Až do posledného májového víkendu sme si mohli namýšľať, že v našej cirkvi existuje demokracia. Po bezprecedentnom, hneď trojnásobnom zneužití inštitútu hlasovania o námietke proti kandidátovi v kandidačnej porade, ktorého sme boli svedkami, je definitívny koniec tejto ilúzie. Zamietnutie kandidatúry br. Krivdu na post generálneho biskupa je prejavom strachu z človeka, ktorý prežil celý svoj život v úprimnej viere, pokore, snahe o konsenzus a dobré hospodárenie; všetky tieto cnosti sú zrejmé aj pri jeho výkone funkcie dištriktuálneho biskupa. Zamietnutie opätovnej kandidatúry br. Lukáča na post generálneho dozorcu je ešte jasnejším prejavom strachu, tentoraz z dôslednosti, s akou odhaľuje prešľapy v hospodárení v cirkvi, a otvorenosti, s akou o nich pravidelne informuje evanjelickú verejnosť. Napokon, zamietnutie kandidatúry br. Mervarta na post dozorcu Východného dištriktu je prejavom strachu z jeho spôsobilosti presadzovať podobnú dôslednosť a otvorenosť aj na úrovni tohto dištriktu. Myslím, že je zrejmé, že tieto zamietnutia boli koordinované tými, ktorí si želajú návrat “zákulisného manažmentu” cirkvi. Nedajme sa pomýliť ich svätuškárskymi rečami. Ak by ich cieľom bola beztrestnosť minulých prešľapov „našich ľudí“ a snaha o dosiahnutie nových osobných privilégií, nekonali by inak. Nemajú žiadnu víziu budúcnosti cirkvi. Nevedia, ako zastaviť úbytok jej členov. Ich snaha povedie k jeho zväčšeniu a k doteraz nebývalému klientelizmu a uzatvoreniu sa cirkvi pred vonkajším svetom.
Ako sa to mohlo stať? Asi pri vzniku inštitútu hlasovania o námietke proti kandidátovi panovala mylná predstava, že o nej budú hlasovať iba slušní ľudia. Je smutné, že tento omyl nastal práve v cirkvi, ktorá nás učí, že každý človek je hriešny. Naše predpisy sú zjavne stavané pre svätcov, nie pre hriešnikov.
Keďže je dnes neskoro túto chybu napraviť a spomenutý inštitút zrušiť, tak nám zostávajú iba dve veci: po prvé, žiadať tých, ktorí hlasovali za zamietnutie kandidatúry uvedených troch bratov, aby verejne pomenovali dôvody, pre ktoré tak urobili. Podotýkam, že aj ich mlčanie bude veľmi jasnou odpoveďou – len potvrdí vyššie uvedené dôvody k zamietnutiu. Po druhé: žiadať kandidátov, ktorí boli takýmito ľuďmi schválení, aby sa zriekli svojej kandidatúry a žiadali prehodnotenie rozhodnutí príslušných kandidačných porád. Prejavia tým pevnosť svojho charakteru a elementárnu slušnosť. Ak to urobia, tak budeme môcť povedať, že oni sú tými skutočnými volebnými víťazmi. A celá cirkev, jej budúcnosť, ako aj my všetci, spolu s nimi. Cirkev nemôžu riadiť ľudia plní strachu z pravdy, ale tí, ktorí pravdu úprimne hľadajú a nabádajú k tomu aj nás ostatných. Ak to neurobia, pomery v cirkvi sa vrátia tam, kde boli v čase komunizmu.
Svetozár Gavora
