výzvu emeritných generálnych dozorcov Jána Holčíka a Pavla Delingu. Ale pre mňa je neprestupná medza, ak by terajšie vedenie ECAV nepristúpilo k vysporiadaniu majetkových deformácií majetkov ECAV, spôsobených bývalými konateľmi Reformáty podľa tu vyššie sľubovaných zásad. A naopak, aby naďalej tvrdilo, že „skutok sa nestal“, navyše ešte by pripravilo a schválilo akože odškodnenie osôb, ktoré to spôsobili. A prekročením medze je aj to, ak by sa aj naďalej snažili zlikvidovať hlas EP, činnosť Tranoscia s terajšími pracovníkmi, aby tak mohli fungovať len podľa im vyhovujúcich predstáv.
Každý z nás asi v živote urobil krok, ktorý sa mu zdal v tom momente vhodný, najlepší. Až neskoršie udalosti nám ukázali, že to nebolo najlepšie riešenie. Nie je nenapraviteľnou chybou si to uvedomiť, priznať. Nenapraviteľnou chybou by bolo zotrvať otrocky na svojom chybnom kroku, budovať na ňom svoju ďalšiu životnú cestu. Zamyslime sa, prosím.
Bohumil Kubis,
člen CZ Nitra a sympatizant ASloZ ECAV
