Dr. Martin Luther
Ospravedlnení teda z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostalo sa nám vierou aj prístupu k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. A nielen to, ale súženiami sa chválime, vediac, že súženie pôsobí trpezlivosť, trpezlivosť vyskúšanosť a vyskúšanosť nádej. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. Veď Kristus, keď sme ešte mdlí boli, v príhodný čas umrel za bezbožných.
Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. Ale Boh dokázal svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! Nielen to, ale aj chválime sa Bohom skrze Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz došli zmierenia.
Adam a Kristus
Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť − tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili. Až do zákona bol totiž hriech na svete, hriech sa však nepočíta, keď niet zákona. Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho, Adam je však obrazom Toho, ktorý mal prísť.
Ale nie je tak s darom milosti ako s pádom. Lebo ak pádom jedného mnohí umreli, milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista, sa milosť Božia a dar tým väčšmi rozhojnili pri mnohých.
A nie je tak s darom, ako (s tým, čo zavinil) ten jeden, ktorý zhrešil. Lebo obvinenie viedlo od jedného (pádu) k zatrateniu, dar milosti však od mnohých pádov k ospravedlneniu. Lebo ak pádom jedného smrť zavládla, tým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti.
A tak teda: ako (vinou) pádu jedného človeka došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých a skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení. Do toho ešte popri tom prišiel zákon, aby sa poklesok rozhojnil. A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť, aby tak, ako zavládol hriech smrťou, aj milosť panovala spravodlivosťou večnému životu skrze nášho Pána Ježiša Krista.
List Rímskym 5. kapitola
Všetci poznáme, ako hlboko je zakorenená nevera v našom srdci, takže nemôžeme byť nikdy spokojní pre naše hriechy. Vždy si myslíme: Keby si bol pobožnejší, lepšie by sa ti vodilo, mal by si viac nádeje. Kde je srdce pochybujúce, tam musí byť úzkosť a nevôľa, a zase kde pevne veríme a celkom sa spoliehame na dobrotu Božiu, tam sme v každom protivenstve veselého srdca a dobrej mysle.
Pápež, aby si ľudia mysleli, že za to sa budú mať v nebi lepšie, vymyslel všelijakú bohoslužbu: kupovanie odpustkov, vzývanie svätých, kláštorný život, púte, aby z nich ľudia mohli dôveru v Boha čerpať. Ale tak to nejde.
A nie je to maličkosť. Pravý kazateľ na žiadnu inú čiastku nemá dávať väčší pozor a väčšiu námahu vynakladať, než aby ľudí k pravej viere priviedol a neveru im zo srdca vykorenil. Ako to môže urobiť správne a majstrovsky, môžeme vidieť na apoštolovi Pavlovi, ktorý mal nespochybniteľné svedectvo nášho Krista Pána, že je pravým kazateľom a vyvolenou nádobou, k rozširovaniu Božieho kráľovstva. Preto dávajme dobrý pozor na jeho učenie.
Boh dokazuje svoju lásku k nám
Najprv hovorí: „Ale Boh dokázal svoju lásku k nám…“ To je neuveriteľné a veľmi zriedkavé, ale predsa, ako počujeme, pravdivé slovo. Je pravda, že Boh je nepriateľom hriechu a tresce ho, ako to vyžadujú zákony a každodenná skúsenosť.
Musíme vyznať, že sme hriešnici, preto sa vzmáha nevera, keď neveríme, že nás Boh miluje. Keď počujeme, ako tu, že Boh ľudí miluje, hneď myslíme na druhých, ktorí boli pobožnejší ako my. Samých seba nepovažujeme za tých, ktorých Boh miluje, ale sa bojíme Jeho hnevu.
Oproti tomu stojí reč apoštola Pavla, ktorý hovorí, že náš Boh nielen miluje, ale že: „Boh dokazuje svoju lásku“, t. j. ona je taká veľká, taká istá, taká viditeľná, že nie je možné, aby o nej človek pochyboval. Lebo hovorí, či toto nie je dokazovaním lásky, že „keď sme my boli ešte hriešnikmi“, On vydal za nás na smrť svojho Syna? Počuj to slovo a dobre si ho zachovaj. Všetka tvoja starosť a pokušenie je v tom, že si hriešnik. Ináč by si sa vedel potešiť Božou milosťou a prívetivosťou. Ale, milý človeče, spamätaj sa a počúvaj tu Pavla, ktorý hovorí, že Kristus umrel za hriešnikov. Kto je Kristus? Syn Boží. Čo vykonal? Stal sa človekom a zomrel. Za koho umrel? Za hriešnikov. Z toho vyplýva, že Boh nemieni zle s hriešnikmi. Nedá im zahynúť v hriechoch, ale ich miluje a chce im pomôcť, lebo pre nich zomrel Jeho Syn.
Ako by nám mohol istejšie preukázať svoju lásku?
Zlý nepriateľ najviac usiluje, aby nám túto lásku odňal. Snaží sa, aby sme od Boha nič dobré neočakávali a mali Ho za nepriateľa. Kde to dosiahne, tam vyhral. Lebo kto nás ochráni a vyslobodí, ak sme stratili Boha?
Týmito slovami Pavel označuje to najvyššie pokušenie, že sa bojíme hnevu Božieho. Ale hovorí: keď sa Boh nehneval vtedy, keď si bol hriešnikom, tým menej sa bude hnevať teraz, keď si obmytý od hriechov skrze smrť Jeho Syna.
Lebo inšie nemôžeme urobiť, jedine s vďakou prijať ten dar, ktorý nám On svojou smrťou vydobyl.
Potom nasleduje to, že sa budeme vystríhať hriechu. Upustime od hriechu a budeme sa cvičiť v trpezlivosti a v nádeji vo všelijakom pokušení.
To nech nám dopraje náš drahý Pán Boh skrze Krista Ježiša, Vykupiteľa nášho. Amen.
Pripravil
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: unsplash.com
