„Ja vám však pravdu hovorím: Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám, ale keď odídem, pošlem Ho k vám. A keď príde, poučí svet o hriechu a o spravodlivosti a o súde; o hriechu, že neveria vo mňa; o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte; a o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené. Ešte mnoho vám mám povedať, ale teraz neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy“.
Svätodušné sviatky by sme mohli nazvať aj sviatkami prosieb. Väčšina svätodušných piesní v Evanjelickom spevníku sú piesne prosebné. Opakuje sa v nich prosba o Ducha Svätého. Prečo sa stali svätodušné sviatky sviatkami prosby, na rozdiel od Vianoc, ktoré sú sviatkami radosti a na rozdiel od Veľkej noci, ktorá je sviatkom nádeje a chvály Božej?
Je to preto, lebo bez Ducha Svätého – ako to povedal Dr. Martin Luther v Malom katechizme – by sme nemohli v Pána Boha veriť a k Nemu prísť. Tak ako voda vyviera z prameňa, tak naša viera, naša túžba po Pánu Bohu, naše spojenie s Ním, naša zbožnosť, naša chvála Pána Boha, naša vďaka Jemu, naša radosť v Pánu Bohu, to všetko má svoj prameň v diele Ducha Svätého v nás. Pán Ježiš počas pozemského života zasľúbil učeníkom, že nezostanú sami, lebo im pošle Pomocníka, ktorý s nimi zostane navždy. Toto zasľúbenie sa splnilo „keď prišiel deň Letníc“ – ako to máme zaznamenané v Skutkoch apoštolov v 2. kapitole. Práve tieto slová svedčia o tom, že deň Letníc sa stal pre Pánovu cirkev dňom jej vzniku, založenia. Sústreďme sa však na to, ako dar Ducha Svätého vysvetľuje ten najpovolanejší, sám Ježiš Kristus. Prichádza k tomu v predvečer Veľkého piatku, keď Pán Ježiš pripravoval svojich učeníkov na to, čo sa stane v najbližších hodinách, a aké to bude ťažké pre Neho i pre nich. Smrť a ukrižovanie nebudú prehrou, naopak, práve týmto spôsobom bude On – Spasiteľ – uskutočňovať Boží plán spásy. Pritom povedal prekvapivé slová, že prínosom pre učeníkov nebude iba Jeho obeť a zmŕtvychvstanie, ale i Jeho samotný odchod. „Vám prospeje, aby som odišiel.“ Pretože až potom príde Ten, od ktorého budú môcť prijímať oveľa viac, než im mohol dať On, Ježiš. Najmenej trikrát sa k priebehu toho večera vráti, a pritom vždy naznačí, čo pre nich i pre všetkých Jeho nasledovníkov bude Duch Svätý znamenať. Tak to hovorí aj nám. Pán Ježiš najskôr hovorí učeníkom: nezostanete sami. Aj keď ja odchádzam a už s vami nebudem tak ako doposiaľ, nezostanete tu ako siroty. Miesto mňa k vám od Otca príde Duch Svätý, ja sám vám Ho pošlem. Učeníci to veľmi nechápali. Radšej by aj naďalej mali medzi sebou svojho Pána a Majstra. A tak im Pán Ježiš zdôrazňuje: On vám o mne bude vydávať svedectvo. To všetko, čo ste mali vo mne, čo som vám dával a čo ste odo mňa prijímali, k čomu som vás viedol, to všetko budete mať v Ňom – vy i všetci ostatní moji nasledovníci. Takto Pán Ježiš hovorí aj nám, kresťanom 21. storočia: Nie ste sami, nie ste odkázaní sami na seba. Bude s vami môj Duch, Duch Svätý. Prisľúbenie Ducha Svätého, to je v podstate to isté, ako keď (podľa Mt 28, 20) Pán Ježiš pri záverečnom lúčení s učeníkmi povedal: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ – Ale je to možné povedať aj takto: Duch Svätý, to je prítomný, živý, konajúci Kristus, ktorý teraz na svete i medzi nami koná svoje dielo. Vzápätí však ide Pán Ježiš ešte ďalej, keď vysloví prekvapujúcu vetu, že im Jeho odchod prospeje. Pretože ten zasľúbený Duch im dá ešte viac, než im mohol dať On, Ježiš, keď Ho mali medzi sebou počas tých troch uplynulých rokov Jeho pozemského pôsobenia. „Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril“ (J 14, 26). To neznamená, že im bude opakovať Jeho slová a pripomínať Jeho skutky, aby si ich správne uchovávali v pamäti. Alebo že im z času na čas položí na srdce, aby na Ježiša nezabúdali a zostali Mu verní. Duch Svätý ich privedie k tomu, aby ešte viac poznávali tajomstvo Ježišovej osoby; aby si ešte viac uvedomovali, čo On priniesol; aby ešte hlbšie pochopili obsah Jeho kázania. Povedie ich k plnšiemu poznávaniu Ježišovho diela, než to bolo možné v tých časoch, keď bol s nimi On sám. Je prirodzené, že za tú dobu poznali Ježiša zblízka lepšie než ktokoľvek iný. Vedeli, že On je Mesiáš, vyznal to za nich Peter. Tušili, aké bude Jeho kráľovstvo, mnohé z toho poznávali na Jeho vzťahu k ľuďom. Na tom, ako pristupoval k ľuďom, koho sa ujímal, ako sa skláňal aj k najmenším, akú šancu u Neho mali práve tí najposlednejší. Na to určite nezabudnú. To všetko sú výrazné, ale predsa len čiastočné rysy Jeho spásonosného diela. „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy“ (O Bohu, o vás, o mojom diele). A hneď uviedol Pán Ježiš tri príklady: On ukáže svetu, v čom spočíva hriech, spravodlivosť a súd. Tri skutočnosti, ktoré patria do nášho vzťahu k Bohu i ľuďom. Možno si poviete: nič nové. Duch Svätý nás však privádza k tomu, aby sme nezostali len pri povrchnom chápaní. „Hriech je v tom, že vo mňa neveria.“ Že mňa, Ježiša, neprijali. Hriech – to nie sú len jednotlivé prestúpenia Božieho zákona, ale celkový postoj nevery. Je to taký postoj, keď si človek myslí, že žiadneho Boha alebo Ježiša Krista nepotrebuje, že si vystačí sám. „Spravodlivosť je v tom, že odchádzam k Otcovi.“ Že som tu na svete už vykonal všetko, čo bolo potrebné pre obnovu spravodlivosti. Spravodlivosť, to je také konanie, ktoré je správne pred Bohom, v Jeho očiach. Pán Ježiš preto prišiel do sveta, ktorý je plný hriechu a zla, aby všetko napravil. Aby obnovil náš vzťah k Bohu a daroval nám spasenie. Koná to tak, že všetko zlo berie na seba, aby sme my, ľudia, nemuseli vo svojej odcudzenosti Bohu zahynúť. Pán Ježiš dokonal dielo spasenia a môže sa vrátiť k Otcovi. Cesta spravodlivosti je otvorená všetkým. Treťou skutočnosťou je súd. „Súd je v tom, že knieža tohto sveta je už odsúdené.“ To najdôležitejšie, čo je možné o súde povedať je, že sa netýka nás, ale Božieho nepriateľa, diabla, satana. Súd nad nami už bol vynesený, vládca tohto sveta, ten odveký nepriateľ, bol už premožený a odsúdený. Pán Ježiš Kristus nad ním zvíťazil. Tým, že poslušne vykonal všetko, na čo Ho Otec poslal. Iste, Boží nepriateľ zúri a mláti okolo seba. Ale vďaka tomu, čo vykonal Pán Ježiš, je takpovediac na poslednom ťažení. O jeho konci už bolo rozhodnuté. Táto časť Božieho súdu už prebehla a on už nemá moc. A ani my už nie sme pod jeho mocou. V zápase s ním nemusíme prehrávať. Kedykoľvek dobiedza, zvádza, láka, sľubuje, môžeme mu povedať svoje NIE. Pokiaľ ide o nás, ľudí, nikto z nás ešte odsúdený nie je. Naopak, ten, ktorý sa ujíma nás, slabých a nedokonalých a ustráchaných učeníkov, ktorý hľadá blúdiacich, ten i naďalej robí všetko