Alternatívna verzia reality, resp. úplná strata osobnej konzistencie
Predvolebný rozhovor s Ivanom Eľkom je iba ďalší príklad toho, ako dnešné médiá tvoria alternatívnu verziu reality. Takýto rozhovor pozostáva z dôsledného vyhýbania sa témam, ktoré sú vážne, ktoré cirkev naozaj trápia, a čo je ešte horšie, aj rozdeľujú. Moderátori zásadne nie sú dôslední a uspokoja sa s povrchnou alebo aj nepravdivou odpoveďou. V takomto rozhovore potom dominujú rôzne roztomilé príbehy, či už z mladosti, alebo zo súčasnosti, a tiež vzletné, hoci často úplne protichodné tvrdenia o tom kam by cirkev mala smerovať. Protichodné preto, lebo jedno sa hovorí, a druhé – a to často pravý opak – sa koná. Zámerom je kandidáta predstaviť ako „obyčajného“ človeka, a vytvoriť o ňom mediálne priaznivý ohlas.
Smutnou realitou súčasného stavu je aj to, že prepis rozhovoru s Ivanom Eľkom na stránkach ECAV neobsahuje množstvo jeho agresívnych, posmešných či jednoducho nepravdivých tvrdení, ktoré v rozhovore reálne odzneli. To len potvrdzuje snahu o vytváranie „ružovej“ (od reality na hony vzdialenej) alternatívnej reality so zámerom zmanipulovať evanjelickú verejnosť, aby podporila Ivana Eľka. Demokratický systém bŕzd a protiváh v ECAV v podstate vôbec nefunguje. Kandidát ani v cirkvi, ani v médiách v podstate nikomu neskladá účty – stačí iba prezentovať a sľubovať. Pretože takáto alternatívna realita pre povrchných a vlažných kresťanov úplne postačuje…
Obľúbený biblický verš
Keď sa moderátor Ivana Eľka spýtal na jeho obľúbený biblický verš, dozvedeli sme sa, že je to tento:
„Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.” (R 12, 1)
To nepotrebuje ani veľký komentár, pretože to, čo v ECAV vidíme, nemá s týmto citátom nič spoločné. Konanie Ivana Eľka, ktoré sa často spája s tolerovaním či zakrývaním majetkových káuz, s otvoreným klamaním, nezáujmom či neschopnosťou zabezpečiť elementárnu komunikáciu, a tiež so snahou o uzurpáciu moci, je totiž v úplnom protiklade k vyššie uvedenému biblickému citátu. Konanie Ivana Eľka nemá nič spoločné so svätosťou, nie je to v žiadnom prípade „príjemná obeť“, ale skôr „odporný útok“ na vlastných; nie je to vôbec rozumné a nemá to nič spoločné ani so životom – pretože následkom hriechu je smrť!
Úplná strata osobnej konzistencie
Ivan Eľko aj v tomto rozhovore predviedol pokrytectvo spojené s alibizmom, keď sa vyjadroval k Asociácii slobodných zborov. Ako tradične, ani teraz neuviedol skoro žiadne fakty, ale to, ako to (subjektívne) vidí on – čiže prezentoval svoj alternatívny názor, podaný spôsobom „zaručujúcim“ diskreditáciu názorovej opozície. Poďme sa teda na jednotlivé výroky pozrieť postupne:
Ivan Eľko: „Synoda v roku 2019 povedala, že ASloZ nie je organizácia našej cirkvi. Navádzať na členstvo v ASloZ je disciplinárny priestupok – takto to povedala Synoda nie Ivan Eľko.“
Ivan Eľko sa tu blysol nevídanou porciou alibizmu. Hovorí o uznesení, ktoré bolo prijaté na Synode 2019, avšak bol to práve on, ktorý pred prijatím uznesenia „hecoval“ synodálov slovami:
„…no policajti hovoria, že s teroristami sa nevyjednáva, zásadne, ja to nechcem povedať až takýmto spôsobom, ale ja chcem z toho povedať iba to, že ja naozaj neviem, o čom sa v tejto chvíli rozprávať…“. Nakoniec dospel k úplne zvrátenému názoru: „V tejto chvíli my chránime túto cirkev práve paradoxne tým, že nekomunikujeme.“ Takéto zahrávanie sa s emóciami prinieslo svoj „výsledok“, keď ho jeden zo synodálov podporil: „Brat biskup Eľko, mal som na mysli presne tie isté slová, že policajti hovoria, že s teroristami sa nevyjednáva, neboj sa to povedať, ako to je…“, čo následne potvrdil slovami: „Niet o čom rokovať s týmito ľuďmi!“
A teraz ten istý Ivan Eľko alibisticky tvrdí, že to povedala Synoda, a nie Ivan Eľko. Úplne zvrhlé je aj to, že toto uznesenie bolo prijaté na Synode bez toho, aby sa k tomu uzneseniu členovia ASloZ mohli aspoň vyjadriť. A to aj napriek tomu, že na tejto Synode boli osobne prítomní, ale právo na vystúpenie im bolo vedením Synody upreté!!!
