Ale čo robí Kristus na výsosti?
Alebo prečo tam vstúpil, a nezostal tu dole? Či sa povaľuje, či niečo robí? O tom hovorí Žalm 68 veľmi jasne: Vystúpil na výsosť, odviedol si zajatcov.“ Nesmierne milé a potešujúce vyjadrenie, a zdá sa, akoby Kristus Pán, mal na mysli tento žalm, keď u Lukáša v 11. kapitole povedal podobenstvo o mocnom ozbrojencovi, ktorý si stráži dvor, a jeho majetok je na pokoji, ale keď príde silnejší než on a premôže ho, odoberie mu všetku zbraň v ktorú dúfal, a čo ukoristil rozdá.
Preto my biedni ľudia sme pre hriech pod tyranstvom satana a smrti. Tí nás držia s takou mocou v otroctve, že nemôžeme sa sami vyslobodiť z tohto väzenia. Satan bez prestania mieri na nás svojimi ohnivými strelami a hľadá, koho by zožral. Zákon nám ukazuje naše hriechy, obviňuje a trápi nás v našom svedomí, takže nám ono musí povedať: O beda ti, zhrešil si proti Bohu i svojmu blížnemu, preto si hoden smrti. Proti týmto nezvyčajným našim nepriateľom nemáš žiadnej obrany. Nemôžeme ju mať od seba samých, ani od iných, ani od anjelov, ani od svätých. Ale Kristus prichádza ako mocnejší, poddáva sa vo všetkej pokore pod zákon, dovoľuje mu vydať mu o sebe výrok ako najhoršom hriešnikovi: lebo na kríži musel zomrieť medzi dvomi zločincami ako burič proti cisárovi a blúznivec proti Bohu. Tak svojou vlastnou smrťou ako trpiaci, nevinný baránok zaplatil za hriechy celého sveta. Nevidíme tu žiadnu silu ani moc, lebo je rozpätý na kríži, a podujal sa zniesť smrť.
Odvtedy zákon, cez nespravodlivý súd, stratil nad Ním všetko svoje právo i všetku moc, odvtedy hriech sveta zostal hriechom potupený a zahladený, odvtedy smrť, ktorá panovala nad celým ľudským pokolením, jeho smrťou zostala zabitá a zničená, a ukrižovaný Kristus v hrobe leží, a nikto ani nepomyslí, nemá ani nádeje a útechy, že by On z mŕtvych vstal. Tu On vo všetkej svojej moci a sláve vychádza zo smrti a vedie si, ako tu Duch svätý hovorí „ odviedol si väzňov“, to jest, láme okovy diabla, zákona, hriechu a smrti, a odoberá im moc. Nemôže už viacej satan škodiť kresťanom, zákon ich viacej nemôže obviňovať, ani hriech strašiť, ani smrť panovať nad nimi.
Aká to duchovná premena! V minulosti nás satan tak vodil a narábal s nami, že ulovení jeho osídlami, museli sme všetko myslieť, hovoriť a činiť podľa jeho vôle a toho, čo sa mu páčilo. Preto zákon bol nám protivný a odporný, odkrýval nám hriech , /lebo to je jeho sila/, a tak hriech panoval nad nami a oddal nás smrti, ktorá nás všetkých odprace a požiera. To strašné, neznesiteľné väzenie, z ktorého nikto nemôže utiecť, má už teda byť naveky zrušené, ako žalm 68 veselo spieva :“Kristus vystúpil na výsosť a odviedol si väznených.“ To jest, On pošliapal hlavu diablovi, ktorý je bohom a kniežaťom sveta, zbavil ho moci, zajal ho a zviazal ho i ako svätý Peter hovorí, v reťaziach temna uvrhol ho do pekla, aby odtiaľ so svojimi anjelmi nemohol naveky škodiť veriacim v Krista Pána. A akokoľvek sa zlostí, a príšerne jeduje, ako zlý a rozzúrený pes na reťaz prikutý, jednako nič viac nemôže urobiť, iba prestrašiť a vydesiť, lebo uškodiť nám, zabránil mu náš milý Pán a Spasiteľ Kristus, ktorého on je väzňom a Ktorý ho odsúdil a potupil. Preto už nemá na nás právo, nemôže nad nami vyvádzať, ale o to viac nám stavia nástrahy a robí nás ostražitejšími, aby sme sa v Božom slove cvičili, Krista, slávneho víťaza, ktorý hadovi rozmliaždil hlavu, srdečne vzývali, a do Jeho ochrany sa porúčali.
Lebo keby satan nebol tak zlý a rozčúlený, mali by sme pocit bezpečia a stali sa nedbalými, ale pretože nepriateľ nedá pokoja ani odpočinku, to nás robí bdelými, statočnými a smelými.
Dr.Martin Luther
Z kázania na Sviatok vstúpenia Krista Pána na nebesá
Skutky apoštolov 1,1 -10
Pripravil: Ján Meňky
zverejnené so súhlasom autora
