Dňa 14. januára 2022 bol na internetových stránkach našej cirkvi uverejnený článok od generálneho biskupa Ivana Eľka s názvom Čas, ktorý sa zmenil na minulosť.
Svoj článok I. Eľko začína slovami o vzácnych jubileách, ale i aktuálnych témach. Opäť je potrebné konštatovať, že aktuálny život sa nezmení k lepšiemu, ak sa nevyriešia niekoľko rokov sa ťahajúce problémy. Problémy neprestanú existovať len preto, lebo nové vedenie sa rozhodlo ich ignorovať alebo ich chce dokonca nepravdivými tvrdeniami či vymyslenými historkami legalizovať. Ani hanobením kritikov sa ťarcha klamstiev, špekulácií, podvodov a ďalších nekresťanských spôsobov pretláčaných v našej cirkvi nestratí do nenávratna.
Takto zmýšľali aj predstavitelia židovstva za čias Ježiša Krista. Domnievali, že usmrtením Ježiša sa problém „nabúravania ich autority“, ako to oni pociťovali, ukončil. Domnievali sa, že problém menom „Ježiš“ vyriešili a oni môžu naďalej pokračovať vo svojich zabehnutých plánoch „spravovania ľudu Božieho“. Nemohli ani pripustiť myšlienku, že Ježiš bol skutočne Spasiteľom, Synom Božím, pretože by museli zmeniť svoje spôsoby života – v prvom rade priznaním si viny hriechu voči Bohu, a to hlbokej neposlušnosti Bohu.
I. Eľko pochválil vo svojom článku „svojich“ a znova si neodpustil opakované klamstvá na „nie svojich“ evanjelikov a. v. združených v ASloZ. Dobré skutky má konať každý, ale tie zlé a rozbíjajúce cirkev nás zbavujú neba. Len ich pomenovanie robí I. Eľkovi problém a otáča všetko naopak. Podľa úspešného vzoru eštebáckych praktík robí v cirkvi to, že na dobré povie zle a na zlé dobré. Podľa toho, ako mu to vyhovuje. Pretože Ivanovi Eľkovi o pravdu a nápravu v cirkvi nejde, neustále sa tak stretávame s rovnakým scenárom devalvácie kresťanských hodnôt. Z pozície moci sa domnieva, že môže klamať a že tým nehreší. Hovoriť len o svojich „úspechoch“ a zabúdať na zlé konanie voči iným či zakrývať ich s tým, že na nich (mediálne) prenesiem svoje hriechy, je, Ivan Eľko, nedôstojné evanjelického a. v. biskupa!
I. Eľko znova pociťoval aj potrebu pochváliť a obhájiť Jána Brozmana, ktorý sa v máji 2021 vzdal funkcie generálneho dozorcu bez uvedenia dôvodu. Eľko hovorí o poplašných správach a urážkach a z J. Bozmana robí martýra. Samozrejme, v Eľkovom článku sa evanjelici nedozvedia informácie o tom, ako J. Brozman nie raz klamstvami, úkladmi a štvaním šíril poplašné správy v cirkvi po cirkevných zboroch, resp. ako znepríjemňoval svojimi aktivitami život duchovným, ako aj vo svetských inštitúciách, kde sa snažil o dehonestáciu a škodenie evanjelikov. Nedozvieme sa ani to, prečo sa J. Brozman vzdal funkcie generálneho dozorcu.
Alebo je to, I. Eľko, tak, že niektorým hriechy odpúšťate a na iných si vymýšľate, aby ste im narobili problémy? I. Eľko znova obišiel Reformatu – to sa predsa pri hodnotení uplynulého roka nehodí, keďže on sa chce chváliť. Nehodí sa mu hovoriť, že ako generálny biskup nič nevyriešil a nesplnil ani uznesenia Synody ECAV v tomto smere. Reformata doposiaľ nie je pod správou cirkvi, pričom práve tento presun mal zamedziť špekulatívnym spôsobom riadenia tejto správcovskej firmy (ako sme to poznali do roku 2014), ktorej bol zverený majetok cirkvi.