Eľkove manipulácie
Ivan Eľko zjavne nezvláda ani to, že ASloZ vznikla, ako reakcia na silne zmanipulované voľby v roku 2018. A tak vymýšľa stále nové a nové príbehy:
„To je moje videnie veci. ASloZ nevznikla na výsledok volieb v rok 2018. Ale keď si pozriete zábery v istej udalosti týkajúcej sa bývalého generálneho biskupa v roku 2018, tak tam vidíte v ľuďoch, ktorí ho obkolesujú, skoro úplne kompletnú Asociáciu slobodných zborov. To znamená, že táto skupina ľudí tu vždy existovala, akurát po voľbách na začiatku roku 2019 si dala nejakú hlavičku…“
Všetci zakladajúci členovia ASloZ vedia, že to nie je pravda. Vzniku ASloZ totiž predchádzalo niekoľko spontánnych stretnutí v druhej polovici roka 2018, ktoré priamo reagovali na zmanipulované voľby. Ivan Eľko sa však stále pokúša vykonštruovať opozičnú skupinku, ktorej ide – podobne ako jemu – o moc. Vôbec nezvláda to, že predchádzajúci biskup Miloš Klátik, na ktorého opakovane a bezdôvodne útočí,žil, pracoval a komunikoval slušne, čím prirodzene spájal ľudí, ktorým na cirkvi záleží. A títo ľudia sa po zmanipulovaných voľbách spojili so zámerom nápravy spôsobenej krivdy a očistenia cirkvi. A tento boj pokračuje do dnešných dní. Pretože verní evanjelici si nenechajú ukradnúť cirkev!
Ivan Eľko: „Ale my sme ju (ASloZ) doteraz veľmi neriešili – aj keď sa hovorí že hrozné prenasledovanie a postihy – nič z toho nie je pravda.“
Nič z toho nie je pravda? A čo snaha o krátenie mzdového príplatku duchovným, ktorí sú združení v ASloZ?! Snaha o zrušenie ASloZ v podaní bývalého generálneho dozorcu na okresnom úrade, preukázateľné rozbíjanie cirkevných zborov, ktoré vstúpili do ASloZ? Prijímanie uznesení proti Klimovi, Mervartovi a Lukáčovi, pričom ani po pár rokoch nie je jasné za čo?! Do akej kategórie patria desiatky a možno už aj viac ako sto tisíc Eur minutých na súdne spory proti farárom či domácim viery vo všeobecnosti?!
Tu sa hodia slová, ktoré si už skôr Ivan Eľko vypočul na Synode: Prestaňte evanjelikov klamať, brat Ivan Eľko!!!
Eľkove halucinácie
Úplnú stratu súdnosti a cynického správania Ivan Eľko predviedol pri svojom ďalšom subjektívnom vyjadrení o ASloZ. Napriek tomu, že sám pripomenul (nezmyselné a ničím nepodložené) uznesenie Synody o tom, že členstvo v ASloZ je disciplinárnym priestupkom, teraz tvári sa veľmi prekvapene, že farári – na ktorých má cez pracovno-právnu zmluvu priamy dosah, sa počas rozhovoru s ním k ASloZ nehlásia. V štýle „pripravil som pre vás pascu, a teraz sa divím, že do nej nik nelezie“…
„Ja som ešte nestretol duchovného našej cirkvi, ktorý by mi povedal, že on sa angažuje v Asociácii slobodných zborov. Mne z toho vychádza, že je to skoro úplne laická organizácia. Pretože žiadny duchovný sa k tomu nepriznal.“
Ivanovi Eľkovi musíme v prvom rade pripomenúť, že Asociácia slobodných zborov je združením právnických osôb. A je úplne zrejmé, že ak by nejaký farár pred Ivanom Eľkom otvorene potvrdil, že je sympatizantom, resp. podporovateľom ASloZ, tak by ho Ivan Eľko mohol na základe tohto diskriminačného uznesenia Synody disciplinárne stíhať.
Z minulého režimu veľmi dobre poznáme skutočnosť, že represia a teror núti ľudí sa združovať v ilegálnych, resp. tajných štruktúrach. A podobná situácia nastala v ECAV na Slovensku aj teraz. Aj preto údaje o našich sympatizantoch a členoch nezverejňujeme. Ivana Eľka môžeme ubezpečiť, že sympatizujúcich farárov máme viac než dosť a dôležité je aj to, že ich počet rastie a je podstatne väčší, ako bol na začiatku v roku 2019. Dôvod je zrejmý: protievanjelická, autoritatívna politika Ivana Eľka (a tiež viacerých členov vedenia cirkvi) a vieroučný, morálny a finančný úpadok ECAV s tým spojený!
