Dr. Martin Luther
Čomu sa učíme z umývania nôh
K čomu slúži umývanie nôh, to nás učí Ján niekoľkými slovami: „Ježiš miloval svojich, ktorí boli na svete…“ Akoby povedal: Ježiš sa chystá odísť z tohto sveta, ale učeníci tu zostávajú aj naďalej. Potrebujú príklad a poučenie, ak chcú zostať pravými učeníkmi a nechcú sa dať zviesť príkladom sveta, lebo vieme, čo svet robí. Tu každý myslí len na seba. Svetu málo záleží na tom, že iní mnoho trpia.
Kto teda žije na svete a nechce sa dať zviesť tomuto pokušeniu, nech príde sem, hovorí Kristus, a nech nasleduje môj príklad, ktorý vám ukazujem. JA NEPANUJEM, ALE VÁM SLÚŽIM, a nie vy mne. Tomu sa učte a robte to, tak budete blahoslavení.
Umývanie nôh slúži proti pokušeniu diabla
K tomu tiež slúži, čo Ján dôrazne oznamuje, že „diabol už vnukol do srdca Judášovi, aby Ho zradil“. Tým oznamuje, že nás bude pokúšať nielen svet, ale aj diabol povzbudzovaním ku VLASTNEJ CTI, MOCI A PÝCHE. Proti tomu nemáme inú radu, prostriedky ani pomoc, len tento Kristov príklad a Jeho nasledovanie, ktorý nám predložil zo svojej veľkej lásky, keď mal byť svojim národom vydaný do rúk pohanov. Lebo byť na svete znamená byť uprostred diablov. Nie je možné, aby sme obstáli, ak sa nepridŕžame Božieho slova a tohto príkladu. Lebo telo sa nechce dať podriadiť, ono sa rado povyšuje. Pán Ježiš, aby predišiel tomuto pokušeniu, dáva nám tento príklad, aby sme na to mysleli a podľa toho sa správali. Lebo On je k nám plápolajúci oheň a samá láska, tak rád by nás ochránil pred škodou a hriechom.
Tak pekne sa nám prihovára Ján, prv než hovorí o umývaní nôh, aby sme pochopili, čo nám tým chcel Kristus povedať a ako dobre to s nami myslí. Tisíc, tisíc ráz sa o tom spieva a číta, ale nikto tomu nerozumie.
Ale čo znamenajú ďalšie Jánove slová: „Ježiš vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide…“? To sú veľké slová, v ktorých nám Ján predostiera myšlienky Pána Ježiša prv, ako umyl učeníkom nohy. Prv než Ježiš umyl učeníkom nohy, nemyslel na svoje utrpenie a nebol skormútený, ako po umývaní nôh. Myslel na svoju slávu, v ktorej bol od večnosti u Otca, a ktorú zase obdrží po svojom človečenstve a večne v nej zostane. To boli hlboké myšlienky, ktoré Ho od sveta toľko oslobodili, že nemyslel na žiadneho človeka. Ale práve teraz, keď sa zaoberal týmito myšlienkami o večnej sláve, zrazu, znenazdania „vstal od večere, zložil rúcho a, vezmúc zásteru, opásal sa. Potom nalial vodu do umývadla, začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný“. Jeho myšlienku odráža jeho skutok. Ja som Boh a Pán všetkého. Nech diabol robí, čo chce, nakoniec mi bude so všetkými nepriateľmi ležať pri nohách a dá pokoj mojim kresťanom. Ale aký je to skutok? On, Pán neba i zeme, robí to, čo inak robí v dome sluha a slúžka.
To urobil, aby sme aj my tak robili, svojimi darmi sa nepovyšovali, k pýche ich nezneužívali, ale ochotne slúžili blížnym a užívali k ich dobru. Lebo sám Pán takto vysvetľuje umývanie nôh, keď hovorí: „Či viete, čo som vám učinil? Vy ma nazývate Majstrom a Pánom, a dobre hovoríte, lebo tým som. Keď teda ja, Pán a Majster, umyl som vám nohy, aj vy ste povinní navzájom si umývať nohy; dal som vám totiž príklad, aby ste aj vy činili tak, ako som vám ja učinil.“
Pripravil
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: unsplash.com
