Na oficiálnych stránkach ECAV bolo iba nedávno oznámené, že na základe listu, prijatého 24. 5. 2021, z funkcie generálneho dozorcu ECAV na SLovensku odstúpil Ján Brozman. Neoficiálne sa táto informácia šírila už skôr, pričom sa dávala do súvislosti s rokovaním Generálneho presbyterstva resp. so situáciou v Evanjelickej diakonii.

Vysvedčenie

Potvrdenie tejto správy znamená, že prvý z kandidátov, ktorý sa dostal do svojej funkcie cez zmanipulované voľby a pochybné kandidačné porady, skončil. Pre úplnosť tejto informácie je potrebné dodať, že „kandidátov“, ktorí použili tento pochybný výťah k moci, bolo viac.

Odstúpil  autor vyjadrenia, „Reformata nie je žiadna kauza“ v relácii Reportéri, ktorého paradoxne dobehlo množstvo neobjasnených a nevyriešených majetkových káuz, spojených s touto spoločnosťou.

Vo funkcii generálneho dozorcu skončil človek, ktorý aktívne intrigoval na mestskom úrade v Prešove, v zbore Poprad-Veľká, ale aj ďalších evanjelických zboroch, proti Asociácii slobodných zborov s cieľom ju spochybniť resp. verejne zdiskreditovať cez nepravdivé obvinenia. Tým iba potvrdil, že na vecnú a konštruktívnu kritiku Asociácie nemá žiadnu odpoveď, a preto sa snažil eliminovať vznik združenia resp. spochybniť jeho existenciu.

Odstúpil človek, ktorý nevyberaným spôsobom spochybňoval a dehonestoval Asociáciu slobodných zborov ECAV na pôde cirkvi, hoci to bol práve on, ktorý najskôr prostredníctvom „Evanjelickej jednoty“, a neskôr cez „Hnutie evanjelických laických pracovníkov – H.E.L.P.“ spochybňoval autoritu vtedajšieho vedenia ECAV. Okrem evidentného „dvojitého metra“ pri posudzovaní organizácií pôsobiacich v ECAV, bolo problémom najmä to, že časopis „Reformačné listy“ účelovo uvádzal množstvo nepravdivých informácií, ktorými sa snažil zdiskreditovať vtedajšie vedenie cirkvi.

Odstúpil veľmi blízky priateľ Vladimíra Daniša, bývalého konateľa Reformaty do roku 2014, ktorý je spolu s ďalším konateľom Jaroslavom Mlynárom spájaný s neefektívnou a špekulatívnou správou cirkevného majetku, porušením viacerých účtovných resp. daňových zákonov. Ako člen predsedníctva ECAV, ktoré je zároveň Valným zhromaždením spoločnosti Reformata, priamo resp. nepriamo – tichým súhlasom podporil, napriek všetkému, prijatie Vladimíra Daniša späť do pracovného pomeru. Rovnako sa zachoval aj vtedy, keď sa konateľ spoločnosti Branislav Rybnikár neodvolal proti rozhodnutiu súdu v Senici, vo veci vydania elektronickej formy účtovníctva z obdobia rokov 2012-2014. Tým v podstate potvrdil, že mu na objasnení závažných káuz spojených s touto spoločnosťou nezáleží.

Odstúpil člen predsedníctva, ktoré sa pokúšalo ovplyvniť súdny spor medzi spoločnosťou Reformata a bývalými konateľmi Vladimírom Danišom a Jaroslavom Mlynárom, keď sa ešte počas pôsobenia konateľa Štefana Sabola pokúšali presadiť zmenu právneho zástupcu spoločnosti. Napriek tomu, že doterajší právny zástupca spoločnosť úspešne zastupoval – alebo práve preto.

