Diskusia s jediným kandidátom na generálneho biskupa
Pred ďalšími voľbami na generálneho biskupa ECAV na Slovensku sa 6. augusta 2024 uskutočnila diskusia s Ivanom Eľkom, jediným kandidátom. Moderovanú diskusiu nevyužil na zjednotenie cirkvi výzvou a apelom na verné nasledovanie Ježiša Krista, ale znova sme si vypočuli, ako sú niektorí duchovní nelojálni a lojalita je vraj „ jednota“. No, v dejinách sa už stalo mnohokrát, že sa zlé konanie proti ľuďom vyhlasovalo za následok ich nelojálnosti k režimu. K vodcovi. K duchovnému guruovi.
Aj v tejto diskusii pokračovalo „kopanie“ Ivana Eľka do Asociácie slobodných zborov, keď sme si najprv vypočuli, ako Ivan Eľko najprv hovorí moderátorovi, že má na mysli asi Asociáciu slobodných zborov, ak sa pýta, aká by bola stratégia zjednocovania v cirkvi, ak by bol znova zvolený.
Teda nie odstránenie nečestného konania, nie pripúšťanie do volieb všetkých kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky, nie mrhanie majetkom cirkvi… – za rozdelením vidí Eľko nie hriech, ale ASloZ, ktorá požaduje aspoň trocha lepšej kresťanskej praxe pri správe majetku, a s tým súvisiace dodržiavanie základov viery, ktoré nás učia spravovať si veci tak, aby sme boli lepší ako svet. Čo, žiaľ, doposiaľ nie je v takom stave, aby sme boli svetu príkladom.
Ivan Eľko tvrdí, že on do ASloZ nevidí, ale v jeho rozprávaní vnímate, ako sa schováva za orgán moci – ako komunisti za politbyro – tvrdiac: Ale synoda povedala… Synoda, ktorú tvoria synodáli, a ani jeden z nich nevie o ASloZ nič okrem toho, čo si navymýšľali! Im stačila nenávisť šírená aj od Ivana Eľka. Na ňu sa odvoláva.
Naša otázka je: Ako mohla synoda vyhlásiť v roku 2019 niečo o niekom, o kom vraj nič nevie, ale vyhlasuje a odporúča evanjelikom niečo, čo sa nezakladá na pravde? Ani sa s nikým z ASloZ nerozprávala. Hľa, akých to máme prorokov bez poznania!
Konšpirácie a domnienky dokázal Ivan Eľko v tejto predvolebnej kampani, v tejto diskusii, využiť na utvrdenie nekompetentnosti byť biskupom všetkých evanjelikov. Nakoľko ani členov Asociácie slobodných zborov ECAV nepovažuje za bratov a sestry.
Preto aj touto cestou znova pripomíname evanjelickej verejnosti, že sme neprišli z Mesiaca, ale členmi ASloZ sú evanjelici žijúci v našej cirkvi nie päť rokov, ale už generácie. Duchovní aj laici. Bratia a sestry vo viere, ktorých Ivan Eľko nazýva len ľudia. Sú to evanjelici augsburského vyznania. Krstení, konfirmovaní, sobášení, ordinovaní v našej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ktorú si Ivan Eľko prisvojil a príslušnosť či členstvo v cirkvi podľa tejto predvolebnej relácie akoby prisudzoval len tým, ktorí sú vraj lojálni k celku cirkvi.
V Eľkovom podaní to však silno zaváňalo lojalitou len k jeho osobe, a nie k Pánovi cirkvi Ježišovi Kristovi.
Pred divákmi konšpiruje, že členmi ASloZ sú podľa neho tí, ktorí boli na nejakej slávnosti v júni v roku 2018 zoskupení okolo bývalého generálneho biskupa. To je vraj celá ASloZ. Nebudeme túto Eľkovu domnienku vyvracať, nech si žije v tomto prelude. Ale táto jeho historka len poukazuje na skutočnosť, proti komu Ivan Eľko roky bojuje a prečo mu ASloZ prekáža. Má problém s rešpektovaním bývalého biskupa, biskupov. Veď sa aj podieľal na odnímaní krížov emeritným biskupom – no spolupracovníkom ŠtB kríže ponechal! Obvinil bývalých biskupov z poškodzovania cirkvi bez dôkazov! Lojalita k celku cirkvi asi vtedy u Ivana Eľka neexistovala, pričom sa teraz lojality domáha. Je smutné, že sme v diskusii nepočuli z jeho úst ani trochu snahy spoznať pravdu. Odvolávanie sa na uznesenie synody, ktorá spoza stola ako za Slovenského štátu niečo odsúdi a odporučí obyvateľom, v tomto prípade evanjelikom, nenávidieť či nekonať kresťansky v rozpore s evanjelickým učením.