Na druhej strane však “výpalné” od cirkevných zborov, poistené schválením na synode bez súhlasu cirkevných zborov, sa vedeniu cirkvi zdá akosi v poriadku a v súlade s bratsko-sesterským nažívaním v cirkvi. Bez dohody, bez zmluvy, bez potreby riešiť veci zdola tu v cirkvi máme systém byrokracie útočiacej na základný prvok štruktúry cirkevného zriadenia, ktorým je cirkevný zbor. A keby aj nejaký cirkevný zbor povedal: My máme pravdu, tak I. Eľko by mu v kontexte ich správania voči cirkevným zborom zrejme odpovedal: My máme moc!
Obídenie cirkevných zborov a násilne pretláčanie „okrádania zborov“ cez synodálov schválením na synode nie je počin hodný evanjelika! I. Eľko sa nechce rozprávať nielen s ASloZ, ale ani s cirkevnými zbormi. Veď načo? Majú poslúchať vrchnosti. Ale nemajú cirkevné zbory v prvom rade poslúchať najmä Hlavu cirkvi Ježiša Krista? A nemajú Ho poslúchať aj vrchnosti v cirkvi?
Nemajú náhodou biskupi úlohu pomáhať cirkevným zborom v ich raste a upevňovaní evanjelicko-kresťanskej viery? Alebo povedzme to otvorene: Na synode, v poradí druhej v roku 2021, na otázku: „Čo potom, keď cirkevné zbory nebudú mať na zaplatenie do fondu finančného zabezpečenia?“, jeden zo synodálov odpovedal, že ak peniaze na zaplatenie do fondu už nebudú mať, tak „potom nech si zbory platia svojho farára sami“. Je však správne a morálne vytiahnuť zo zborov, čo sa dá, a keď už nebude čo, tak prijať uznesenie, nech si zbor dofinancuje svojho farára sám?
Urobili ste to naopak, synodáli a vedenie cirkvi! Najprv chcete trestať, haniť cirkevné zbory, a potom, keď to nebude fungovať, tak po veľkej kritike sa budete rozprávať s cirkevnými zbormi? Čo im odporučíte? Predať ich majetok, aby mohli zaplatiť do fondu? Predať kostol, faru, zborový dom? Či na začiatok postačí urbár, poľnohospodárska pôda? Alebo im poviete, Ivan Eľko, že nie sú dosť zapálení pre Božie veci?
Myslím si, že pravda je najlepšou cestou, ako neuraziť Boha ani človeka. Polovičná pravda, zahmlievanie, klamstvá, vymýšľanie falošných obvinení či úmyselné útoky, aby ste zakryli zlyhania „svojich“, Ivan Eľko, nie sú na mieste! Lebo tu nejde o veci súkromné, ale o veci týkajúce sa všetkých v cirkvi!
Odrádzanie veriacich od zapájania sa do života cirkvi, keď vidia, ako sa všetko motá, umlčiavanie zborov, tvrdenie, že nemajú žiadnu právomoc, a následné páchané násilie dehonestáciou tých, ktorí sa nestotožňujú s takýmto riadením spôsobuje a prehlbuje rozkol v cirkvi!
Biskup Eľko sa odvoláva na apoštola Pavla a jeho vyhlásenú zbierku, ktorú však nemožno porovnávať s ich fondom finančného zabezpečenia. V oboch prípadoch ide o štedrosť bratov a sestier a ochotu pomôcť. Ale apoštol Pavel nekládol balvan ťažkostí na cirkevné zbory ani sa im nevyhrážal a už vonkoncom nerušil cirkevné zbory, ale, naopak, zakladal nové!
Evanjelici a. v. vždy pomáhali generálnej cirkvi. Vyhrážanie nebolo v misijnom pláne apoštola Pavla. Ani mrhanie vyhlásenou zbierkou na pomoc bratom.
