Vyzývam pána Brozmana, aby odstúpil z kandidatúry na post generálneho dozorcu. Nepotrebujeme takého dozorcu, ktorý píše o smrade a hnoji v našej evanjelickej cirkvi. Mnohí sme presvedčení, že sa na kandidátku dostal preto, aby v našej cirkvi robil rozkol.
Mám v rodine aj rímskokatolíkov, no nie sú to podvodníci, nič nezatajujú. Znášame sa ako bratia, asi preto, že si veci hovoríme otvorene a bez zahmlievania.
Viem, že pán Brozman je starostom vo svojej obci, nech ju teda riadi slušne, korektne a nevnáša svetské veci do našej cirkvi. Chce byť evanjelikom? Nech teda predloží doklad o tom, že nie je katolíkom. Neviem, akú misiu chce robiť týmto svojím konaním v evanjelickej cirkvi. Preto ho vyzývam, nech si vstúpi do svedomia a vzdá sa kandidatúry! Svojím doterajším konaním a zatajovaním informácií o sebe si skutočne neurobil dobrú reklamu. ECAV na Slovensku má dosť múdrych ľudí, ktorí by mohli dôstojne vykonávať funkciu generálneho dozorcu.
A ešte k spojeniu starosta – zborový dozorca. Podľa mňa by funkciu dozorcu v cirkevnom zbore nemal robiť starosta. Vidím v tom stret záujmov. Nemôže predsa súčasne hájiť záujmy cirkvi i obce. Keď vykonáva občiansky sobáš alebo pohreb – vtedy nie je dozorcom? Je ním iba v nedeľu na službách Božích, prípadne na zasadnutiach cirkevných grémií?
Emília Čameková, Lubina
Milí voliči brata Brozmana! Katolícka cirkev má jedno nie veľmi známe učenie , ktoré sa volá „character indelibilis“. Podľa tohto učenia kňaz zostáva kňazom (katolícky smaozrejme) i keby konvertoval , vraždil či zaprel cirkev, kňazom zostáva (aj Jána Husa preto upálili v jeho kňazskom rúchu). Toto učenie sa vzťahuje v istých prípadoch i na bežných katolíkov – kto je raz katolík , je ním navždy a to že ho pán Fričovský prijme k sebe do zboru pre katolícku dogmatiku nič neznamená, pretože všetky ostatné úkony sú bezvýznamné oproti katolíckemu krstu. Prečo bol na pohrebe br. Cingeľa grékokatolícky biskup? Práve preto že podľa ich učenia nikdy neprestal byť katolíkom i keď mal konfirmáciu (nie je pre nich nič) a požehnanie nad hrobom mu musel dať katolícky kňaz , pretože brat Cingeľ bol grékokatolík. Podobne brat Brozman – vždy bude katolík i keď sa vy medzi sebou budete navzájom uisťovať , že je milý , slušný , pracovitý a obrátený evanjelik. Pre toho kto br. Brozmana krstil a zapísal do posvätných análov sú tieto vaše názory ako štebot vrabcov na streche. Brat Brozman môže byť sympatický ale vždy je a bude katolík! Pokiaľ pristúpime na jeho voľbu , naša cirkev sa stane debatným krúžkom zmätených sociopatov , ktorí zabudli odkiaľ prišli a kto sú..
Byť evanjelikom neznamená byť antikatolíkom. Evanjelik si pri stretnutí s katolíkom nemusí vravieť: „Sláva, vyzerám trochu inak ako katolík, konečne viem, prečo som na svete…“ Protestantizmus prišiel k svojmu menu v r. 1529. Prívrženci reformácie vtedy protestovali v Speieri na ríšskom sneme. Proti čomu? Alebo, presnejšie je pýtať sa: Pre čo? Za čo? Prezývku „protestanti“ si spomenutí účastníci ríšskeho snemu vykoledovali, keď prehlásili, že nikdy nepristúpia na snemom vyhlásený dekrét „vo veciach, ktoré sa protivia Bohu, Jeho svätému Písmu, nášmu dobrému svedomiu, spáse našich duší“. Teda vyhlásili, že niečo chcú, na niečom trvajú, a preto sa priečia.
Byť protestantom neznamená stále proti niečomu hundrať, ale niečomu veriť, v niečo dúfať a niečo milovať. Preto je zásadným nedorozumením ponímať vieru evanjelikov ako niečo „proti“. Až mnoho rokov po sneme v Speieri sa slovo „protestovať“ začalo používať v zmysle „vyhlasovať niečo proti niečomu“. Predtým (teda v Speieri) sa používalo vo význame „urobiť prehlásenie, vyhlasovať, vyznávať“. Evanjelicky veriť neznamená byť proti, ale byť „za“. lebo táto viera je odvodená od evanjelia.