Za cynické však považujeme najmä to, že Ivan Eľko najskôr intenzívne lobuje za prijatie uznesenia proti ASloZ (a tiež proti všetkým sympatizantom), a potom sa pokrytecky diví, že farári sa zo strachu z represií pre ním k ASloZ priamo nehlásia. A pritom laici sa k AsloZ hlásia verejne a priamo bez problémov, lebo na nich nemá Ivan Eľko cez pracovno-právny vzťah žiadny dosah. Aké logické!
Sú zákony ľudské (a túžba po moci) viac ako zákony Božie?!
V závere sa Ivan Eľko ešte vyjadril: „Pre mňa ako generálneho biskupa je dôležité, že či nejaký cirkevný zbor rešpektuje našu Synodu, naše cirkevnoprávne predpisy, ústavu, ústavný zákon, zákony, nariadenia, alebo čokoľvek iné, či dodržiava ordinačný sľub alebo nedodržiava ordinačný sľub“.
To sme si na vás všimli aj my, brat Ivan Eľko. V prvom rade by však mal byť u každého evanjelika na prvom mieste Pán Ježiš Kristus a slovo Božie! A keď už zákony, tak v prvom rade zákony Božie, a až potom tie ľudské! A vo všeobecnosti by bolo veľmi vhodné, keby ste si aj vy (a ďalší členovia vedenia ECAV) prečítali Ústavu ECAV, napríklad jej preambulu, ktorá hovorí o samosprávnom usporiadaní cirkvi a tiež o tom, že zo zboru (zborov) sa v ECAV odvádza všetka moc!
Ivan Eľko: „My sme ešte nerobili žiadny pogrom na tých, ktorí nedodržujú a nedodržujú to s takou pózou … že to prezentujú ako niečo strašne luteránske…“
To, čo vy, brat Eľko, označujete za „strašne luteránsku pózu“, je v skutočnosti úprimná viera evanjelikov v nášho Pána Ježiša Krista! Ale zrejme podľa seba súdite iných!!!
Následok
V závere Ivan Eľko povedal vetu, ktorá až prekvapivo dobre charakterizuje situáciu v ECAV pod jeho vedením: „Máme enormné množstvo úloh, no akoby stále sa zmenšujúci počet ľudí, ktorí dokážu byť okrem svojich povinností v cirkevnom zbore aktívni ešte aj mimo cirkevného zboru…“
Áno, brat Ivan Eľko, ECAV na Slovensku nielen kvôli demografii, ale najmä kvôli vám a zlému vedeniu ECAV veľmi rýchlo upadá. Klesá počet ľudí, ktorí sa zaujímajú o cirkev, lebo cirkev prestala byť svetlom a soľou. Cirkev nejde tomuto svetu príkladom, skôr naopak. Jedno sa káže, a úplný opak sa žije. Nie je div, že takýto nekonzistentný paškvil nikoho nezaujíma. A nič na tom nezmenia ani gitary v kostole, ani nový „mládežnícky“ spevník či alternatívne služby Božie. Pretože keď je na aute pokazený motor, na farbe až tak veľmi nezáleží!
A, mimochodom, všetci nielen v ECAV, ale aj na Slovensku vidia vašu osobnú neschopnosť komunikovať, vašu snahu obhajovať tých, ktorí cirkev svojím nemorálnym a neprofesionálnym správaním pripravili o stovky tisíc eur, vidia vaše volebné machinácie aj vašu snahu o prenasledovanie a ohováranie tých, ktorí sa snažia o nápravu tohto stavu. Je viac ako smutné, že ohovárate práve tých ľudí, ktorí sa vo svojom voľnom čase a za svoje vlastné prostriedky intenzívne venujú ECAV, evanjelizácii, písaniu článkov a vydávaniu kníh. A potom sa divíte, že iní nemajú o aktívnu službu v cirkvi záujem?!
A aby sa vám členovia synodálnych výborov nerozpŕchli, tak ich musíte stabilizovať odmenami. To za bývalého generálneho biskupa nebolo potrebné. Pretože pozitívne príklady priťahujú!
Pouvažujte nad tým, brat Ivan Eľko, a zvážte, či by na funkciu generálneho biskupa ECAV nemal kandidovať niekto iný! Taký, ktorý nebude Evanjelickú cirkev hanobiť, ale kto ju bude podporovať a rozvíjať. Kto si pod pojmom Evanjelická cirkev nepredstavuje komplikovanú a drahú organizačnú štruktúru, ale, naopak, jej základ, ktorým sú živé a funkčné cirkevné zbory. Niekto, pre koho bude na prvom mieste Evanjelická cirkev augsburského vyznania, a nie rôzne osobné či skupinové záujmy!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: Dare Artworks on Unsplash