Ivan Eľko hovorí na adresu Asociácie: Synoda v roku 2019 povedala, že to nie je naša, že to nie je organizácia našej cirkvi. Že ju nepovažuje za vlastnú organizáciu. Dokonca povedala, že navádzať na členstvo v Asociácii slobodných zborov je disciplinárny priestupok, takto to povedala synoda, nie Ivan Eľko. Takto to povedala synoda a ja toto absolútne rešpektujem.
Takže o evanjelikoch niekto povie, že nie sú súčasťou cirkvi. Klamstvo o navádzaní prijímajú do uznesenia, hoci to nie je pravda. Naopak, cieľom je klamať evanjelickú verejnosť. Aj za Slovenského štátu židov nepovažovali za svojich občanov, keď sa k moci dostalo zlo. Aj vtedy niekto klamal, zavádzal a postihoval za nelojálnosť. Veď aj vtedy boli zákony. A kde je v tom všetkom Kristus a Jeho slovo, kde je nový život?
Asi nikde, nakoľko klamstvo vďaka Ivanovi Eľkovi pokračuje. A ešte sa stavia do pozície toho, kto si synodu ctí, a to napriek tomu, že aj synodáli sa pričinili o zlý stav cirkvi. Synoda má svoje veľké opodstatnenie, ale je otázne, kam členovia synody dospeli, keď sa pasovali do funkcie katov evanjelickej cirkvi, a nie sú orgánom prospešným pre rast evanjelikov v evanjelickom duchu.
Ivan Eľko tvrdí, že ASloZ nijako neriešili. To je ďalšie klamstvo. Stačí si prečítať výročné správy predsedníctva cirkvi prednesené na synodách. A potom tu bola kauza, ktorú spôsobil ZED (Zväz evanjelických duchovných) voči ASloZ, keď zavádzal aj nemeckých partnerov. Výroky generálneho presbyterstva, v ktorých zosmiešňujú ASloZ, že sa snaží obhajovať Augsburské vyznanie! Dokonca ako evanjelici nesmiete použiť názov evanjelik atď. Dokonca zakazujú, aby sa evanjelici mohli združovať. A bod osem znie: Generálne presbyterstvo pozastavuje vyplácanie KVP duchovným, ktorých cirkevné zbory sú členmi ASloZ.
Asi nie je potrebné komentovať všetko, čo Ivan Eľko povedal o Asociácii slobodných zborov. Jedno je zjavné: úmyselne poplietol nedodržiavanie cirkevných predpisov v tejto otázke o ASloZ, aby sa divák domnieval, že hovorí o jej členoch. Ak myslel iba na ASloZ, tak je to podlé, nakoľko práca v tých zboroch je vzorná. Ivan Eľko sa smial, že on nepozná ani jedného duchovného, ktorý by sa hlásil k ASloZ. No ani sa niet čo čudovať – kto by sa s tým zveroval biskupovi, ktorý prenasleduje evanjelikov a podporuje všetko evanjelikálne a mimoevanjelické! A evanjelikom sa vysmieva, či si myslia, že oni sú obrancovia Augsburského vyznania!
No tu ide asi len o kult osobnosti, potrebu obdivu a túžbu ponižovať svojich predchodcu. Čo sa týka ordinačného sľubu, v ňom nejde len o jeden bod – o poslušnosť, ktorej sa Ivan Eľko domáha a asi len na tej mu záleží. Ale v prvom rade ide o poslušnosť Spasiteľovi a Hlave cirkvi Ježišovi Kristovi a Jeho učeniu. S tým súvisí aj nepochopenie misijného príkazu alebo úmyselné zabúdanie naň, keď sa všetko točí len okolo ľudského uznania. Okolo ľudskej poslušnosti, ktorá súhlasí s každou, aj zlou vecou.
Celé kresťanstvo, tak sa zdá, sa v ECAV na Slovensku scvrklo na platenie do tzv. fondu financovania. Podľa toho sa majú hodnotiť zbor a aj duchovní. Odmeňovanie, o ktorom hovorí Ivan Eľko, s úvodzovkami, či bez úvodzoviek, je také scestné, že už viac ani nemôže byť.
Podobenstvo o robotníkoch na vinici je tu veľkým príkladom toho, ako niektorí vyčítajú pánovi, že urobil rovnými všetkých. Tých, čo pracovali hodinu, aj tých, čo pracovali celý deň. Je Pán cirkvi zlý?!
A tu Ivan Eľko, kandidát na biskupa, hovorí o odmeňovaní za to, že sa niekto má správať ako kresťan. Že mu vraj hovoria v niektorých zboroch: Čo máme za to? Za našu lojálnosť?
Či už toto nie je na zamyslenie? Či toto je správne evanjelické zmýšľanie? Takže tí, ktorí podporujú Ivana Eľka, chcú a žiadajú si odmenu. A on to aj takto verejne povie. Vraj dokiaľ nepotrestá ASloZ, tak vraj ako vedenie cirkvi je nemorálny.
Jediný kandidát na funkciu generálneho biskupa by mohol prezradiť evanjelikom, kto to tak veľmi túži trestať evanjelikov? A tiež by si on sám mal zodpovedať otázku, prečo nepotrestá alebo nevyzýva k potrestaniu tých, ktorí založili tzv. Reformačné listy, čo robili rozbroj v cirkvi.
Keď Ivan Eľko porovnáva terajšiu situáciu s tou po Trenčianskej synod,e s ASloZ, tak sa veľmi mýli. Bola to skupina HELP, Reformačné listy a Evanjelické noviny, ktoré začali do cirkvi vnášať rozbroje.. Jeho konšpirácie však ukazujú to, akým spôsobom prezentuje stav v ECAV aj zahraničným partnerom.
Prečo neurobí poriadok s tými, ktorí porušujú Agendu? Nakoľko v skutočnosti nejde o dodržiavanie predpisov, zákonov. Neraz sme boli svedkami, ako sa porušujú, ale týmto vedením sa veselo tolerujú.
No Eľkovi prívrženci sa teraz ozývajú. Že chcú z toho mať profit. Už to je zarážajúce. Či vari slúžia Eľkovi, a nie Ježišovi Kristovi? Či im nestačia funkcie, ktoré sa im ušli? Pre akú odmenu pracujú v cirkvi?
Alebo len chcú iných trestať za pravdu, a tak sa podobať tým, ktorí len na iných chrlia oheň a síru? Seba nevidia. Schovávať sa za synodu, pritom dvíhať ruku ku klamstvu a tvrdiť, že rešpektujem synodu, podivné. Evanjelická verejnosť skôr očakáva zodpovednosť každého, a nie výmysly, ktoré cirkev rozdeľujú. Lojalita cirkvi nemôže byť požadovaná na úkor pravdy ani ako prostriedok vydierania.
V hriechu nie je ukrytá jednota cirkvi. Ani hlas väčšiny, ani tých, čo majú v rukách moc, nie je smerodajný pre celok cirkvi Kristovej, ak tá žije v klamstve.
Eľko vraví, že nechceli vyvolať žiadnu vojnu v cirkvi. Oni ju však už vyvolali pred rokmi napríklad onými Reformačnými listami, agresívnymi krokmi, neslušnosťou a klamstvami aj na synodách. Zlým postojom k evanjelikom. Vymýšľaním si historiek a ich šírením po modlitebných spoločenstvách, seniorátoch. Koľko zla urobili voči ASloZ a Eľko povie, že nič z toho nie je pravda! Tak toto môže tvrdiť len hluchým, nevedomým a slepým.
Neskutočné „perly“ zazneli v závere tohto bloku predvolebnej kampane Ivana Eľka o ASloZ a jeho konšpiráciách a vraj spojitosti s „rozkolom” v cirkvi po Trenčiansko-teplickej synode v roku 1921.
K tomu by sa mali vyjadriť tí, ktorých Eľkove slová pourážali. Podotýkame, že sa nedomnievame, že dosahuje výšky biskupov, ako boli Janoška či Čobrda, a situácie, s ktorými museli zápasiť, on riešiť nemusel. Tvrdí, že čo zažívali oni, zažíva aj on. Hovorí: Zažívame aj my je neadekvátne.
Toto jeho tvrdenie a stavanie sa do pozície biskupa, ktorý niečo bráni, je úplne scestné. Nakoľko Eľko bojuje proti evanjelikom v ECAV, ktorí chcú spravovanie majetku cirkvi bez škandálov, bez podivných transakcií a podivných zmiznutí, také, aby nebolo na hanbu. A tiež vieroučné smerovanie podľa Augsburského vyznania.
Rečnícka perla o tom, že on sa nebude rozprávať s ASloZ, lebo by urobil precedens do budúcnosti, je cez čiaru a neospravedlniteľná pre človeka, ktorý chce byť biskupom. Ale asi toto bola podmienka podpory jeho kandidatúry, že naďalej bude znevažovať ASloZ. Úbohé, nehodné duchovného stavu.
