4. nedeľa po Veľkej noci
Ty si nám Krista poslal k Spáse, Otče premilý daj by sme vždy verne o Ňom svedčili. By nám všetkým On bol položený na povstanie a na nás všetkých spočívala Tvoja milosť ,Pane. Amen
„Podľa toho poznávame, že ostávame v ňom a on v nás, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyznáva, že Ježiš je Boží Syn, v tom ostáva Boh a on ostáva v Bohu.“ 1J 4, 13 – 15 v. Amen
Všetci dobre vieme že, Novú zmluvu nenapísal jeden človek. Učili sme sa, že Nová zmluva je ako taká malá knihovníčka, ktorej knihy pochádzajú od rôznych autorov. Je to skutočne tak. Všetky knihy boli napísané v 1. storočí kresťanských dejín a každého z autorov môžeme považovať za kresťanského klasika. Ale aj napriek tomu hovoríme o Novej zmluve, že je jednou jedinou knihou. A to preto že všetky knihy, ktoré ju tvoria i všetci autori, ktorý sa na jej vzniku podieľali, hovoria vlastne spoločnou rečou.
My máme pred sebou krátky text 1. listu Jána. Sú to iba tri vety, ale dá sa o nich povedať, že celkom dobre vystihujú podstatu toho, na čo sa zameralo 27 kníh Novej zmluvy. Sú akoby takou skratkou spoločnej reči všetkých autorov.
„Videli sme Ježiša“. Táto veta má pre nás veľkú cenu. Hovorí ku nám človek , ktorého dôveryhodnosť má veľkú hodnotu. Nepozná Ježiša i ba z druhej ruky, iba z povestí , iba z kníh, ale z osobnej skúsenosti. Sám sa z Ježišom stretával, sám ho počúval, sám ho nasledoval, uveril v Neho preto, lebo sám vzkriesený Pán mu dal zo svojho Ducha.
„A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta.“ To je vyznanie Jánovej viery. Celá Nová zmluva je vyznaním viery v Ježiša Krista, Syna Božieho. Ani jeden z novo zmluvných autorov autorov nedospel k inému záveru o Pánovi Ježišovi.
Toto vyznanie má pre nás všetkých mimoriadny význam. Oznamuje mám , že sa nám Boh stal poznateľným. Už naňho nemusíme myslieť, iba ako na skrytého Boha, neurčitého, zahaleného. Poslal Ježiša Krista. Vystúpil teda radikálne zo svojej skrytosti a Ježiš je priamym spojovacím článkom medzi ním a človekom. Inými slovami povedané: V Ježišovi Kristovi je nám Pán Boh na dohľad.
Na bližšie vysvetlenie môžeme použiť aj nasledujúci príbeh.
Istý kazateľ sa plavil pred mnohými rokmi vo veľkej búrke po oceáne. Účastníci plavby počas dlhých dní nevideli okolo seba nič, iba veľké morské vlny, zamračenú oblohu a prázdny obzor. Aj keď loď plávala rýchlo, scéna na oceáne sa nemenila. Na mnohých padol zvláštny pocit osamelosti, ba zatratenia uprostred nekonečnej vodnej púšte.
Vyplávať na more znamená skutočne sa stretnúť so skúsenosťou takejto samoty, akú si možno tu na zemi ani nevieme predstaviť, len ak by sa niekto ocitol na púšti, či v karanténnej izolácii.
Jedného večera zahliadli cestujúci v diaľke svetlo. V okamihu sa to rozkríklo po celej lodi. Všetci vybehli na palubu a dychtivo sledovali, čo sa to k nim blíži. Bola to iná loď plávajúca opačným smerom. Po dlhých dňoch samoty im to pripadalo ako zázrak. Neplávajú teda touto hroznou búrkou sami! Ešte aj iní ľudia túto búrku prežívajú s nimi. Kto sú? Ako im asi je? Ako znášajú to vlnobitie? Obe lode napokon okolo seba prechádzali na celom malú vzdialenosť, a ľudia na obidvoch palubách si v tejto chvíli boli mimoriadne blízky. Inak sa nič nestalo . A predsa to bol pre všetkých slávnostný a mimoriadny zážitok. Ten večer všetci pookriali. Ožili radosťou zo stretnutia sa z blízkymi ľuďmi z rovnakým údelom, ktorí sa nečakane vynorili z diaľky. Zmizli v nej síce znova. Stratili sa vo tme a za hrebeňmi vĺn. Ale to nevadí. Boli tu, boli tu skutočne, boli celkom blízko!
