Nedeľa Deviatnik Mt 9, 9 – 13

„Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. “

Obdobie troch nedieľ – Deviatnik, po Deviatniku a Nedeľa predpôstna – tvorí prechod od vianočného obdobia k veľkonočnému. Pripomínali sme si narodenie Pána Ježiša, radosť spojenú s touto udalosťou, a postupne sme vedení k vnímaniu zložitej cesty utrpenia, bolesti a napokon aj smrti nášho Pána Ježiša Krista, ale tiež k Jeho slávnemu vzkrieseniu, ktoré v nás vzbudzuje novú radosť. Nedeľa Deviatnik nám zdôrazňuje, že dielo, ktoré Boží Syn vykonal na svete, je pre nás milosťou, darovanou od Pána Boha nám. A tú milosť sme si ničím nezaslúžili. Božie slovo jasne hovorí: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej.“ V duchovnom zmysle slova je za náš hriech vymeraný trest a tým je naše zatratenie od Pána Boha. Pán Boh nám však preukázal nesmierne milosrdenstvo, dal nám k záchrane svojho Syna a dovolil nám počúvať slovo o milosti a o záchrane. Naozaj je to milosť, ktorú sme si ničím nezaslúžili. Sme Pánu Bohu vďační za prejav Jeho dobroty k nám? Bez Jeho pomoci by sme nemali možnosť k spáse. Vždy nás môže osloviť príbeh muža, menovaného Matúš. Bol colníkom. Jeho meno znamená „dar od Boha“. Nič nevieme o jeho rodine a príbuzných. Skôr nám slovo Božie predstavuje jeho povolanie. Colník pracoval najmä pre židmi nenávidenú rímsku nadvládu, ktorej bola krajina poddaná. Colníci boli vyberačmi daní, tie nie sú nikdy populárne. Colníkmi boli neraz samotní Židia, čo spôsobovalo, že ostatní Židia nimi opovrhovali. Najmä preto, že pracovali pre Rimanov. Colníci vedeli, že sú opovrhnutí, prežívali svoj údel a svoj život tomu prispôsobili. Spolčovali sa vzájomne s ľuďmi svojho druhu, stretávali sa, tešili sa zo života po svojom. Nie vždy to bolo v medziach etickej normy, ich život sa naozaj uberal cestou zhýralosti a všelijakých podivných konaní. Pri čítaní Božieho slova natrafíme na skutočnosť, že colníci sú prepojení so svetom hriešnikov. Evanjelista nám zdôrazňuje, že Matúš bol colníkom, chcel tým vyjadriť, čo to znamená, ako bolo prv povedané. A práve k nemu, k Matúšovi, prichádza Pán Ježiš Kristus. Ježiš ho mohol obísť. Nemusel sa dávať dokopy s Matúšom, z pohľadu „spravodlivých“ sa sám mohol poškvrniť. Ale Majster z Nazareta tak nekoná, neváha a prihovorísa k Matúšovi, ba dokonca ho volá za svojho učeníka. Učitelia, majstri učenia, si vyberali svojich žiakov. Prehodnocovali, zhovárali sa s nimi prv, než ich prijali. Zvláštne, že Pán Ježiš Kristus sa s Matúšom predtým ani nerozprával. Jednoducho prišiel k nemu a vyzval ho: „Nasleduj ma!“. Matúš v tú chvíľu urobil veľké rozhodnutie. Na Pánovo: „Poď za mnou“ sa rozhodol ísť. Vstal a nasledoval Ho. Matúš pochopil, že tento človek je vzácnym a iste mu vysvetlí, aký plán s ním má. Nešpekuluje, čo bude s colnicou, s jeho úradom. Ide s Pánom. Nasleduje Ho. A v jeho dome, v dome Matúšovom, Pán zdôraznil Božiu milosť k človeku, volanie k záchrane duchovne chorých, hriešnikov, cez milosť Pánom Bohom prijatých! V tú chvíľu pri colnici Pán Ježiš Matúšovi nevyčítal jeho predošlý život, ale ukázal mu na to, čo je pre ním. Pôjdeš za mnou? Zrazu Matúš získava viac ako doteraz. Jeho život naberá novú hodnotu. Pán Boh mu prejavuje milosrdenstvo. A Matúš neváha, s vďakou sa odovzdáva do Božích rúk. Prinieslo to spŕšku reakcií proti Pánovi. Čo to robí? Ako to môže? Takto sa znečisťovať… Lekára potrebujú chorí a nie zdraví, vraví Pán Ježiš. Farizeji si mysleli, že sú zdraví, a ak je aj človek zaiste chorý, ale vnútorne je presvedčený, že mu nič nie je a nepripúšťa si potrebu lekára a liečby, tak sa s tým nedá v momentálnej chvíli nič robiť, ak by sme ho nechceli liečiť vynútene. Pán ide k tým, ktorí sú si vedomí svojich nedokonalostí a prejavia záujem o slovo Pánovo. Tak urobil aj Matúš a snáď slovo Pána Ježiša nevyšlo nazmar, ak Ho počúvali aj mnohí ďalší z tých colníkov. Bratia a sestry, Pán Ježiš prichádza aj k nám. Zaiste nás nechce obísť. Prihovára sa k nám, vyzýva nás, aby sme Ho nasledovali. Čo urobíme?! Budeme špekulovať, či Ho potrebujeme? To, že vôbec k nám prichádza, je Ním ponúknutá milosť, ktorú si ničím nemôžeme zaslúžiť. Buďme za to vďační. A ani na okamih neváhajme, keď nás volá, aby sme Ho nasledovali. On je lekár a pozná náš problém hriechu – a vie s tým urobiť poriadok. Pomôže nám meniť náš život, ktorý bude spojený s nasledovaním dobra, ktoré nachádzame v Pánu Bohu. Pravda, rozhodnutie je na nás. Dokedy však potrvá Jeho volanie a Jeho blízkosť pre našu záchranu, nevedno. Využime Jeho pozvanie vtedy, keď je k tomu čas prv, než by od nás odišiel.

Radoslav Grega,
farár v CZ Opiná

ilustračné foto: pixabay.com
%d blogerom sa páči toto: