Dalo by sa predpokladať, že po všetkých doterajších škandáloch súčasného predsedníctva ECAV v súvislosti s kauzou Reformata, po nelegitímnych voľbách na najvyššie posty v cirkvi, mocenskom ovládnutí Tranoscia, a. s., totalitnom prevzatí Evanjelického posla spod Tatier pod svoju kuratelu (EPST bol vždy periodikom Tranoscia a evanjelikov, nie cirkvi), čo sa nestalo nikdy v histórii, prenasledovaní farárov pre názor a ďalších nedemokratických praktikách, Ján Brozman a Ivan Eľko oznámia, že rezignujú. Toto by sa dalo po ich posledných výkonoch čakať. Niežeby si udržanie na poste generálneho biskupa a generálneho dozorcu vyžadovalo nejakú zvláštnu gráciu a duchaplnosť, ale nemotornosť týchto dvoch je predsa len bijúca do očí. Zdá sa však, že Predsedníctvo ECAV ako by bolo paródiou machiavellistických poučiek o vládnutí. „Keď sa cítiš slabý a neistý, vytiahni rapír a bodni do dvorana a prebodni najlepšie dvoch naraz. Nech strieka krv! Bude to vyzerať, že máš silu.“ Tak to teda urobil generálny biskup, do tej doby nenápadný a plachý muž z Nitry, ktorý sa dovtedy preslávil tým, že nezvládol funkciu seniora Dunajsko- nitrianskeho seniorátu, kde sa počas jeho vedenia niektoré cirkevné zbory ocitli v majetkových kauzách, podobných Reformate. A ktorého si ako biskupa ľud spája so zo strachu vymyslenou akciou – „bomba“ v kostole počas jeho inštalácie, či s nezvládnutým a labilným vystúpením pred kamerami v relácii Reportéri, kde takmer šialene rozhadzoval rukami. Urobil to spolu so svojím pánom, generálnym dozorcom Jánom Brozmanom, dôverným priateľom V. Daniša. Niet sa čo čudovať, veď doteraz hovoril, že kauza Reformata nie je žiadna kauza, oklamal voličov, jeho čestné prehlásenie vo voľbách bolo nečestné a dodnes má dvojité členstvo – v ECAV aj rímskokatolíckej cirkvi. Riaditeľské hlavy občas padali, konatelia sa odvolávali aj v ECAV, ale taký dvojitý odstrel slušných si Reformata nepamätá. Lenže potom, ako radí Machiavelli, to musíš ustáť. Dôvody J. Brozmana a I. Eľka na odvolanie konateľa Štefana Sabola a dozornej rady Reformaty (J. Mervart, M. Oráčová, ktorí sa snažili o transparentné nakladanie s majetkom, riešenie podvodov bývalých konateľov V. Daniša, J. Mlynára) neboli presvedčivé, pôsobili umelo, účelovo – a predovšetkým naznačovali, čo bude nasledovať ďalej. Jednoducho narobili paseku. Aj Eľko musel vydesene hľadieť, čo vlastne spôsobil. V tomto prípade to platí absolútne, tam to nikto nevníma inak ako osobnú pomstu a návrat do čias, keď sa v Reformate za bývalých konateľov diali nekalé veci. Otázkou teraz je, čo teraz s tým. V normálnom svete by sa malo povedať: pozrite sa, predsedníctvo ECAV sa „koplo“, poďme to vrátiť pred 13. august 2019, keď bol konateľom slušný človek – Štefan Sabol. To znamená, že všetko pôjde ďalej rovnako čestne a transparentne, trochu sa z toho môžeme poučiť a niečo robiť inak, ale vráťme to. Lenže my nežijeme v normálnom svete. Teda my ako jednotlivci áno, ale ECAV na Slovensku a jej funkcionári, ktorí to môžu zvrátiť, nie. Pán Boh ich však vidí a raz sa budú zodpovedať. No žiaden Eľko ani Brozman ich nezachráni, tým podpora verejnosti klesá už dnes a pred Najvyšším Pánom, zdá sa, budú mať problém sami so sebou.
Martina Kováčiková
ilustračné foto: pixabay.com