Ján Brozman stál aj za pochybným projektom financovania cirkvi, konkrétne za vytvorením tzv. fondu zabezpečenia, ktorý odignoroval všetky ostatné potenciálne zdroje príjmov (Reformata, reštrukturalizácia cirkvi, eliminácia plytvania, podnikateľská činnosť, a pod.) a celú záťaž v dobe pandémie preniesol na cirkevné zbory. Projekt bol pripravovaný veľmi narýchlo, slabo odkomunikovaný, s množstvom legislatívnych nedostatkov, kde medzi najzávažnejšie patrí skutočnosť, že pre tento fond nebol vytvorený a odsúhlasený ani jeho štatút! Všetky tieto nedostatky sa vedenie cirkvi snažilo kompenzovať viac či menej oficiálnymi vyhrážkami o rušení kňazských staníc, či postihoch pre tie zbory, ktoré tento príspevok včas neodvedú.

Odstúpil člen predsedníctva ECAV, ktoré bezprecedentne odignorovalo plnenie uznesení Synody 2019! Na plnenie uznesení vyplývajúcich zo správy synodálnej komisie o spoločnosti Reformata im nestačilo ani 16 mesiacov! Aj preto si na nasledujúcej Synode spolu s konateľom Reformaty „vyslúžili“ uznesenie „Synoda ECAV vyjadruje nespokojnosť s odpočtom plnenia uznesení č. 20- 04 -05 -06“! Podľa dostupných informácií sa podobne zachoval aj pri plnení uznesenia, ktorého zámerom je presun činností, ktoré zabezpečuje spoločnosť Reformata pod generálny biskupský úrad ECAV.

Z pozície generálneho dozorcu odišiel človek, počas pôsobenia ktorého boli ľudia v ECAV odvolávaní z výborov za názor resp. za ústavné právo združovať sa, v ktorom boli nepohodlné organizácie obviňované z terorizmu (!), proti ktorým Synoda prijímala difamačné stanoviská, kedy vedenie cirkvi prestalo oficiálne komunikovať s časťou svojich veriacich len preto, že nemali odpovede na ich otázky ohľadom zmanipulovaných volieb a majetkových káuz!

V tom istom období sa väčšina ak nie všetky zápisy z rokovaní generálneho presbyterstva či iných výborov stali tajnými, a nedostupnými pre verejnosť. K relevantným informáciám o hospodárení spoločnosti Reformata sa nedostali ani synodáli. Ani pri tak vážnom projekte ako je reforma financovania cirkvi neboli dostupné úplné informácie o nákladoch na prevádzku biskupských úradov, o vývoji personálnych nákladov, a podobne. Takýto spôsob riadenia, najmä v prípade prenajatého majetku, si nesmie dovoliť ani jednochlapová spoločnosť s ručením obmedzeným, nieto ešte druhá najväčšia cirkev na Slovensku!

Odstúpil jeden z tých, ktorý sa podujal obhájiť neobhájiteľné. Nie je teda žiadnym prekvapením, že vo svojej funkcii skončil. Bolo to len otázkou času.

Čaká nás zmena – alebo ani nie?

Za týchto okolností si evanjelici, ktorí sú presvedčení o tom, že takéto praktiky nemajú v cirkvi čo hľadať, nepochybne vydýchli a nadobudli novú nádej. A to do veľkej miery určite oprávnene, pretože Ján Brozman bol spojený s väčšinou týchto káuz. Lenže ani zďaleka v tom nebol sám…

Ak by sme boli na chvíľu optimisti, a predstavili si úplne inú – vyššiu formu cirkevnej kultúry, tak mohli by sme povedať, že potom, čo predsedníctvo ECAV nesplnilo skôr spomínané uznesenia Synody 2019, Ján Brozman z toho vyvodil osobnú zodpovednosť a odstúpil. Otázne je prečo tak neurobil generálny biskup Ivan Eľko a konateľ Reformaty Branislav Rybnikár.

Podobne by to mohlo platiť aj pre tých, ktorí sa do svojich funkcií dostali cez zmanipulované voľby: pre generálneho biskupa, biskupa či dozorcu Východného dištriktu. Personálnu zodpovednosť za súčasný stav by mala vyvodiť aj väčšina – ak nie všetci – členovia generálneho presbyterstva, a tí členovia Synody, ktorí aktívne napomáhali krytiu majetkových a volebných káuz.

