Boh je láska

„Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“
1J 4, 16b

Vážení čitatelia, milí bratia a sestry!

Keď ma oslovili s prosbou o poslúženie slovom Božím na 19. nedeľu po Svätej Trojici formou vypracovania textovej kázne, zamyslenia spolu s modlitbou a rozsah, tému nechali na moje uváženie, zostal som v rozpakoch. Čím osloviť poslucháčov, čitateľov? Ktorý text z Biblie vybrať pre svoju nedeľnú kázeň?

Pre mňa, ako kazateľa, ktorý do niektorého zboru prichádza iba raz za čas, je najťažšie si zvoliť text pre kázeň. Keď už viem tému a text je vybratý, napísať slová na papier je tá ľahšia práca.

Sú rozličné spôsoby ako taký kázňový text vybrať. Farár, ktorý pôsobí v zbore môže témy voliť podľa aktuálnej situácie v zbore, podľa starocirkevných perikôp, alebo postupne vykladať niektorú biblickú knihu. Pre náhodného nedeľného kazateľa to môže byť akýkoľvek text, aj tak bude vytrhnutý z kontextu ostatných nedieľ. Najhoršou voľbou je ak kazateľ vyberie niečo zo šuplíka a opráši to.

Je to už štyridsať rokov, čo mi autorita pôsobiaca v cirkevnej tlači, starší brat povedal: „Miroslav, napíš niečo o láske.“ Teraz je ten správny čas dať na jeho múdru radu a venovať sa tejto téme.

Myšlienka je už vybratá a aby to zapadlo do obyčají v cirkvi, vyberiem si vhodný text pre svoju kázeň. Biblický citát dá mojim slovám punc najvyššej autority. Ak sa správne pri výbere trafím, moji poslucháči nebudú na pochybách, že môj nedeľný príhovor sú pretlmočené slová samotného Boha.

Máme napísanú kázeň, vybratý biblický text, zostáva to posledné. Nakuknúť do biblického slovníka, konkordancie, nejakej literatúry a konkurenčných výkladov. Hodí sa pridať zopár citátov aby bolo zrejmé, že som biblický text vopred naštudoval a jeho výklad si poctivo pripravil.

Na tomto mieste, keďže témou je láska by som mal napísať, že gréčtina pre slovenské slovo „láska“ má tri výrazy. Erosu ako láske egocentrickej sa novozmluvní pisatelia radšej vyhýbajú. Fileó je láska všeobecná ako neutrálny až kladný vzťah ku komukoľvek. A napokon agapé ako láska rozdávajúca sa. To je tá, keď si uvedomíme, že sme dostali oveľa viac ako by sa patrilo a chceme sa podeliť.

Tú tretiu by som ako kazateľ mal zvýrazniť a nabádať vás k tomu, aby ste sa polepšili a začali sa rozdávať.

Tí z vás, ktorí aspoň občas sedia pod kazateľnicou tieto tri pojmy určite dobre poznajú a je skoro zbytočné ich pripomínať. Napomínať vás k polepšeniu? To je ako s novoročnými predsavzatiami. Človek v rozšafnej nálade si uvedomí, že niečo s ním nie je v poriadku. Najmä na konci starého či začiatku nového roka je náchylný k tomu, prijímať nejaké predsavzatia. Ráno keď ho bolí hlava a má so sebou čo robiť aby sa dal do prevádzkyschopného stavu, zabudne na včerajšie sľuby a jeho ďalšie dni sú prirodzene úplne rovnaké ako tie predchádzajúce.

Sme náchylní k tomu, aby sme dávali sľuby, že sa polepšíme a budeme sa k iným správať prijateľnejšie. Napokon vždy zistíme, že na to nemáme. Nie je to nič nad čím by sme sa mali pohoršovať. Je to naša prirodzenosť, že na to nemáme. Môžeme sa potom a aj sa cítime frustrovaní, že znovu a znovu sa biblicky povedané vraciame ako pes k svojmu vývratku.

„Blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo, je ako pes, čo sa vracia k svojmu vývratku.“ (Pr 26, 11)

„Splnilo sa pri nich pravdivé príslovie: Vrátil sa pes ku svojmu vývratku! a: Umyté prasa do blata!“ (2Pt 2, 22).

Bratia a sestry, takí sme. Opäť, cirkevnou rečou povedané, sme hriešni. Takí sme a chceme, či nechceme, musíme sa s tým vyrovnať a prijať to ako fakt. Lepší v zmysle, budeme sa správať tak aby sme Boha nerozhnevali, nebudeme.

Jediné čo nám v tejto navidomoči bezvýchodiskovej situácii môže pomôcť je, že Boh nám napriek tomu bude priaznivo naklonený. A to je to, na čo sa vždy môžeme spoľahnúť. Boh je láska. Správa sa k nám tak, ako by sme sa chceli my správať a nie a nie to dosiahnuť. On nás má rád bez predsudkov, bez podmienok.

Ak my nedokážeme a nevieme sa správať láskavo, on nás prijíma takých akí sme a to je láska. Snažíme sa a nezvládame to, On je stále láskavý. Ubezpečujem vás, že taký je a taký bude a zostane. Ak sa s ním stretnete ako Mojžiš v horiacom kríku (2M 3), osloví vás, dá vám poslanie, nejakú úlohu, bude stáť pri vás. Ak sa s ním stretnete ako Jákob tvárou v tvár (1M 32), budete prekvapení, že ste stále nažive. Pretože Boh, ktorého sme v cirkvi zvykli nazývať Hospodin je ten, ktorý vás má rád takých akí ste. Prijíma vás a stále má k vám kladný vzťah aj keď nemáte na to, aby ste si to akokoľvek zaslúžili. A to je láska. Amen.

Modlitba

Nezvládame to, Bože, čo na nás nakladáš a naše dobré predsavzatia vychádzajú navnivoč. Napriek tomu stále dúfame, že nás nezatratíš a tak ako sa my odvážime nazývať Ťa Otcom, budeš nám stále priaznivo naklonený, budeš stáť pri nás, podporovať nás a pomáhať nám keď už nevládzeme.

Keď dúfame, že sa nad nami vždy znova a znova zmiluješ a prijmeš nás napriek alebo práve pre naše slabosti, odvážime sa prosiť aj za tých, ktorí sú nám blízki a na ktorých nám záleží. Prosíme, pomáhaj tým, ktorí to potrebujú.

Napokon skúšame vyprosiť milosť aj pre tých, ktorí tebou opovrhujú hoci by práve oni mali byť tí najpokornejší. Prosíme za tých, ktorí v našej spoločnosti sú na mieste, kde majú moc rozhodovať o spoločných veciach. Ak im chýba pokora pred Tebou, nezatracuj ich a pozhovej im, snáď aspoň niektoré z ich rozhodnutí budú prospešné pre spoločenstvo v ktorom žijeme. Amen.

Miroslav Volník
evanjelický a. v. diakon

ilustračné foto: congerdesign z Pixabay