Evanjelicky veriť znamená byť za Kristovo evanjelium, dôverovať mu a žiť podľa neho. Evanjeliu verí ten, kto si uvedomuje, že jeho – hriechom zašpineného a Pánu Bohu odcudzeného človeka – nebeský Otec prijíma za svoje dieťa a odpúšťa mu jeho hriechy. – A že tak robí pre obeť Pána Ježiša. Ak tejto zvesti verím a podľa nej aj žijem, potom takýto postoj možno pomenovať evanjelickým.
Každý človek, ktorý bol legitímne prijatý do ECAV, verí Kristovmu evanjeliu a podľa neho orientuje svoj život, je riadnym evanjelikom, naším bratom / sestrou. Aj brat Ján Brozman. Je mi cťou poznať ho. Jeho práca v občianskej spoločnosti i služba v cirkvi sú svedectvom, že dôverujem evanjeliu. Kiež by mala ECAV viac takých horlivých ľudí ako on.
K zavádzajúcemu tvrdeniu, že Husa upálili v kňazskom rúchu úryvok zo správy Petra z Mladoňovic popisujúcej posledný deň Majstra Jána z Husinca:
Husa priviedli do katedrály v Kostnici až po veľkej omši. Zišlo sa tu veľké zasadnutie koncilu. …
Rozsudok bol pripravený v dvojakej podobe: ak odvolá svoje učenie. odsúdia ho na doživotné väzenie, keď neodvolá, potom ho ako nenapraviteľného kacíra zbavia kňazstva a odovzdajú svetskej moci. Husovi prečítali druhú verziu. … Potom mu prikázali obliecť sa do omšového rúcha a sedem biskupov poverených jeho odsvätením ho vyzvalo, aby odvolal svoje učenie. Hus vystúpil na lešenie v strede chrámu a povedal prítomným: „Nemôžem to spraviť, aby som nebol luhárom, aby som neurazil svoje svedomie a Božiu pravdu a aby som nepohoršil to veľké množstvo ľudí, ktorým som kázaval.“ Po týchto slovách ho ihneď začali odsväcovať: odoberali mu znaky kňazstva – kalich, štólu, ornát, a zakaždým predniesli preklínaciu formulku. Hus to nazval rúhaním a k jednotlivým aktom pridával svoje zbožné formulky a pokorne sa modlil. Nakoniec povedali: „Už odňala cirkev od neho všetky cirkevné práva, už s ním nemá nič spoločné, a tak ho odovzdávame do moci svetskej.“ Potom mu na hlavu položili papierovú korunu s namaľovanými diablami a s nápisom „Toto je arcikacír“ a povedali: „Zverujeme tvoju dušu diablovi!“ Hus zopäl ruky: „A ja ju zverujem najláskavejšiemu Pánovi Ježišovi Kristovi.“
Milá Honty Hana, ja zas podľa učenia „charakter debilis“ tvrdím, že ak je niekto pokrstený ako debil, zostane debilom až do smrti. Týka sa to bohužiaľ aj žien v klimaktériu, aj s ich posvätnými análmi. Je mi len ľúto, že volebné právo majú aj ľudia s touto diagnózou.
tento koment radšej zrušte Mgr Marián Sedláček, prosím, je naozaj hlúpy.
Súhlasím. Naozaj je nevhodný a nehodný človeka s akademickým titulom.
Prepáčte, ale píšete zavádzajúce názory, ba niektoré hraničia s nenávistnými, rasistickými prejavmi.
Byť evanjelikom neznamená byť antikatolíkom. Evanjelik si pri stretnutí s katolíkom nemusí vravieť: „Sláva, vyzerám trochu inak ako katolík, konečne viem, prečo som na svete…“ Protestantizmus prišiel k svojmu menu v r. 1529. Prívrženci reformácie vtedy protestovali v Speieri na ríšskom sneme. Proti čomu? Alebo, presnejšie je pýtať sa: Pre čo? Za čo? Prezývku „protestanti“ si spomenutí účastníci ríšskeho snemu vykoledovali, keď prehlásili, že nikdy nepristúpia na snemom vyhlásený dekrét „vo veciach, ktoré sa protivia Bohu, Jeho svätému Písmu, nášmu dobrému svedomiu, spáse našich duší“. Teda vyhlásili, že niečo chcú, na niečom trvajú, a preto sa priečia.
Byť protestantom neznamená stále proti niečomu hundrať, ale niečomu veriť, v niečo dúfať a niečo milovať. Preto je zásadným nedorozumením ponímať vieru evanjelikov ako niečo „proti“. Až mnoho rokov po sneme v Speieri sa slovo „protestovať“ začalo používať v zmysle „vyhlasovať niečo proti niečomu“. Predtým (teda v Speieri) sa používalo vo význame „urobiť prehlásenie, vyhlasovať, vyznávať“. Evanjelicky veriť neznamená byť proti, ale byť „za“. lebo táto viera je odvodená od evanjelia.
Evanjelicky veriť znamená byť za Kristovo evanjelium, dôverovať mu a žiť podľa neho. Evanjeliu verí ten, kto si uvedomuje, že jeho – hriechom zašpineného a Pánu Bohu odcudzeného človeka – nebeský Otec prijíma za svoje dieťa a odpúšťa mu jeho hriechy. – A že tak robí pre obeť Pána Ježiša. Ak tejto zvesti verím a podľa nej aj žijem, potom takýto postoj možno pomenovať evanjelickým.
Každý človek, ktorý bol legitímne prijatý do ECAV, verí Kristovmu evanjeliu a podľa neho orientuje svoj život, je riadnym evanjelikom, naším bratom / sestrou. Aj brat Ján Brozman. Je mi cťou poznať ho. Jeho práca v občianskej spoločnosti i služba v cirkvi sú svedectvom, že dôverujem evanjeliu. Kiež by mala ECAV viac takých horlivých ľudí ako on.
K zavádzajúcemu tvrdeniu, že Husa upálili v kňazskom rúchu úryvok zo správy Petra z Mladoňovic popisujúcej posledný deň Majstra Jána z Husinca:
Husa priviedli do katedrály v Kostnici až po veľkej omši. Zišlo sa tu veľké zasadnutie koncilu. …
Rozsudok bol pripravený v dvojakej podobe: ak odvolá svoje učenie. odsúdia ho na doživotné väzenie, keď neodvolá, potom ho ako nenapraviteľného kacíra zbavia kňazstva a odovzdajú svetskej moci. Husovi prečítali druhú verziu. … Potom mu prikázali obliecť sa do omšového rúcha a sedem biskupov poverených jeho odsvätením ho vyzvalo, aby odvolal svoje učenie. Hus vystúpil na lešenie v strede chrámu a povedal prítomným: „Nemôžem to spraviť, aby som nebol luhárom, aby som neurazil svoje svedomie a Božiu pravdu a aby som nepohoršil to veľké množstvo ľudí, ktorým som kázaval.“ Po týchto slovách ho ihneď začali odsväcovať: odoberali mu znaky kňazstva – kalich, štólu, ornát, a zakaždým predniesli preklínaciu formulku. Hus to nazval rúhaním a k jednotlivým aktom pridával svoje zbožné formulky a pokorne sa modlil. Nakoniec povedali: „Už odňala cirkev od neho všetky cirkevné práva, už s ním nemá nič spoločné, a tak ho odovzdávame do moci svetskej.“ Potom mu na hlavu položili papierovú korunu s namaľovanými diablami a s nápisom „Toto je arcikacír“ a povedali: „Zverujeme tvoju dušu diablovi!“ Hus zopäl ruky: „A ja ju zverujem najláskavejšiemu Pánovi Ježišovi Kristovi.“
K zavádzajúcemu tvrdeniu, že Husa upálili v kňazskom rúchu úryvok zo správy Petra z Mladoňovic popisujúcej posledný deň Majstra Jána z Husinca:
Husa priviedli do katedrály v Kostnici až po veľkej omši. Zišlo sa tu veľké zasadnutie koncilu. …
Rozsudok bol pripravený v dvojakej podobe: ak odvolá svoje učenie. odsúdia ho na doživotné väzenie, keď neodvolá, potom ho ako nenapraviteľného kacíra zbavia kňazstva a odovzdajú svetskej moci. Husovi prečítali druhú verziu. … Potom mu prikázali obliecť sa do omšového rúcha a sedem biskupov poverených jeho odsvätením ho vyzvalo, aby odvolal svoje učenie. Hus vystúpil na lešenie v strede chrámu a povedal prítomným: „Nemôžem to spraviť, aby som nebol luhárom, aby som neurazil svoje svedomie a Božiu pravdu a aby som nepohoršil to veľké množstvo ľudí, ktorým som kázaval.“ Po týchto slovách ho ihneď začali odsväcovať: odoberali mu znaky kňazstva – kalich, štólu, ornát, a zakaždým predniesli preklínaciu formulku. Hus to nazval rúhaním a k jednotlivým aktom pridával svoje zbožné formulky a pokorne sa modlil. Nakoniec povedali: „Už odňala cirkev od neho všetky cirkevné práva, už s ním nemá nič spoločné, a tak ho odovzdávame do moci svetskej.“ Potom mu na hlavu položili papierovú korunu s namaľovanými diablami a s nápisom „Toto je arcikacír“ a povedali: „Zverujeme tvoju dušu diablovi!“ Hus zopäl ruky: „A ja ju zverujem najláskavejšiemu Pánovi Ježišovi Kristovi.“
Prepáčte, ale píšete zavádzajúce názory, ba niektoré hraničia s nenávistnými, rasistickými prejavmi.
Byť evanjelikom neznamená byť antikatolíkom. Evanjelik si pri stretnutí s katolíkom nemusí vravieť: „Sláva, vyzerám trochu inak ako katolík, konečne viem, prečo som na svete…“ Protestantizmus prišiel k svojmu menu v r. 1529. Prívrženci reformácie vtedy protestovali v Speieri na ríšskom sneme. Proti čomu? Alebo, presnejšie je pýtať sa: Pre čo? Za čo? Prezývku „protestanti“ si spomenutí účastníci ríšskeho snemu vykoledovali, keď prehlásili, že nikdy nepristúpia na snemom vyhlásený dekrét „vo veciach, ktoré sa protivia Bohu, Jeho svätému Písmu, nášmu dobrému svedomiu, spáse našich duší“. Teda vyhlásili, že niečo chcú, na niečom trvajú, a preto sa priečia.
Byť protestantom neznamená stále proti niečomu hundrať, ale niečomu veriť, v niečo dúfať a niečo milovať. Preto je zásadným nedorozumením ponímať vieru evanjelikov ako niečo „proti“. Až mnoho rokov po sneme v Speieri sa slovo „protestovať“ začalo používať v zmysle „vyhlasovať niečo proti niečomu“. Predtým (teda v Speieri) sa používalo vo význame „urobiť prehlásenie, vyhlasovať, vyznávať“. Evanjelicky veriť neznamená byť proti, ale byť „za“. lebo táto viera je odvodená od evanjelia.
Evanjelicky veriť znamená byť za Kristovo evanjelium, dôverovať mu a žiť podľa neho. Evanjeliu verí ten, kto si uvedomuje, že jeho – hriechom zašpineného a Pánu Bohu odcudzeného človeka – nebeský Otec prijíma za svoje dieťa a odpúšťa mu jeho hriechy. – A že tak robí pre obeť Pána Ježiša. Ak tejto zvesti verím a podľa nej aj žijem, potom takýto postoj možno pomenovať evanjelickým.
Každý človek, ktorý bol legitímne prijatý do ECAV, verí Kristovmu evanjeliu a podľa neho orientuje svoj život, je riadnym evanjelikom, naším bratom / sestrou. Aj brat Ján Brozman. Je mi cťou poznať ho. Jeho práca v občianskej spoločnosti i služba v cirkvi sú svedectvom, že dôverujem evanjeliu. Kiež by mala ECAV viac takých horlivých ľudí ako on.
Brat Šefranko píše zmätočné veci. Čo je rasistické a nenávistné na tom , že katolík vždy bude katolíkom? Je to fakt bez ohľadu na to ši okolo toho niekto zmätkuje alebo nie.Obvinenie z rasizmu je v BA univerzálnym kľúčom ku zhanobeniu každého názoru na ktorý nemajú rozumné argumenty. Je to veľmi vďačné všetko takto onálepkovať a asi aj veľmi účinné. Práve TOTO je klasický rasizmus – keď má niekto odlišný názor hneď mu ideme po krku s tým najhorším obvinením.Brat farár , nech za vás hovoria vaše skutky.
Martin Šefranko, vidno, že ste farár, farárske keci šľahajú z každej vety. Ako hovorí docent Lukáč, veľa hovoriť a nič nepovedať. Kto má čítať tie vaše siahodlhé komentáre bez obsahu. To si nechajte do kázne. Ak takto kážete asi Vás už nikto nepočúva. Vy ste dosadený babkoherec – eštebák. Mali by ste činiť pokánie však Vy sa podielate na rozkrádaní bratislavského zboru aj so zlodejom Martinom Kováčom, ktorý upláca Hríba, len aby sa vopchal do médií. Kradnúť by chcel rád aj v ECAV. Jeho nenažranosť siaha hlboko, až tak, že sa nehanbí pretriasať ECAV pred svetskými médiami, len aby sa dostal na GBÚ, kde by kradol veľkou lopatou. Nehanebník to je spolu s jeho plátkom Reformačné listy, kde klame až mu oči z jamiek v roznych videách vytláča.. Takýto zlodeji v cirkvi – hanba hanbúca.
siahodlhé komentáre bez obsahu? Minimálne vyvrátil chybnú informáciu o Husovom upálení. Odobrali mu rúcho.
