3. nedeľa po Veľkej noci
16 Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma. 17 Hovorili si niektorí z Jeho učeníkov: Čo je to, že nám hovorí: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? a: Idem k Otcovi? 18 Hovorili si teda: Čo je to, že hovorí: Máličko? Nevieme, čo hovorí. 19 Ježiš zbadal, že sa Ho chcú spýtať, a riekol im: O tom sa hádate medzi sebou, že som povedal: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? 20 Veru, veru vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. 21 Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet. 22 Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť. 23 A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať. J 16, 16-23a
Šťastné časy nám v tejto koronadobe pripadajú ako vzdialené ostrovy, umiestňujeme ich niekam do minulosti alebo do budúcnosti. Tí, ktorí sú v karanténnych zariadeniach, túžia po tom, aby už boli doma, tí, ktorí majú zatvorené prevádzky, aby už mohli otvoriť, kto má starosti, sníva o tom, aby sa ich zbavil. Chorý závidí tým, ktorí sú zdraví. A kto je šťastný, ten dúfa, že ho šťastie neopustí. Hlboko vo vnútri je však presvedčený: takto to nepôjde donekonečna; nie všetky časy sú šťastné.
Ježišovi učeníci zažívali šťastné časy. Našli Mesiáša. Naplnila ich veľká nádej: s Ježišom príde Božie kráľovstvo, pre izraelský národ konečne nastanú šťastné časy a nikdy neskončia. Ježiš im však hovoril niečo iné; zjavne nebol tak optimisticky naladený. „Opustím vás, utrpenie a smrť sú ďalšie zastávky.“ To počúvali dookola. Čo si o tom mali myslieť? „To sa ti nesmie stať!“ zvolal Peter. Nechceli prísť o šťastie a nádej. No Ježiš to videl realisticky. Rozlúčil sa s nimi. A vtedy im povedal niečo, čo sa pri rozlúčkach zvyčajne hovorí: vrátim sa. Pri odchode na smrť sú to vlastne absurdné slová. Ježiš vie, čo bude ďalej: „Srdce sa vám bude radovať, a nik vám nevezme vašu radosť.“ Evanjelista Ján na viacerých miestach opakuje, že učeníci Ježišovi nerozumeli a až neskôr si spomenuli a pochopili, čo im povedal. Napriek Ježišovým slovám vnímali jeho smrť ako katastrofu. Všetka nádej pohasla, šťastie pominulo. Namiesto pozdvihnutej nálady sa ich zmocnil strach. No On sa potom vrátil. Nechceli tomu uveriť; no On sa s nimi stretol. Nakoniec ich zachvátila veľkonočná radosť. Niektorí z nich si možno spomenuli na „Nik vám nevezme vašu radosť.“ Nenastali teraz predsa len tie šťastné časy?
Z tohto hľadiska zažívame aj my šťastné časy. Prežívali sme veľkonočnú radosť. Pravdou je, že iným spôsobom ako po minulé roky. Jasali sme: „Pán vstal v mŕtvych!“ No nevyzerajú šťastné časy inak? Vari nemáme žiadne obavy? Funguje svet ako hodinky? Sme šťastní? Možno tí čerstvo zamilovaní, ale predsa nie my! Aj pre Ježišových učeníkov sa krátko po Veľkej noci začal každodenný život. Život, ktorý im nepriniesol iba starosti o živobytie, ale aj nepriateľstvo a prenasledovanie pre ich vieru. Ich život bol rozpoltený: na jednej strane stála radosť z vykúpenia, na druhej strane čakanie na vykúpenie. Nie je nám to povedomé? Aj keď prenasledovanie kresťanov už nepatrí k nášmu každodennému životu, vďaka Bohu! No pri mnohých veciach strácame odvahu. Človek nemusí hľadať príklady v šírom svete: násilie voči pokojne protestujúcim občanom, vojny, hospodárske krízy a rôzne katastrofy a teraz ešte korona kríza. Lebo poznáme starosti a nešťastie aj v malom meradle. Každý z nás by mohol vymenovať viac príkladov: strata zamestnania; choroba; problémy v manželstva; deti, žijúce veľmi ďaleko; strach z každého nového dňa. Áno, poznáme dokonca aj tú situáciu, že kresťanská viera nám stojí v ceste namiesto toho, aby nám pomáhala. Obchodník, ktorý kráča životom poctivo a čestne vo viere, často zažíva, že sa presadzujú iba podvodníci bez škrupúľ a svedomia. Žiakovi sa ostatní vysmievajú, lebo vedia, že sa modlí a chodí v nedeľu do kostola. Žena, ktorá sa obetuje a stará o svojich starých rodičov, si od svojho okolia za to vyslúži iba posmech. Sú toto šťastné časy?
Evanjelista Ján zapísal Ježišove utešujúce slová, aby kresťanov v svojej dobe potešoval v ich starostiach. Neocitli sme sa v tej istej situácii, ako učeníci po Ježišovej smrti? Ježiš tam už nebol, mali pocit, že ich Boh opustil. Preto je dobré pripomínať si jeho rozlúčkové slová: „Zase vás uvidím a váš zármutok sa premení na radosť.“ Na vysvetlenie používa Ježiš silný obraz – obraz narodenia. Bolesti sa sotva dajú vydržať. Sekundy sa predlžujú na minúty, minúty na hodiny, kontrakcie sa zdajú byť nekonečné, bolesť bezhraničná. Potom príde bod, keď si žena pomyslí, že to už dlhšie nevydrží. No keď sa dieťa narodí, všetok strach zmizne, ostane miesto iba pre veľkú radosť z toho, že sa narodil človek. Všetky matky zažívajú takúto skúsenosť, ktorá predstavuje veľmi silný obraz našej situácie. Lebo bolesť a trápenie nemajú posledné slovo. To si máme aj dnes nanovo pripomínať a počúvať. Veľkonočná radosť si udrží svoje víťazstvo. Aj dnes oslavujeme opätovné stretnutie Ježiša s učeníkmi a súčasne oslavujeme aj Pána, ktorý je s nami a nenechá nás v štichu. Dáva nám na každý deň silu a útechu: náš zármutok sa má premeniť na radosť. Posiela nám ľudí, ktorí nám pomáhajú a spolu s nami trpia. A zároveň posiela aj nás, aby sme iných utešovali a posilňovali. Počuje naše modlitby, áno, aj náš krik. Pozná smrteľnú bolesť. A keď to už nedokážeme vydržať, nech nás potešuje obraz narodenia. Lebo Ježiš ohlásil aj veľké opätovné stretnutie na konci, kedy radosť prevýši všetko. Veľkonočná radosť si udrží svoje víťazstvo. A preto môžeme povedať, že šťastné časy sa už začali, no nie? Amen.
Modlitba: Prosíme Ťa, Pane, vzďaľuj od nás každú bolesť, každé násilie a utrpenie, každú nemoc. Keď sa trápime, daj nám skoré vyslobodenie a pevnú nádej v budúcnosť vo svojom kráľovstve. Amen.
Jozef Vereščák
zborový farár, CZ Poprad-Veľká
ilustračné foto: pixabay
