Vianoce sú obdobie, keď sú kostoly plné predovšetkým na Štedrý večer. V tomto období sa však šíri koronavírusová epidémia, ktorá je rizikom predovšetkým pre starších ľudí. Na otázku: Čo by ste odporúčali týmto ľuďom, majú sa služieb Božích zúčastniť, alebo zostať radšej doma? – sa redakcia Lutherus spýtali lekára doc. MUDr. Imricha Lukáča CSc.
Prvé, čo mi napadlo pri tejto otázke, bola spomienka na detstvo. Plný kostol ľudí, pri ústach spievajúcich účastníkov sa vznášal mráčik oparu z vydýchnutých vodných pár. Sem tam už bolo cítiť aj vôňu vianočných špecialít. Zvláštna atmosféra. Kostol na začiatku Vianoc totiž ešte nebol dostatočne vykúrený. Teraz prežívame veľmi nevšedné časy, infekčné ochorenie COVID-19, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2, mení celý svet, spôsobil mnoho obetí na životoch a takýto advent ani Vianoce si nepamätáme.
Koronavírus je medzi nami. Šíri sa dýchaním, kašlaním, kýchaním, je obsiahnutý v sekrétoch z nosnej sliznice či v slinách. Chorý ho nechtiac rozosieva uvedeným spôsobom. Časť vírusov spočinie na predmetoch okolo nás a rukami ho stadiaľ môžeme preniesť do vlastného nosa, očí, úst. Na spomínaných predmetoch môže prežívať mnoho hodín aj dní. Preto je taký dôraz na nosenie rúšok, umývanie rúk, na rozstupy osôb 2 a viac metre, na zákaz zhromažďovania.
Tento vírus dostatočne nepoznáme, poznávame ho postupne. Veda odkrýva tajomstvá, nad ktorými musíme žasnúť. Aj to je Boží dar. Veda je vlastne biblicky ustanovená. Hneď v 1. knihe Mojžišovej v 1. kapitole čítame Boží príkaz daný človeku po stvorení: „Ploďte a množte sa a naplňte zem, podmaňte si ju a vlád- nite…“ Za to, čo poznáme, čo nám Pán Boh postupne odkrýva, patrí Mu naša vďaka. Skôr, než sa vrátim k téme, chcem pripomenúť niekoľko podstatných vecí. Žalm 139 hovorí, že „… moju myšlienku zďaleka chápeš“ a inde: „… nemám slovo na jazyku a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš“. Na inom mieste hovorí: „… a býval pri najďalšom mori, aj tak by ma odprevadila Tvoja ruka a Tvoja pravica by ma uchopila.“
U Izaiáša v 1. kapitole čítame slová: „Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím, bremenom sa mi stali, ustal som ich znášať. Ak vystierate dlane, zastieram si oči pred vami. Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam.“
Terajšia pandémia je zdvihnutý Boží prst. Chápem to ako výzvu na modlitbu v komôrke, čítanie Božieho slova a zamyslenie nad ním, jednoducho na pokánie a nápravu, nie okázalosť a výstrednosť. Týka sa to jedincov, cirkvi, národa či národov.
Cirkevné zbory sa určite týmto podmienkam prispôsobia. Zredukovanie účastníkov na službách Božích môžu kompenzovať napríklad viacerými službami počas dňa. Nemá chýbať dodržiavanie opatrení: rúško, rozstupy, umývanie rúk, obmedzenie zhromažďovania. Seniori a pacienti trpiaci cukrovkou, ochoreniami srdca, pľúc, zníženou imunitou, onkologickí pacienti by však v týchto nebezpečných časoch mali veľmi, veľmi starostlivo zvážiť svoju účasť na službách Božích v chráme a ostať radšej doma. Pán Boh nás totiž dokonale pozná, pozná aj naše myšlienky a túžby a na každom mieste je s nami. Doma aj v chráme. Neujdeme pred Ním. A On vie, prečo to takto zariadil. Prečo museli byť zatvorené aj chrámy.
Imrich Lukáč
lekár
Publikované na webe ASLoZ so súhlasom redakcie Lutherus
ilustračné foto: pixabay.com