Dobrý večer,
prepáčte, nepodpísali ste sa. Je zrejmé, že o fakty nestojíte a výmysly môžete písať ako anonym. To nie je postoj férového človeka. Viete, že v konfrontácii tvárou v tvár by ste Vaše tvrdenia nemali šancu obhájiť.
Brat Ing. Martin Kováč je čestný človek.
„Z plnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu. Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň.
Lebo pre svoje slová budeš ospravedlnený a pre svoje slová budeš odsúdený.“
(Evanjelium podľa Matúša 12, 34b-37)
Bravoooo Peter K! Tvoj názor ma presviedča že s našou cirkvou to nie je ešte definitívne stratené. Povedali ste to presne , ja som chcela byť taktná kvôli tomu že otec pána Šefranka bol slušný farár. Jablko však padlo ďaleko od stromu v tomto prípade. Pán Šefranko drzo , natvrdo a uplne nezákonne vymenil myslím 5 alebo 4 byty v Starom meste z majetku CZ BA za asi taký istý počet garzóniek na sídlisku v Dúbravke! To nemá obdobu , to sa smeje už každý kto to vie… V CZ totiž platí zásada , že sám farár môže manipulovať v zbore majetkom do sto eur (alebo 150!), bez súhlasu prezbyterstva. Tento Chytrolín otočil 5 bytov za 5 garzóniek a keď sa ho pýtali prečo to urobil sám bez vedomia zboru , povedal – „Lebo by to aj tak neschválili!“ Takýto korupčný zlodej by mal sedieť a nie osočovať slušných ľudí z cirkvi. A nech mi povie že to tak nie je! Generálny dozorca píše v Posli o „miliónoch eur“ čo sa pokradli v zbore kde predsedá Šefranko
Milí diskutujúci,
možno vám v zápale debaty utiekol jeden veľmi dôležitý fakt. Jediný, kto sa tu nenechal vyprovokovať k invektívam, posudzovaniu, odsudzovaniu, urážkam, je práve brat farár Martin Šefranko.
Toto je milí Alenka odpoveď na nezákonný prevod bytov zo starého mesto do Dubravky a späť? Bez vedomia cirkevných orgánov? Toto stačí povedať , že je fajn že na to nič nepovedal? Otvorte už konečne oči! Kto z vás by si mohol toto urobiť? Ale to je fajn lebo pán nie je extrémista ale mentoruje a moralizuje kto si má čo myslieť a vyjadrovať sa.. Tomu sa hovorí – cisárove nové šaty! (Andersen) Ja som videla zápisnicu kde sa priznal že povedal doslovne že to nepredložil cirkevným orgánom lebo by to neschválili… Pokiaľ to bolo inak , ospravedlňujem sa.
Buďme jedno pšeničné pole. Modlíme sa k jednému Pánu Bohu. On nás bude sudit.Modlim sa za našu cirkev, mám ju rada. Za nás všetkých. Spomeňme si na Saula. Sme soľou zeme a svetlom sveta? Začnime sa kajat , najlepšie v tichosti a úprimnosti srdca.
Tak už sme to pole pani Alenka kompletne zorali
Brat Martin Šefranko nečíta s porozumením. Nikto tu nevyvoláva žiadne antikatolícke resentimenty. Kritika učenia RKC (neviem, či oprávnená, alebo nie, nie som teológ) neznamená, že dotyčný kritik je „antikatolíkom“. V duchu „miluj hriešnika, ale nenáviď hriech“ analogicky musíme milovať aj katolíka, ale môžeme kritizovať učenie, ktorému verí. To nie je intolerancia ani rasizmus.
Kritik má, s dovolením brata Šefranka, iba výhrady voči učeniu. Keby také výhrady neexistovali, tak by nebolo ani Reformácie. Výhrady buď náš brat vyvráti, alebo musí žiť s tým, že hoci on nesúhlasí, niekto môže mať aj iný názor. O tom je sloboda prejavu a tú – pokiaľ mi je známe – v cirkevných ani svetských právnych normách (zatiaľ) nikto nezrušil.
Naopak, prekrúcanie tvrdení oponentov je typickým prejavom pokusov o manipuláciu a odvádzanie pozornosti v diskusii. Všimnite si, že pána Brozmana obhajuje iba irelevantnými floskulami a bez toho, aby spochybnil vážne výhrady voči jeho kandidatúre a nelegitímnosti jeho zvolenia.