Boj s pokušeniami
1. pôstna nedeľa
„Dávid odtiaľ odišiel a zdržoval sa v horských pevnostiach Én-Gedí. Keď sa Saul navrátil z prenasledovania Filištíncov, oznámili mu: Dávid je na púšti Én-Gedí. Vtedy Saul vzal tritisíc mužov, vybraných z celého Izraela, a šiel hľadať Dávida i jeho mužov východne od Skál kozorožcov. Tak prišiel ku košiarom vedľa cesty, kde bola jaskyňa. Saul vošiel do nej na potrebu. Dávid a jeho mužovia sedeli v najzadnejšom kúte jaskyne. Vtedy povedali Dávidovi jeho mužovia: Toto je deň, o ktorom ti hovoril Hospodin: Vydám ti tvojho nepriateľa do rúk, aby si s ním naložil, ako uznáš za dobré. Vtedy Dávid vstal a tajne odrezal cíp plášťa, ktorý mal Saul na sebe. Potom mu začalo biť srdce, že odrezal cíp Saulovho plášťa. Povedal svojim mužom: Hospodin ma uchovaj, aby som sa dopustil niečoho takého proti svojmu pánovi, pomazanému Hospodinovmu, a vztiahol ruku na neho, veď on je pomazaný Hospodinov. Týmito slovami Dávid pokarhal svojich mužov a nedovolil im povstať proti Saulovi. Nato Saul vstal, vyšiel z jaskyne a pobral sa svojou cestou. Potom vstal i Dávid, a keď vyšiel z jaskyne, zavolal za Saulom: Pán môj a kráľ môj! Keď sa Saul obzrel, Dávid sa zohol tvárou k zemi a poklonil sa. Dávid povedal Saulovi: Prečo počúvaš reči ľudí, ktorí hovoria, že Dávid hľadá tvoju skazu? Hľa, vidíš na vlastné oči, že ťa Hospodin dnes vydal v jaskyni do mojej ruky. Nahovárali ma, aby som ťa zabil, ale ušetril som ťa a povedal som si: Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je pomazaným Hospodinovým. Otče môj, hľaď: držím v ruke cíp tvojho plášťa. Pretože som odrezal cíp tvojho plášťa a nezabil som ťa, poznaj podľa toho, že v mojej ruke nie je zlo ani neprávosť, ani som sa neprehrešil proti tebe; ty však číhaš na môj život, aby si mi ho odňal. Nech súdi Hospodin medzi mnou a tebou a nech sa Hospodin pomstí na tebe za mňa, ale moja ruka sa ťa nedotkne. Ako hovorí staré príslovie: Z nešľachetného nešľachetnosť vychádza, no moja ruka sa ťa nedotkne. Veď proti komu vytiahol kráľ Izraela? Koho prenasleduješ? Mŕtveho psa, jednu blchu! Nech je teda Hospodin sudcom, nech súdi medzi mnou a medzi tebou, nech vidí a vedie môj spor a nech ma vyslobodí z tvojej ruky. Keď Dávid dopovedal tieto slová Saulovi, Saul odvetil: Je to tvoj hlas, môj syn Dávid? Saul nahlas zaplakal. Povedal Dávidovi: Si spravodlivejší ako ja, lebo ty si mi robil dobre, ale ja som ti robil zle. I dnes si mi dokázal, že si mi robil dobre: vtedy, keď ma Hospodin vydal do tvojej ruky, nezabil si ma. Veď ak niekto dolapí svojho nepriateľa, či ho prepustí jeho cestou po dobrom? Nech ti Hospodin odplatí dobrým za to, čo si mi dnes urobil. Teraz, hľa, istotne viem, že budeš kráľom a že kráľovstvo Izraela bude pevné v tvojej ruke. Preto mi teraz prisahaj na Hospodina, že nevykynožíš moje potomstvo a nevyhladíš moje meno z domu môjho otca. A Dávid prisahal Saulovi. Potom odišiel Saul domov a Dávid so svojimi mužmi vystúpil do horskej pevnosti.“
1S 24
Milí bratia, milé sestry!
Práve sme vstúpili do pôstneho obdobia, do štyridsiatich dní, ktoré nás vedú k Veľkej noci. Pôst je časom skúmania srdca, časom zápasu, ale aj časom milosti. Je to obdobie, keď sa učíme pozerať na Krista, ktorý sám vstúpil do púšte a zápasil s pokušiteľom. No zároveň je to obdobie, keď sa učíme pozerať aj do svojho vnútra – na svoje slabosti, na svoje zápasy, na svoje rozhodnutia. Dnes sa chceme pozrieť na jeden z takýchto zápasov, na boj s pokušením, ktorý prežil Dávid. Nie však ako Pán Ježiš v púšti, ale v jaskyni. Nie tvárou v tvár diablovi, ale tvárou v tvár svojmu nepriateľovi – kráľovi Saulovi. Dávid je v situácii, ktorá je v mnohom podobná tej, ktorú prežívame v pôste. Nachádza sa v exile, unavený, prenasledovaný, bez istoty, kedy sa skončí jeho trápenie. Pôst je tiež obdobím, keď sa v určitom zmysle vzdávame pohodlia, kedy si uvedomujeme svoju krehkosť a sme postavení pred otázku: Čo je skutočne dôležité a na čom záleží? A práve v takej chvíli, keď je človek oslabený, prichádza pokušenie. Saul, ktorý ho chce zabiť, vchádza do jaskyne, kde sa Dávid skrýva. Je sám, neozbrojený, nič netuší. Stačilo by jediné seknutie mečom – a Dávidov útek by sa skončil. Dávidovi muži mu našepkávajú: „Toto je deň, o ktorom ti hovoril Hospodin: Vydám ti tvojho nepriateľa do rúk, aby si s ním naložil, ako uznáš za dobré.“ (1Sam 24, 5).
Bratia a sestry, nezdá sa vám to povedomé? Veď aj Pán Ježiš v púšti počul slová, ktoré mu dávali „dobrú príležitosť“. „Ak si Boží Syn, povedz, aby sa tieto kamene stali chlebom… Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu… Toto všetko ti dám, ak mi padneš a pokloníš sa“ (Mt 4, 1-11). Diabol neprišiel s očividným zlom, ale s ponukami, ktoré sa zdali byť rozumné, dokonca oprávnené. Tak to býva aj v našom živote. Pokušeniu najčastejšie podľahneme nie vtedy, keď nám ponúka očividné zlo, ale keď sa skrýva za predstierané dobro. Také bolo aj pokušenie Dávida. Veď Saul si zasluhoval za svoje nespravodlivé skutky smrť. Veď Dávid bol už de facto pomazaný za kráľa a keby zabil Saula, Boží plán by sa predsa konečne naplnil. Lenže Dávid sa zastaví. Odsekne len cíp Saulovho plášťa a hneď pocíti, že už aj to bolo priveľa. Dávida pichlo v srdci.
Bratia a sestry, toto je chvíľa, ktorá nás učí, čo znamená pôst. Pôst nie je len o vonkajšom odriekaní, ale o vnútornom precitnutí. O vnímavosti na Boží hlas. Keď sa človek postí, niekedy až vtedy si uvedomí, koľko vecí ho zotročovalo. Keď sa zriekne jedla, až vtedy zbadá, ako často hľadal útechu v plnom žalúdku namiesto v Bohu. Keď sa zriekne hluku sveta, až vtedy počuje Boží hlas. Dávid v tej jaskyni prežil svoj pôst. Nie od chleba, ale od vlastnej vôle. Zriekol sa práva konať podľa vlastného úsudku a rozhodol sa dôverovať Hospodinu. A v tom je podstata pôstu – zrieknuť sa toho, čo sa nám len zdá správne, aby sme mohli urobiť to, čo je skutočne správne. Dávid preto vyjde z jaskyne a volá na Saula: „Hľa, vidíš na vlastné oči, že ťa Hospodin dnes vydal v jaskyni do mojej ruky. Nahovárali ma, aby som ťa zabil, ale ušetril som ťa a povedal som si: Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je pomazaným Hospodinovým.“ (1Sam 24, 11). A tu sa prejavuje najväčšia pravda o boji s pokušením. Víťazstvo nad pokušením nie je v sile, ale v dôvere. Nie v tom, že si vybojujeme svoju vlastnú spravodlivosť, ale v tom, že sa odovzdáme Bohu. Pokušenie totiž vždy prichádza s ponukou: „Vezmi si to sám. Urob to po svojom. Nemusíš čakať na Boha.“ Ale Dávid vedel, že kráľovstvo nie je v jeho rukách, ale v Božích. A tak nevyužil „príležitosť“, ale čakal. Rovnako ako Pán Ježiš v púšti. Mohol si vziať chlieb, ale vyčkal na pokrm, ktorý mu dá Otec. Mohol si vziať slávu, ale vyčkal na slávu, ktorú mu dá Otec. A čo my? Koľkokrát si chceme „vziať“ niečo, na čo ešte nie sme pripravení? Koľkokrát si ospravedlňujeme skratky, lebo sa nám zdajú rozumné? Lenže pôst nás učí inému prístupu. Učí nás čakať. Učí nás dôverovať. Učí nás nebrať veci do vlastných rúk, ale zveriť ich Bohu.
Bratia a sestry, keď prežívame pokušenia, keď máme pocit, že Pán sa oneskoruje a že si musíme pomôcť sami, spomeňme si na Dávida v jaskyni. Spomeňme si na Krista v púšti. A pamätajme, že Pán Boh je verný. Nezostane ticho. Má svoje cesty a svoje časy. A keď prídu pokušenia, On sám nám dá silu obstáť. Nech je i tento pôstny čas pre nás cestou dôvery. Cestou, na ktorej sa zriekame vlastnej vôle, aby sme mohli prijať tú Božiu. Cestou, na ktorej sa učíme rozpoznávať pravé dobro od toho, čo sa len ako dobro tvári. Cestou, na ktorej sa učíme veriť, že Pán Boh má v rukách nielen náš boj, ale aj naše víťazstvo. Amen.
Modlitba:
Dobrotivý nebeský Otče, vstúpili sme do pôstneho času, do obdobia zápasu, odriekania a hľadania Tvojej vôle. Dnes stojíme pred Tebou s vedomím, že naše srdcia sú často slabé a podliehajú pokušeniam. Prichádzame k Tebe takí, akí sme – unavení zo svojich vlastných bojov, neistôt a sklamaní. Pane, tak ako si bol s Dávidom v jaskyni, buď aj s nami v chvíľach, keď sa musíme rozhodovať medzi našou vôľou a Tvojou cestou. Daj nám múdrosť rozpoznať, čo je správne, a silu vytrvať aj vtedy, keď je to ťažké. Pomôž nám dôverovať, že Tvoj čas a Tvoj plán sú lepšie než naše vlastné skratky. Pane Ježiši, Ty si v púšti odolal pokušeniu a ukázal si nám cestu poslušnosti a viery. Nauč nás v tomto pôste nehľadať len vonkajšie odriekanie, ale vnútorné pretvorenie. Nech sa zriekame všetkého, čo nás vzďaľuje od Teba, aby sme naplno zakúsili radosť z Tvojej prítomnosti. Buď s nami, posilňuj nás a veď nás svojím Svätým Duchom. Amen.
Bohuznámy brat farár
Ilustračné foto: Dinu J Nair on Unsplash