Dr. Martin Luther
Pápež so svojimi biskupmi dodnes umývajú nohy. Je to zlá pokora, lebo mnoho je takých, ktorí svojej kapitule a poddaným s takou pokorou umývali nohy, že sa potom museli spovedať z tej pýchy, ktorej sa pritom dopustili. Veď čože je to za pokora a čo pomôže blížnemu, keď mu nohy umyješ? To by bolo pravé umývanie nôh, keby si naši biskupi pripustili k srdcu tú veľkú biedu, že ich ľud väzí tak hlboko v modlárstve, nemajúc pravého kázania o odpustení hriechov a o večnom živote, keby sa snažili o to, aby slovo Božie bolo čisto kázané, sviatosti správne prisluhované a modlárske obrady, omše a vzývanie svätých odstránené. Aby ľud bol usmernený k pravej službe Bohu, aby sa Boha bál, mal na zreteli Jeho slovo a potešoval sa obeťou nášho drahého Krista Pána. Ale vidíme, že nemyslia na takéto umývanie nôh, ale sa usilujú ešte viacej nohy zašpiniť a držať ich v modlárstve a falošnom učení. To znamená zle nasledovať príkaz nášho drahého Krista Pána.
Nech sa Boh zmiluje a prekazí zlostnému diablovi, ktorý slepý ľud tak poháňa, jazdiac na ňom.
Čo je pravé umývanie nôh
Preto nemáme do činenia len s vodou pri umývaní nôh, lebo inak by sa museli nielen dvanástim, ale každému umývať nohy. Keby išlo o vodu a umývanie, omnoho lepšie by sme poslúžili ľuďom, keby sme ich celých okúpali. Ale to nemá ten zmysel. Ak chceš nasledovať Kristov príklad a umyť nohy svojim blížnym, nuž hľaď, aby si sa pokoril a všetky dary a milosti užíval nie k svojmu prospechu alebo k vlastnej cti, ale k dobru blížnych. Aby si nikoho nepotupil, aby si každému jeho slabosť na dobrú stránku vykladal a napomáhal k jeho polepšeniu. Také umývanie nôh konaj, ale nielen dnes, ale počas celého života, so všetkým, čo vieš a máš, každému, komu môžeš poslúžiť.
Tak to chce Kristus mať, tak to prikázal a nie ináč.
Cirkevné osoby majú umývať nohy
Obzvlášť však majú umývanie nôh pestovať a usilovne konať tí, ktorí sú k cirkevnému úradu povolaní, aby tieto dary nezneužívali k svojej pýche a moci, ale nimi verne slúžili cirkvám (cirkevným zborom).
Lebo keď náš drahý Pán Ježiš Kristus sa tak ponižuje, potešujúc sa myšlienkami svojej slávy oproti nastávajúcemu utrpeniu, o čo viac je to potrebné nám, biednym ľuďom, ku ktorým sa diabol dňom i nocou prikráda a chystá svoje úklady, aby nás naviedol k pýche, aby sme hľadali svoj prospech a hľadeli na svoju česť, nie na náš úrad.
Vidíme to na príklade pápežovom. Akonáhle svoj cirkevný úrad obrátil na svetskú moc a začal bažiť po krajinách a ľuďoch, po nádhere a sláve, upadlo Slovo i pravá služba Bohu. Má s tým toľko roboty, že sa nemôže viac starať o cirkvi (cirkevné zbory), a dostal sa tam, že nielen Slovo upadlo a pravá služba Bohu, ale kvôli zisku uviedol do cirkvi hromadu lží a modlárstva.
Ja vôbec nepochybujem, že Pán práve vtedy, keď preukazuje pokoru pri umývaní nôh, videl, ako to bude zvlášť v posledných časoch pri cirkevnej správe, že zabudnú na službu a budú myslieť len na česť a nádheru. Lebo skoro sa začalo to nešťastie, že sa biskupi jeden pred druhým dohadovali o prvenstvo. Jeruzalemský chcel byť viac a lepší ako antiochijský. Alexandria a Carihrad tiež nezostali jednotne, až nakoniec prišiel antikrist do Ríma a urval moc – prvenstvo až tak, že mal moc nad cisárom a kráľom, a jedine seba spravil dedičom Petrovým a námestníkom Kristovým.
To je teda tá pokora a umývanie nôh, ktorú Pán tak verne prikázal a učil?
Pápež a Judáš sú rovnakí žiaci
Ale tak to býva. Judáš, keď mu Pán umýval nohy a kázal peknú kázeň, premýšľal vtedy, akoby získal tridsať strieborných, predajúc Krista. Vieme, ako sa mu to podarilo. Pán to vie a v srdci Ho to trápi, nielen pre Judáša, ale preto, že vedel, že šelma Judáš nájde veľký húf nasledovníkov, ktorí Krista skôr predajú a zradia, ako by boli bez strieborniakov.
Pána bolí srdce a smúti nad tým. Toľko Ho to stálo, aby pomohol biednym ľuďom na duši. Ale Judášovi a jeho učeníkom to nič nepomáha. Tí nechcú druhým nohy umývať, ale chcú byť pre svoj cirkevný úrad takými pánmi, aby im cisár i kráľ nohy bozkávali a vzývali ich. Prv než by sa o takú nádheru a moc pripravili, sto ráz zaprú, áno, predajú a zradia radšej Krista. Radšej strpia, aby slovo Božie bolo pošliapané, aby žiaden človek nebol spasený, ako vidíme, že pre udržanie nádhery, bohatstva a slávy pracujú na potlačení pravého učenia a na povznesení starej modloslužby.
Takých žiakov Judášových zanechajme a pamätajme, že nie na to sme kazateľmi a cirkevnými služobníkmi, aby sme boli veľkými pánmi, ale aby sme boli pokorní, nie nadutí, naše cirkvi (cirkevné zbory) verne viedli, posluhujúc im so všetkými darmi, ktoré máme. A tak budeme vždy druhým nohy umývať. Tým preukážeme česť a úctu Kristu Pánu a ubránime sa diablovi a jeho nástrahám. Lebo je to zvláštne pokušenie kazateľov, keď ich diabol pokúša k vlastnej cti a prospechu. Ak sa to stane, vyhral, lebo, ako bolo vyššie povedané, tak budú zamestnaní svetskými vecami, že nebudú dbať a celkom zabudnú na Krista Pána, na Jeho slovo a pravú službu Bohu. Ten príklad nie je dnes zriedkavý.
Pred takým pokušením nie je bezpečný žiaden cirkevný služobník, preto tým viac a usilovnejšie nech pamätá na umývanie nôh.
Tak nech nasledujú tento príklad umývania nôh zvlášť cirkevní úradníci, keď svoju službu usilovne konajú, nepovyšujúc sa svojím úradom, ale pokorne slúžia blížnym, lebo ich Boh ustanovil, nie pre seba samých, ale kvôli svojim kresťanom. Tým majú verne slúžiť, nesťažujúc sa na žiadne nebezpečenstvo ani prácu. Tento príklad potom majú nasledovať všetci kresťania v akomkoľvek stave. Amen.
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: unsplash.com