Zdá sa vám to nemožné? Zdá sa vám to veľa? Lenže potom to slovo „veľa“ zároveň vyjadruje hĺbku a vážnosť úpadku celej ECAV! Ktorý je zrejme sprevádzaný nielen úpadkom vzťahov ale aj kultúry myslenia, konania a vyjadrovania v ECAV. To čo začalo majetkovými kauzami, pokračovalo manipuláciou volieb, po ktorých sa začalo vyvíjať intenzívne úsilie o obhájenie neobhájiteľného, s cieľom dosiahnuť to, aby sa o týchto kauzách viac nehovorilo. Bez toho aby bola vyvodená zodpovednosť a zjednaná náprava. S tým, že bude prenasledovaný každý, kto bude tieto témy znova a znova otvárať.

Napriek tomu, že to všetko sa deje v kresťanskej cirkvi, nevideli sme tu ani pokánie ani nápravu. Naopak, snáď až príliš často sme videli ako sú uprednostňované záujmy iných osôb pred záujmami ECAV, ku ktorej sa ale máme správať ako k neveste Kristovej! K zlyhaniu majetkovému či finančnému sa tak pripojilo aj niečo oveľa horšie. Zlyhanie morálne, a teda vieroučné!

To predstavuje zlyhanie vo smere, v ktorom by cirkev mala ísť príkladom! Cirkev ale zlyhala aj vo veciach, ktoré sú dnes považované vo svete za štandard. Môžeme tu hovoriť o ekonomike, transparentnosti, nezávislej kontrole, či všeobecne o komunikácii a spolupráci. Bude teda určitý čas trvať, kým táto cirkev dokáže byť znova svetlom a soľou. Zatiaľ aj v tomto smere bude skôr potrebovať pomoc od iných. Otázne je, či si evanjelici, zvlášť tí vo funkciách a duchovní, uvedomujú vážnosť tohto stavu, a či sú ochotní k náprave pomerov v cirkvi prispieť.

Alebo bude každý myslieť len na seba, a na svoju skupinku – aby sa mal dobre on, aj jeho známi…

Pokračujeme ďalej!

Ak by sa reálne v ECAV malo niečo zmeniť, tak tá zmena musí byť podstatne širšia ako to vidíme dnes, po odstúpení Jána Brozmana. Ako evanjelici, a tiež ako členovia a sympatizanti Asociácie slobodných zborov, musíme trvať na našom pôvodnom zámere, a s ešte väčším nasadením pracovať na obnove našej cirkvi. To je obsahom aj nášho vyznania, kde hovoríme, že sa “hlásime sa k odkazu našich predkov, ktorí presadzovali vieroučnú čistotu augsburského vierovyznania a na nej založenú jednotu slov a činov”.

Základom nášho snaženia teda musí byť vieroučná čistota aj prax. Pravidelné čítanie Slova Božieho s pomocou Ducha svätého, a spoliehanie sa na Neho. Nie z našej sily totiž môžeme niečo zmeniť, ale len s Jeho pomocou (2K 12,10). Nesmie chýbať ani modlitba, a to aj za tých, ktorí nás prenasledujú:

“Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia.”
Mt 6,44

Nevieme čo bolo príčinou náhleho odchodu Jána Brozmana z funkcie generálneho dozorcu ECAV, no radi by sme verili, že je to výsledkom osobného pokánia a sebareflexie. Sebareflexie, ktorá bude príkladom aj pre ďalších – v záujme Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Konania úprimného a spontánneho, bez chladnokrvnej kalkulácie, politizovania a vypočítavosti. Pretože v opačnom prípade každé takéto ľudské dielo skôr či neskôr padne!

Náš boj nie je proti ľuďom, ale ako Boží služobníci bojujeme za lepšiu ECAV, za cirkev Kristovu! Za cirkev čistú, svätú, za cirkev, ktorá miluje hriešnika ale nenávidí hriech. Za cirkev, ktorá to čo hovorí vie presadiť aj v praxi – pri kázni Slova Božieho, pri svojej misijnej činnosti, pri správe vecí cirkevných, ale aj tých majetkových a finančných. Nie je to boj osobný, ale aj napriek tomu je efektívny a účinný, ako nám to pripomína aj apoštol Pavol:

„Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela; zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.“
2K 10,3-5

Jaroslav Mervart
predseda správnej rady Asociácie slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto: pixabay.com