Vianoce sú obdobie, keď sú kostoly plné predovšetkým na Štedrý večer. V tomto období sa však šíri koronavírusová  epidémia, ktorá je rizikom predovšetkým pre starších ľudí. Na otázku: Čo by ste odporúčali týmto ľuďom, majú sa  služieb Božích zúčastniť, alebo zostať radšej doma? – sa redakcia Lutherus spýtali lekára doc. MUDr. Imricha Lukáča CSc.

Prvé, čo mi napadlo pri tejto otázke, bola spomienka na detstvo. Plný kostol ľudí, pri ústach spievajúcich účastníkov sa  vznášal mráčik oparu z vydýchnutých vodných pár. Sem tam už bolo cítiť aj vôňu vianočných špecialít. Zvláštna atmosféra. Kostol na začiatku Vianoc totiž  ešte nebol dostatočne vykúrený. Teraz prežívame veľmi nevšedné časy, infekčné  ochorenie COVID-19, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2, mení celý svet, spôsobil mnoho obetí na životoch a takýto  advent ani Vianoce si nepamätáme.

Koronavírus je medzi nami. Šíri sa  dýchaním, kašlaním, kýchaním, je obsiahnutý v sekrétoch z nosnej sliznice či  v slinách. Chorý ho nechtiac rozosieva  uvedeným spôsobom. Časť vírusov spočinie na predmetoch okolo nás a rukami  ho stadiaľ môžeme preniesť do vlastného  nosa, očí, úst. Na spomínaných predmetoch môže prežívať mnoho hodín aj dní. Preto je taký dôraz na nosenie rúšok, umývanie rúk, na rozstupy osôb 2 a viac  metre, na zákaz zhromažďovania.

Tento vírus dostatočne nepoznáme, poznávame ho postupne. Veda odkrýva  tajomstvá, nad ktorými musíme žasnúť. Aj to je Boží dar. Veda je vlastne biblicky  ustanovená. Hneď v 1. knihe Mojžišovej v 1. kapitole čítame Boží príkaz daný  človeku po stvorení: „Ploďte a množte  sa a naplňte zem, podmaňte si ju a vlád- nite…“ Za to, čo poznáme, čo nám Pán Boh  postupne odkrýva, patrí Mu naša vďaka. Skôr, než sa vrátim k téme, chcem pripomenúť niekoľko podstatných vecí.  Žalm 139 hovorí, že „… moju myšlienku  zďaleka chápeš“ a inde: „… nemám slovo  na jazyku a Ty, Hospodine, už ho celkom  vieš“. Na inom mieste hovorí: „… a býval pri najďalšom mori, aj tak by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma  uchopila.“

U Izaiáša v 1. kapitole čítame slová:  „Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím, bremenom sa mi stali, ustal som  ich znášať. Ak vystierate dlane, zastieram  si oči pred vami. Ak sa aj mnoho modlíte,  ja vôbec nepočúvam.“

Terajšia pandémia je zdvihnutý Boží  prst. Chápem to ako výzvu na modlitbu  v komôrke, čítanie Božieho slova a zamyslenie nad ním, jednoducho na pokánie a nápravu, nie okázalosť a výstrednosť. Týka sa  to jedincov, cirkvi, národa či národov.

Cirkevné zbory sa určite týmto podmienkam prispôsobia. Zredukovanie  účastníkov na službách Božích môžu kompenzovať napríklad viacerými službami  počas dňa. Nemá chýbať dodržiavanie  opatrení: rúško, rozstupy, umývanie rúk,  obmedzenie zhromažďovania. Seniori  a pacienti trpiaci cukrovkou, ochoreniami  srdca, pľúc, zníženou imunitou, onkologickí pacienti by však v týchto nebezpečných časoch mali veľmi, veľmi starostlivo  zvážiť svoju účasť na službách Božích  v chráme a ostať radšej doma. Pán Boh  nás totiž dokonale pozná, pozná aj naše  myšlienky a túžby a na každom mieste  je s nami. Doma aj v chráme. Neujdeme  pred Ním. A On vie, prečo to takto zariadil. Prečo museli byť zatvorené aj chrámy.  

Imrich Lukáč
lekár

Publikované na webe ASLoZ so súhlasom redakcie Lutherus 

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: