Podporu michalovskému farárovi Jánovi Meňkymu a celej Asociácii slobodných zborov vyjadrujú aj predstavitelia cirkví v zahraničí. Jedným z nich je Martin Michaelis, predseda Spolku farárov Durínska, predseda zastúpenia farárov v Evanjelickej cirkvi Stredného Nemecka a predseda zastúpenia farárov v Zjednotenej evanjelicko-luteránskej cirkvi Nemecka, ktorý J. Meňkymu, ako aj celému michalovskému zboru poslal tento list:
„Milý Ján, milý cirkevný zbor v Michalovciach, milé sestry a bratia na Slovensku!
Už viac ako dvadsať rokov spája naše cirkvi partnerstvo. Vzájomne sme sa podporovali v najrôznejších ťažkých situáciách na základe našej viery a prepojenia reformačnými spismi nášho vyznania. Som vďačný Bohu aj Vám za vzájomné posilňovanie sa v rámci tohto partnerstva. Je to skúsenosť spoľahlivosti, ktorá aj mne osobne veľmi pomohla. V žiadnom prípade by som bez nej nechcel byť, aj keď jej cenou boli ťažké obdobia, ktoré som musel pretrpieť, aby som v nich mohol spoznať Vašu vernosť.
Žiaľ, prichádzajú k nám v posledných mesiacoch opätovne správy, že práve tí, s ktorými sme po mnohé roky boli úzko spojení a spojení aj ostaneme, sa dostávajú pod tlak a strácajú svoje úrady, pretože sa zasadzujú na základe svojho luteránskeho vyznania za pravdu a pravdivosť vo svojej cirkvi. Zvlášť mnou otriaslo, že Ty, milý Ján, sa musíš obávať straty možnosti plniť poslanie kázania slova Božieho a prisluhovania sviatostí v Michalovciach. Vieme, čo všetko si vykonal pre tento cirkevný zbor. Osobne som rád prijal pozvanie k posviacke Vášho kostola a dodnes na ňu spomínam s radosťou. Vieme, ako mnoho si slúžil Ty aj spolu s ďalšími pre celú Vašu cirkev. Aj to si vysoko ceníme a vyslovujeme svoje uznanie.
Jeden za druhým stáť, vzájomne sa posilňovať, držať sa pravdy, to všetko má v cirkvi formovanej Lutherovou reformáciou dlhú, päťstoročnú tradíciu. Slová Martina Luthera nám môžu pri hľadaní správnych postojov pomôcť. Preto chcem citovať z jedného listu, ktorý Luther napísal v deň apoštola Bartolomeja 24. augusta 1541. Farár Calixtus mal byť vyhnaný zo svojho zboru. Martin Luther sa ho osobne zastal. Volil jasné slová k ohodnoteniu diania a stanovil aj jasné pravidlá správania. Tieto, samozrejme, platia aj dnes. Preto veľmi dobre vieme, čo Martin Luther k takým udalostiam hovoril a čo by povedal dnes.
Luther píše druhému tam pôsobiacemu farárovi Sebastianovi Steudemu: „Nemáš dovoliť, aby magister Calixtus opustil zbor bez verejného oznámenia, v ktorom budú dôkladne uvedené príčiny, čím si on zavinil takú nenávisť a čo sú dôvody jeho prepustenia. Tvoj úrad ťa zaväzuje k tomu, aby si dbal na to, že ani cirkevný zbor, ani cirkev nedosadí nikoho druhého proti tvojej vôli. Lebo to by bolo tyranské konanie, … to by nebola viac žiadna cirkev alebo spravodlivá administrácia…
Ale ak budú žiadať iného biskupa (mienený je farár zboru) podľa vlastného chcenia, majú vedieť, že konajú proti pravidlám evanjelia a Boh k tomu svoje požehnanie nedá. Nech je to Bohu odovzdané, pretože som až oslabol a doľahli na mňa ťažké myšlienky, keď som niečo také napísal. Postaraj sa o Calixta, lebo ja som sa vždy snažil o správne konanie. Preto sa o to viac hnevám na tých, ktorí si nevážia slovo Božie a prehliadajú ho a na oslobodenie z pápežského tyranstva odpovedajú svojou nevďačnosťou.“
Milé sestry a milí bratia,
celkom v zmysle Martina Luthera, ako je to v jeho liste vyjadrené, chceme Vás ubezpečiť, že stojíme na Vašej strane. Prajeme Vám, aby ste ostali vo viere pevní a mali dosť sily vytrvalo stáť za pravdou.
Martin Michaelis
(Preklad: Daniel Midriak)