pre našu záchranu. To sú tri príklady, ako Duch Svätý uvádza do všetkej pravdy. Nemali by sme však prepočuť, že to Ježišovo vyučovanie o Duchu Svätom má i veľmi osobnú stránku. Totiž v tom, ako tohto svojho nástupcu nazýva. Počuli sme výraz Radca, Utešiteľ. Pán Ježiš videl, v akej situácii sa nachádzali učeníci. Videl ich zármutok, úzkosť, obavy, z toho, ako to bude ďalej. Uistil ich, že Boh im dá toho, v ktorom nájdu dostatočnú útechu. Keď príde a učeníci Ho prijmú, už nebudú mať žiadny dôvod k zármutku. Potom pochopia, že to, čo vyzeralo ako prehra, bolo v skutočnosti Božím víťazstvom a začiatkom novej etapy Božieho diela vo svete. Spolu s Ním príde i veľa nových dobrých vecí. Prinesie pokoj, radosť, dá istotu i silu k dobrému dielu. Ten dobrý Božích Duch dá silu i pre také veci, ktoré si teraz ani nedokážeme predstaviť. Duch Svätý bol Utešiteľom nielen pre Ježišových učeníkov, ale je Ním i pre nás, keď na nás doliehajú rôzne ťažkosti života, starosti; keď prichádzajú otázky, na ktoré nemáme odpoveď; myšlienky, ako to bude ďalej v osobnom živote i v našej rodine. Práve takto i tvárou v tvár všetkým pochmúrnym náladám a rečiam o porazení, keď ide o spoločnosť a jej úroveň a budúcnosť, že všetko speje k zlému, že vždy nakoniec zvíťazia peniaze, sebectvo, osobný prospech, a že slušný človek nemá šancu. A ako to bude s cirkvou a cirkevnými zbormi. Čokoľvek sa však deje, nech už musí niesť človek akékoľvek bremeno, práve sem, do takýchto situácií posiela Pán Ježiš Ducha Utešiteľa, ktorý teší a zároveň povzbudzuje a dáva silu a nádej tam, kde mnohé vyzerá ako stratené. Práve to je dobre vyjadrené vo výraze Príhovorca. Duch Svätý sa nám prihovára, povzbudzuje nás, k niečomu vedie. Inokedy nám dohovára, nalieha na nás a tiež napomína: Človeče, dôveruj mi! Neboj sa! Nedaj sa, nepodľahni zlu. Pozbieraj svoje sily a daj sa do diela, bojuj! Odlož rozpaky a vydaj dobré svedectvo o Ježišovi Kristovi. Premôž obavy a postav sa proti klamstvu. Nedaj sa ovládať zlom, ale zlo premáhaj dobrom! Spomeňte si, koľko takýchto výziev máme v Biblii. Duch Svätý, ten Boží Príhovorca, pôsobí, aby sme ich brali vážne. V tomto zmysle je Duch Svätý aj s nami, je reálne prítomný. A pôsobí všade tam, kde my ľudia Jeho príhovorom načúvame a dáme sa Ním viesť. Ak sa pozeráme očami viery, tak toto Jeho pôsobenie vidíme aj teraz, v dnešnej dobe. Ale Jeho dielo nie je obmedzené len na cirkev. On je v akcii všade, kdekoľvek sa na svete dejú dobré veci, kde sa ľudia zhodnú a konajú dobré dielo. Kde odolajú zlu, kde nepodľahnú zlým vplyvom, kde si dokážu odpustiť, kde premôžu hnev a zmieria sa. Kdekoľvek sa deje niečo dobré, nikdy to nie je iba z nás ľudí, z našej dobrej vôle, všade tam je to dielo tohto Ducha Utešiteľa, Ducha Príhovorcu. On je hlasom v našom svedomí a odrádza nás od konania zla, a našepkáva nám, aby sme konali dobro. Odrádza nás od nenávisti a nevraživosti, povzbudzuje nás k láske. Vedie nás k tomu, aby sme robili správne rozhodnutia. Je naším Vodcom a Učiteľom. Je neúnavným Pomocníkom tomu, kto Mu dôverne a úprimne otvára svoje srdce. Duch Svätý na nás pôsobí, aby sme sa – i uprostred všelijakého zla – nehanbili byť dobrými ľuďmi, nasledovníkmi Pána Ježiša Krista.
Eva Juríková,
farárka v CZ Lubina
HOMÍLIA
1. slávnosť svätodušná
J 16, 7 – 13a
ilustračné foto: unsplash.com