Vráťme sa teraz naspäť k Jánovi. Hovorí , že videl Ježiša Krista, že teda bol na dohľad, ba až na dosah ruky Božiemu Synovi. V 1. kapitole daného listu hneď v prvom verši čítame: „ Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to vám zvestujeme: Slovo života.“ Z jeho slov počujeme radosť, ktorá chce byť nákazlivou radosťou. Ak sa k nám v Ježišovi Kristovi priblížil Boh na dohľad, potom je to iste správa ktorá v nás vyvoláva radosť. Že nie sme sami uprostred pustého vesmíru. Neplavíme sa z prázdna do prázdna. Vie sa o nás v búrkach života. Je tu niekto nesmierne dôležitý, ktorý sa v tej búrke vydal smerom k nám. Prišiel od Boha a pritom prišiel na úplný dohľad. Zahliadnuť ho, znamená, zahliadnuť niekoho, kto nás s Bohom spája. Priamo s Bohom! Ide o niečo tak mimoriadne a veľké, že to viedlo Ján a nevýslovnej radosti. A nie len jeho. Celá Nová zmluva nám hovorí o radosti z tohoto poznania. Z Novej zmluvy sa už po tisícročia táto radosť prenáša do celej kresťanskej cirkvi.
Hovorili sme si pred chvíľou príbeh ktorý niečo naznačil, ale predsa mu ešte niečo chýba. Čo bolo platné, že sa vtedy z temnôt vynorila druhá loď? Čo bolo platné, že pri stretnutí sa rozsvietili všetky reflektory a lampy, takže bolo vidieť jej krásu, veľkosť aj v tej tmavej noci a hroznej búrke? Čo bolo platné že sa zjavila ako zázrak, keď o chvíľu aj tak jej svetla zhasli a úplne sa stratila za hrebeňmi vĺn? Nedošlo tu k skutočnému stretnutiu. Skutočné stretnutie by vyzeralo celkom inak. Toto bolo míňanie sa. Pôvabné míňanie, ale predsa skôr iba také, ktoré urobilo dojem sna ako skutočnosti.
Pre pochopenie vstupu Pána Ježiša Krista do tohoto sveta, Jeho diela pre našu záchranu a spásu, je potrebné zvoliť iné prirovnanie. Skúsme to ešte raz.
Po ôsmich – deviatich dňoch plavby sa roď po prvý krát zastavila. Bol to veľmi zvláštny pocit. Lodné stroje pracujú ako ľudské srdce. Bez zastávky vodne v noci. Na každom mieste v lodi je cítiť ich rytmus a tep. Celá loď neustále vie, že stroje pracujú. Ak sa zastavia, je to rovnaké prekvapenie, ako keby sa zastavilo srdce.
Všetci cestujúci vybehli opäť na palubu. Loď stála. Na celom obzore bolo vidieť iba prázdnotu, akú mohli pozorovať v predchádzajúce dni. A predsa to bolo niečo iné. Tesne pri boku lode bolo vidieť malý čln. Prišiel od trošku väčšej lode, ktorá bola zakotvená neďaleko a z ktorou vlny sem a tam pohadzovali. Po rebríku z lana sa na palubu vyšplhal osamelý muž? Všetci si mysleli: Je to trosečník. Niekto kto sa stratil, kto má byť zachránený, odvezený domov. Nie, nič také! Tento muž tu čakal zámerne. Vyšiel v ústrety práve tejto lodi. Mal k nej namierené skôr, ako si to cestujúci uvedomovali. Bol to muž , ktorému sa na lodiach hovorí pilot. Ako náhle vstúpi na palubu, preberá velenie a zodpovednosť za všetkých, čo sú na lodi. Jeho úlohou je doviesť loď bezpečne k pobrežiu a do prístavu. Pozná dokonale povahu miestneho morského dna. Vie o všetkých nástrahách , neviditeľných morských prúdoch, skaliskách i plytčinách. Od chvíle ako sa ocitne na lodi, je loď v bezpečných rukách. Jeho ruky sú bezpečnejšie ako ruky kapitána. Od tej chvíle si môžu byť všetci istí, že budú určite dovedení do cieľa.
