Dr. Martin Luther
Srdce môže byť potešené len vierou v Krista, ktorá verí, že sme hriešni, ale že skrze Neho, z čistej milosti, máme odpustenie hriechov.
Tak je kresťan zároveň hriešnikom i svätým, zlým i pobožným. Lebo podľa seba sme hriešnikmi a v našom vlastnom mene hrešíme. Ale Kristus nám vo svojom mene daruje odpustenie hriechov, ktorým sú nám hriechy odpustené. Tak je to oboje pravda. Hriechy sú tu, lebo starý Adam ešte celkom nezomrel. A predsa tu nie sú, lebo ich Boh pre Krista nechce vidieť. Ale je tu Kristus, ktorý mi káže, aby som činil pokánie, t. j. aby som sa uznal za hriešnika a veril v odpustenie hriechov v Jeho mene. Kde je táto viera, tam Boh nevidí žiaden hriech.
Lebo ty stojíš pred Bohom nie vo svojom mene, ale v mene Kristovom, ktorý ťa ozdobil milosťou a spravodlivosťou, hoci si pred sebou vo vlastných očiach úbohým hriešnikom, plným slabosti a nevery. Avšak nech ťa to nedesí až k smrti, lebo ako by si mohol počúvať kázanie o pokání?
Preto povedz: Ach, Pane, ja som úbohý hriešnik, ale Ty hovoríš, že ním nezostanem. Veď si prikázal kázať vo svojom mene aj odpustenie hriechov.
To je ten článok, ktorý hovorí o pravých kresťanoch.
Nepomôže ti, keby si sa až na smrť postil a rozdával almužny. Ani keby si sa stal žobrákom. Za to nebudeš kresťanom ani nevojdeš do neba. Ani si tým nenakloníš Boha k milosti. Lebo tu stojí: „V mojom mene“, hovorí Kristus, má byť kázané pokánie, aby sa ľudia predesili, a odpustenie hriechov, aby boli zase potešení.
Jedine Kristus Pán je tým plášťom milosti, do ktorého bývame oblečení, aby nás Boh Otec nepovažoval za hriešnikov, ale prijal ako spravodlivých, svätých, pobožných a udelili nám večný život. Amen.
Pripravil
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
