HOMÍLIA: 4. nedeľa po Svätej Trojici Sk 4, 1 – 12
Ktoré zo štyroch reformačných zásad – Sola fide, Solus Christus, Sola Scriptura a Sola gratia – sú obsiahnuté v citovanom biblickom texte? Všetky štyri. V závere je napísané: „A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.“ A tým hovoria – je zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského. Takže v závere počujeme: Solus Christus. Iba Kristus. Ježiš Kristus ti postačuje k spáse. Dnes žijeme v dobe veľkej tolerancie, veľkého relativizmu. A my kresťania sme obviňovaní z toho, že sme netolerantní. Že by sme predsa len mali postaviť na jednu rovinu aj iné náboženstvá, nebudem ich menovať – že aj tam je božstvo, nejaká cesta spásy. Ale pokiaľ berieme za pravidlo viery a života Písmo – Sola Scriptura –, nemôžeme ustúpiť z toho, že spása je iba skrze Krista. Ježiš hovorí: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ S láskou môžeme debatovať s inými náboženstvami, ale Božie slovo svedčí cez Krista, ktorý je dverami, ktorý je cestou, ktorý je prameňom života, ktorý je chlebom života – iba cez Neho skrze pokánie sa dostaneš do nebeského kráľovstva. Niet inej cesty. Nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. A toto meno je Ježiš Kristus Nazaretský. Možno ste už počuli tú ľudovú múdrosť: Nehas, čo ťa nepáli. Nestrkaj nos do osieho hniezda. Je veľa ľudových múdrostí, ktoré nám hovoria: maj pokoja a nestaraj sa do ničoho. Ale pozrime sa na apoštolov Petra i Pavla. Peter bol už tretíkrát vo väzení. A je nezastaviteľný. V dnešnom texte s Jánom uzdravili človeka pri krásnej bráne, vznikla z toho veľká zvesť po celom Jeruzaleme – a znova sú vo väzení. Vzali ich. No nie hocikto ich dal zavrieť. Židovská veľrada. Synedrium – to, ktoré odsúdilo Ježiša Krista. Peter vie, s kým má dočinenia. Je tam Kaifáš, Annáš, sadukaji, celá židovská veľrada, ktorá poslala Krista na smrť na kríži. A teraz si predstavte – Peter stojí pred týmito ľuďmi. Vie, čo môže očakávať. Čo by sme urobili? Keď bol na veľkňazovom dvore, zaprel, neznal Krista. „Neviem, čo hovoríš.“ Trikrát. Ale keď ho stretol vzkriesený Kristus a pýtal sa ho: „Či ma miluješ? Peter, či ma miluješ?“ – a potom mu povedal: „Pas moje ovečky“ a Peter pochopil, že mu Kristus odpustil, Peter sa rozhodol už nikdy viac Krista nezaprieť. A teraz stojí pred tou židovskou veľradou a cíti to ako veľkú šancu, veľkú možnosť nezaprieť Krista. Dosť bolo v minulosti toho zapierania. Peter sa postavil, naplnený Duchom Svätým, a povedal: „Vodcovia ľudu a starší, keďže nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok na nemocnom človeku, ktorý bol uzdravený, vedzte teda vy všetci aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského.“ A ešte pritvrdil: „… ktorého ste vy ukrižovali. Ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych.“ Peter využíva túto šancu. Je to jeho veľká hodina – odčiniť to, čo bolo v minulosti, keď Krista zaprel. Aj my máme v živote takéto hodiny. Netreba ich prepásť. V Starej zmluve poznáme Abraháma. Už bol vo veku a Boh mu hovorí: opusť Ur – krásne mesto s kanalizáciou, stavby, vysoká kultúra – a choď za mojím hlasom. A Abrahám v tej kritickej chvíli urobil dobré rozhodnutie. Nevieme, čo sa dialo v jeho hlave, zobral ženu, ešte aj synovca a išli za Božím hlasom. A od Abraháma sme vlastne aj my, aj Židia, aj Arabi. Všetci sa hlásime k tomuto Abrahámovmu rozhodnutiu. V pravej chvíli nezaváhal. Poďme do novších čias – Luther vo Wormsi. Odvoláš? Odvolaj! A máš pokoj. Luther bol v prvý deň najskôr roztrasený, prosil o pauzu. A potom dostal pomoc od Ducha Svätého a hovorí: „Tu stojím, inak nemôžem. Či ma upálite, či ma porúbete…“ Nie je dobré robiť proti vlastnému svedomiu, ktoré je plnené Duchom Svätým cez Božie slovo. Tu stojím, inak nemôžem, tak mi Pán Boh pomáhaj. Takže, bratia a sestry, existuje ľudská múdrosť, ktorá nám radí dať pokoj, nerýpať – a potom je Božie bláznovstvo, do ktorého sme všetci pozývaní. Peter pred veľradou, pred synedriom vyznáva Krista. A vie, že to synedrium má moc urobiť jednu čiarku – a bude ukrižovaný. Piati ho mohli bez nejakého väčšieho procesu ukrižovať. Hovoríme o Petrovi, pozrime sa aj na apoštola Pavla. V Korinte založil cirkevný zbor. Veľa sa natrápil. Potom odišiel a prišli extravagantní náboženskí vodcovia, ktorí korintským núkali viacej, ako im dal Pavel. Pavel hovorí: Neprišiel som v múdrosti, výrečnosti, ale v jednoduchej zvesti ukrižovaného a vzkrieseného Krista. A prišli tam i niektorí, ktorí ľuďom poskytovali zážitky. Extázu, videnia. Došlo to až do stavu, že začali pochybovať o Pavlovom apoštolstve. A čítajte trochu z toho katalógu práce apoštola Pavla, keď objahuje svoje apoštolstvo v 2K 11: „Sú Hebrejci? Som aj ja! Sú Izraelci? Som aj ja! Sú potomkovia Abrahámovi? Som aj ja! Sú služobníci Kristovi? Bláznivo hovorím: Tobôž ja! Viac som sa napracoval, viac naúpel vo väzeniach, viac nazvíjal pod údermi, často som bol v nebezpečenstve smrti! Päťkrát po štyridsať palíc bez jednej dostal som od Židov.“ Tridsaťdeväť rán palicou. Boli prípady, keď to mnohí ani neprežili. Päťkrát dostal 39 rán palicou na dereši. „… trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od lotrov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a trude, často v bdení, o hlade a smäde, často v pôstoch, na zime a v nahote; a okrem toho, – čo ani nespomínam, – deň po deň nával starostí o všetky cirkevné zbory. Kto trpí slabosťou, že by som aj ja netrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to mňa nepálilo? Ale ak sa mám chváliť, svojou slabosťou sa budem chváliť. Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem. V Damasku miestodržiteľ kráľa Areta strážil mesto Damask, aby ma chytil, ale v koši ma pustili oknom cez hradby, a tak som unikol jeho rukám.“ Je to dobrodružný film. Misijná cesta apoštola Pavla. Na mori, na púšti, hladný, smädný, kameňovaný, chytaný vojakmi, púšťaný cez hradby v koši… Čo by sa stalo, keby sme mu poradili ľudskú múdrosť: Pavel, nechaj toho Krista tak, na pokoji, a nebudeš mať problémy, starosti? Človek, ktorý raz stretol vzkrieseného Krista, ktorý prijal Božiu milosť – vidíme tu Petra, Pavla – je nezastaviteľný. Ako Abrahám, ako Mojžiš, aj my sme, bratia a sestry, pozvaní do tohto zápasu. Ľudská múdrosť hovorí: Nehas, čo ťa nepáli, rob si svoje. Ale Božie bláznovstvo nás vyzýva: Neprepas svoju hodinu, v ktorej sa máš osvedčiť ako Kristov svedok.
Ján Meňky,
farár v CZ Michalovce
Ilustračné foto: crossofstbenedict.com