„Ochrana evanjelických hodnôt“ aktívne rozbíja jednotu cirkvi. Na jednej strane ďakujeme I. Eľkovi, že ASloZ vníma ako ochrankyňu evanjelických hodnôt, hoci to hovorí sarkasticky. Takéto vyjadrovanie je však u evanjelického biskupa nedôstojné, pretože práve on by mal patriť k ochrancom týchto hodnôt. Na druhej strane hovorí, že tí, ktorí sa snažia, aby sme zostali evanjelikmi a. v., vraj rozbíjajú jednotu cirkvi! Nakoľko v článku a v danom odseku hovorí o fonde finančného zabezpečenia, musíme konštatovať, že toto asi nie je ani možné. Jednota cirkvi je podľa I. Eľka založená na peniazoch? Keď dáš, si evanjelik, keď nedáš, nie si?
Novodobé odpustky? Nie je jednota kresťanov založená na Kristovi a v Kristovi? Na Kristovo dielo evanjelici a. v. vždy ochotne prispeli. A nik ich nepresviedčal o tom, že toto je jednota v cirkvi. Stotožnenie sa s dobrou myšlienkou neznamená dávať svoje peniaze aj tomu, kto dobrou myšlienkou zakrýva svoj nečestný zámer. A za taký je možné považovať aj fond finančného zabezpečenia, ktorý ani na synode nebol dostatočne prezentovaný a jeho štatút musel byť prijatý až dodatočne, pričom veľa otázok vyvoláva aj účet, na ktorý sú peniaze zasielané? Prečo fond nemá osobitný účet, prečo je použitý účet milodarov pre ECAV? Ak je to milodarový účet, na tento účet majú cirkevné zbory posielať peniaze vynútené zákonom prijatým na synode?! To už nie je dávanie z ochotného srdca ako milodar, ale výpalníctvo!
Kto teda rozbíja jednotu evanjelikov? Tajné konanie “poza bučky” tiež prispieva k jednote?! Ako sme písali už skôr, v poradí už tretia synoda v decembri 2021 sa mala konať bez vedomia evanjelickej verejnosti. To synoda už nič neznamená, je to len pre synodálov a “radových” evanjelikov sa to už netýka?!
Veľmi to pripomína bilbordovú reklamu spred rokov: Zverte nám svoje peniaze my sa o ne postaráme.
V prevedení cirkvi: Dajte nám svoje peniaze, my už vieme, čo s nimi!
V cirkvi našej milovanej vám to zákonom nariadime, tak dávajte!
Bol potrebný zákon a takýto spôsob vymáhania zborových peňazí ? Veď oni sú cirkevno-zborové, to nie sú financie GBÚ ani predsedníctva cirkvi, ani dištriktu, ani seniorátu, ale konkrétneho cirkevného zboru, kde sa slovo Božie káže a sviatosti prisluhujú!
Od začiatku je zrejmé, že fond finančného zabezpečenia nebol dobre pripravený a stále nie je doriešený, z čoho vznikajú stále nové problémy a napätia. Koľko teda farári v skutočnosti dostávajú ako príplatok od júla?
Podľa I. Eľka fond finančného zabezpečenia cirkvi rieši platy farárov a niektorí to tu vraj riešia nezmyselne politicky a rozdeľujúco. Ak by šlo skutočne len o platy farárov, tak by suma, ktorú posielajú cirkevné zbory, mala byť rozdelená duchovným v zboroch. Avšak koľko percent z toho dostávajú späť duchovní v zboroch a koľko percent ide na netransparentné a zbytočne finančne náročné projekty cirkvi?!
V skutočnosti ani farári poriadne nevedia, koľko sa im pripláca, lebo je to zmätočné a na výplatnej páske neprehľadné. Nehovoriac o tom, že ak sa peniaze na fond posielajú z cirkevného zboru, potom sa farárom nemá rátať, koľko rokov sú v službe, lebo to by malo ísť z peňazí, ktoré cirkev dostáva od štátu. Z peňazí, ktoré sa posielajú na fond finančného zabezpečenia, by farári mali dostať rovnakú čiastku.
Ako to myslel I. Eľko s tým, že “lepšia služba v cirkvi“ – to je vtedy, keď z ústredia sa urobí webinár, ale nejaký cirkevný zbor nemá na zaplatenie elektriny? Jasná reč, férové jednanie s cirkevnými zbormi a skutočný záujem o napredovanie cirkvi či reálna starostlivosť o platy farárov a nie zavádzanie by boli užitočnejšie ako vytváranie nereálnych plánov – spojené s obviňovaním iných, ak to nejde podľa scenára.