Slová, že keď niekto kričí, tak sa cirkev zmiluje a ustúpi, mal Ivan Eľko aplikovať na bývalé vedenie Reformaty a bývalé vedenie Evanjelickej diakonie. Tí nekričali, veď aj prečo. Tí si jednoducho prilepšili a Eľko sa ich vehementne zastával. Tam nemuseli byť na synodu ani správy podané. Boli sme toho svedkami. Tam poriadky nerobil. Tam ho nežiadali, aby boli splnené predpisy, a podobne.
Pre generálneho biskupa je vraj dôležité, či cirkevný zbor rešpektuje synodu. Skutočne má rešpektovať tú synodu, ktorá je ticho?! Toto je pre evanjelického kandidáta na biskupa najdôležitejšie? Už nie je Hlavou cirkvi Ježiš Kristus? O zjednocovaní evanjelikov pravdou sme nepočuli nič. O náprave veci cirkevných sme nepočuli nič. V Eľkovom podaní to bolo trestanie oponentov bez skúmania pravdy.
Ivan Eľko sa smeje z ASloZ, že je luteránska, ale pritom sám Eľko dáva priestor ľuďom, ktorí nerešpektovali a nerešpektujú evanjelický poriadok služieb Božích a prisluhovanie sviatostí! Znevažujú bohoslužobný priestor. O tom sa nevie?! Tí, ktorí nemajú lásku k evanjelickej cirkvi, ale túžia po funkciách v nej! Potom počujeme, ako hovoria: Nie je dôležité byť evanjelik, ale kresťan. Biblia nie je Božie slovo. Dôležitý je Duch Svätý, nie Biblia a podobne. Nie je potrebné spomínať všetko, je toho dosť – a Ivan Eľko asi zabúda na to, že evanjelici nezabúdajú. A tiež to, že nie je možné tvrdiť, že sa v cirkvi koná po evanjelicky, keď to tak nie je.
Celá táto diskusia bola ukážkou veľkého cynizmu v celej jeho nahote, predvedená verejne aj pred neevanjelickou verejnosťou. Ivan Eľko si asi neuvedomuje, ako cirkev otravuje šarlatánskymi spojitosťami a klamstvami. Možno v domnení výhry vytúženého postu biskupa nevidí, že je cisár nahý – vďaka sladkým rečiam jeho prívržencov. Nie on má ťažkú situáciu, ale tí, ktorých ponižuje.
Na celú túto reláciu môžeme smelo odpovedať, nakoľko sme sa o láske k Spasiteľovi a evanjelickej cirkvi veľa nepoučili a nakoľko nie sme uctievačmi kultu osobnosti smrteľného človeka, ale živého Ježiša Krista, slovami Danielových priateľov z Biblie:
„Nabuchodonozor odpovedal a riekol im: Sadrach, Mézach a Abednégo, povedzte, či zúmyselne nectíte môjho boha ani zlatému obrazu, ktorý som postavil, sa neklaniate? Teraz, ak ste hotoví, aby ste v tú chvíľu, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padli a klaňali sa obrazu, ktorý som učinil, urobte tak. Ale ak sa nebudete klaňať, budete v tú istú hodinu uvrhnutí doprostred ohnivej pece rozpálenej, a potom kde ktorý boh je to, ktorý by vás vytrhnul z mojich rúk?! Sadrach, Mézach a Abednégo odvetili kráľovi a riekli: Nabuchodonozore, nie je nám treba, aby sme ti na to odpovedali slovo. Jestli tak chce náš Bôh, ktorého my ctíme, ten nás môže vytrhnúť z ohnivej pece rozpálenej a vytrhne aj z tvojich rúk, ó, kráľu! Ale ak nie, nech ti je známe, ó, kráľu, že tvojich bohov ctiť nebudeme ani zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa nebudeme klaňať.“ (Daniel 3, 14 – 18)
Nakoľko, ako vieme, niektorým prekáža už aj evanjelický preklad Biblie, použili sme teda na záver preklad Roháčkov – ten dokážu tolerovať aj nie evanjelici v cirkvi, aj tí, ktorých to ťahá viac evanjelikálne a radi by trestali evanjelikov. Tak tu máte pre vás prijateľný preklad.
Ctiť si iných bohov ani klaňať sa zlatému obrazu sa nemienime ani my v ASloZ. Sme evanjelikmi podľa Augsburského vyznania a pec, ktorú aj Ivan Eľko rozkuruje, pre evanjelikov nič nemení. A ani Eľkov výsmech nič nezmení na našom postoji, že vernosť Ježišovi Kristovi je na prvom mieste.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Foto: YouTube