Niečo podobné má na mysli aj Ján, keď hovorí, že videl Ježiša, ktorý prišiel od Boha a je Spasiteľom sveta. Na loď – tento svet – na ktorej žujeme, na ktorej sa raduje i staráme, na ktorej sa strachujeme i zomierame, na tu loď prišiel Spasiteľ, Záchranca, ktorý zomrel na dreve golgotského kríža i slávne z mŕtvych vstal, „aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ ( J 3,16b)
Až teraz môžeme veriť, že celá plavba sa skončí bezpečne, a že loď dopláva v bezpečí do prístavu. A môžeme to povedať aj takto: Od chvíle kedy prišiel Kristus, môžeme veriť v hriechov odpustenie, tela zmŕtvych vzkriesenie i v život večný. Od tejto chvíle môžeme žiť z touto nádejou. Došlo k skutočnému stretnutiu Boha s človekom. Syn Boží vstúpil na palubu našich lodí a my sa môžeme spoľahnúť, že nás dovedie do cieľa, ku ktorému iba on pozná bezpečnú cestu a ku ktorému iba on môže človeka doviesť. Môžeme si spokojne vydýchnuť aj napriek neistote v ktorej sa nachádza súčasný svet a my v ňom, aj v súvislosti s COVID-19. Skutočnosť, že práve On prišiel, za nás zomrel i mŕtvych vstal nás oslobodzuje od mnohých neistôt, pretože skrze svojho Syna nás nebeský Otec prijíma na milosť.
Na konci nášho textu Ján hovorí: “ Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, v tom zostáva Boh, a on v Bohu.“ Tieto slová nám hovoria o jednoduchej skutočnosti: Kto nenašiel Krista, nenašiel Boha. Kto neverí v Krista je Bohu vzdialený.
A ak to povieme bez záporov, môžeme to povedať aj takto: Ak uveríš v Krista, si v priamej Božej sfére. Ak prijímaš Krista, prijímaš samotného Boha. Pán Boh sám v tebe zostáva a ty v ňom. Ako náhle začneš Krista poslúchať, a zveríš jemu kormidlo svojho života, začína sa pre teba cesta, ktorá vedie od Boha k tebe a od teba k Bohu.
Bratia a sestry, sme v poveľkonočnom období. A v tomto období nám z Jánových slov zaznieva radosť zo vzkrieseného a osláveného Krista, ktorého videl, pochopil, i vyznával. Latinský názov dnešnej 4. nedele po Veľkej noci je: Cantate, čo znamená spievajte a to na základe staro cirkevného introitu z 98 Žalmu 1 a 2. verš: „Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Lebo vykonal divné veci: pravica Jeho pomohla Mu, i Jeho sväté rameno. Hospodin svoju spásu oznámil, zjavil svoju spravodlivosť očiam národov.“ Preto aj my radostne spievajme na slávu Božiu s nábožným pevcom: „Hospodine, sláva Ti, že si vzkriesil svojho Syna, vieru nám nič nezvráti, vieme: Tvoja sme rodina; večný život si nám dal, prijmi našu obeť chvál.“ (ES 140,5)
Amen.
Modlitba:
Oslavujeme Ťa, nebeský Otče, že si vzkriesením svojho Syna a nášho Vykupiteľa premohol smrť, a tak si aj nám dal nádej večného života. Ďakujeme Ti, Pane Ježiši Kriste, že si vstal z mŕtvych, že smrť nad Tebou nemala moci. Preto sa k Tebe utiekame a prosíme: tak ako si priniesol pokoj do sŕdc svojich učeníkov a zbavil si ich strachu pred ľudskou nenávisťou i pred smrťou, príď aj k nám a naplň naše srdcia svojím pokojom. Daj nám smelosti, aby sme sa priznávali k Tebe, ako Ty sa priznávaš k nám pred svojím a naším nebeským Otcom. Zošli nám svojho Svätého Ducha, ktorého si zasľúbil poslať svojim nasledovníkom, aby sme skrze Neho poznali tajomstvo Tvojej smrti a Tvojho vzkriesenia. Dobrotivý Bože, skloň sa k svojmu ľudu a veď ho na pastvy pravdy a spasenia, k prameňom večného života. Žehnaj svoj ľud, svoju cirkev, vypočuj naše modlitby a prosby, ale zvlášť sa skloň k chorým, biednym, nešťastným, umierajúcim, ktorí aj v tejto chvíli sa k Tebe utiekajú. Vypočuj nás a požehnaj svojmu dielu Ty, na veky požehnaný náš Boh. Amen.
Mg. Peter Soták
evanjelický farár, CZ Merník
ilustračné foto: pixabay.com