Šľachetný zotrvá pri šľachetnom úmysle. Len ten prvotný úmysel musí byť šľachetný. Z nešľachetného nemožno zotrvať v šľachetnom, keď to šľachetné nebolo.
Je teda smutné, ak I. Eľko hovorí, že musia čeliť nepochopeniu. Ale ak vo vedení cirkvi konajú svojvoľne voči majetku cirkevných zborov, bez predchádzajúcej diskusie, čo očakáva? Po funuse idú riešiť to, čo mali riešiť na začiatku s tými, ktorých sa to týka!
Ak sa niekto vysmieva z evanjelickej zásady, že všetka moc v cirkvi pochádza z cirkevného zboru, ak sa synodáli bránia, aby sa to vrátilo do cirkevnej ústavy, čo nás ako evanjelikov a. v. očakáva?
Ak obviňujeme evanjelikov, že si v cirkevných zboroch niečo odsúhlasia či neodsúhlasia, čo si myslieť o takomto biskupovi a jeho spolupracovníkoch? Konajte evanjelicky a ľud nebude reptať.
Vari na to cirkevné zbory nemajú právo? Ak cirkevný zbor vníma, že sa niečo koná proti záujmom evanjelickej vierouke, či dobrých mravov, má právo sa rozhodovať sám, aj keby sa to I. Eľkovi nepáčilo!
No zarážajúce je to, že I. Eľko dopredu predikuje niečo, čoho sa v skutočnosti on obáva, čo možno pripravujú a evanjelická verejnosť bude znova postavená pred nejakú nemilú skutočnosť, ktorej bude musieť čeliť a ktorá možno nebude v poriadku s evanjelictvom a. v.
Ak cirkevný zbor a. v. je správne vyučený ceste Božej, niet sa čoho obávať. Veď dobrý pastier vchádza dverami, ale zlý… Dobré veci neprotiviace sa viere, neponižujúce a neurážajúce vieru evanjelikov a. v., veď toho sa ani biskup nemusí obávať. Ale ak sa viera dehonestuje, úmysly dobrých znevažujú, ak sa koná proti evanjelikom a. v., potom sa takejto reakcii cirkevných zborov niet čo čudovať, biskup I. Eľko!
Celé pôsobenie I. Eľka poukazuje na zakrývanie podivného šafárenia tých „svojich“. A tak celej evanjelickej verejnosti dáva najavo, že cirkev pod jeho vedením tých ochotných, schopných, múdrych nepotrebuje. Stačia mu len tí, ktorí sa “stále učia” spôsobom omyl – chyba dovtedy, kým cirkev úplne neožobráčia.
Tolerovanie tých, ktorí veria, že kto kradol, nech kradne ďalej, kto klamal, nech klame ďalej, len sa k Bohu modlime a majme sa radi, je scestná! Ak klame brat brata, ak okráda jeden druhého alebo celú cirkev, ak je jedno, že niekto utrpel škodu, kde je potom tá láska a kde je viera v Krista, ak sa neprejaví v praxi?
Nemyslím si, že toto je pravý výklad slov o novom živote v Kristovi a jednote s Ním, ako aj o jednote v cirkvi. Jednotne hrešiť pred Kristom nie je sláva! A verím, že o takúto jednotu žiaden evanjelik a. v. nestojí.
Hľa, Pane, tu som i tí, ktorých si mi dal, čítame v Písme. Domnieva sa niekto, že Pánu Bohu v 21. storočí nezáleží na Jeho slove? A že je možné neustále zavádzať lžami tých, ktorí veria v Krista?
Končím vetou vyrieknutou na Synode ECAV 2021 a smerujúcou na Ivana Eľka: „Ak nemáš informácie, nehovor a neklam!”
Zjavne však Ivan Eľko tieto informácie alebo mať nechce, alebo ich ignoruje, aby mohol ďalej klamať a hanobiť tých „nie svojich“ evanjelikov a. v.!
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: https://pixabay.com
