V piatok 28. júna sa konalo dlho očakávané zasadanie Valného zhromaždenia Tranoscius, a. s. Hneď na úvod musím, aj keď veľmi nerád, skonštatovať, že to nebolo zasadanie a rokovanie v pravom zmysle slova. Bola to zorganizovaná „akcia“ s jasným cieľom prevziať moc a kontrolu nad spoločnosťou Tranoscius, a. s. novým vedením cirkvi – a to za „akúkoľvek“ cenu. Keď píšem za akúkoľvek, tak tým skutočne myslím za akúkoľvek. K tejto téme sa ešte vrátim.
Rozdelenie akcií medzi akcionárov je také, že tri biskupské úrady spolu so štrnástimi seniorátmi disponujú takmer 2 000 akciami, a cirkevné zbory, resp. jednotliví malí akcionári majú približne 1 900 akcií. Spolu je počet akcií približne 3900. Pri ovládnutí všetkých troch biskupských úradov po posledných „demokratických“ voľbách v roku 2018, kde oponenti boli odstránení ako poslanci demokratických síl v Československu vo februári 1948, a nastolením „poriadku“ v cirkvi systémom, kde „nežiadúci“ sú odvolávaní, zastrašovaní a umlčiavaní (GP, GHV a pod.) a s veľkou podporou seniorátov, bola zmena „klímy“ v Tranosciu otázkou času.
Odvolávanie ich zaslepilo tak, že odignorovali štátne zákony
Tranoscius bol založený v deväťdesiatych rokoch ako obchodná spoločnosť, slúžiaca všetkým evanjelikom na Slovensku. Bol založený na demokratických základoch a princípoch, ktoré boli takým vzácnym výdobytkom ponovembrových zmien v spoločnosti. Ako akciová spoločnosť sa v prvom rade riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka SR a ďalšími štátnymi predpismi. V druhom rade, pri jej vzniku boli prijaté Stanovy spoločnosti, ktoré s malými úpravami slúžia spoločnosti až doposiaľ. Z praktického pohľadu vedenia rokovaní boli v spoločnosti prijaté a akcionármi v minulosti schválené interné dokumenty, ako je Rokovací poriadok Valného zhromaždenia a samostatne Volebný poriadok pre voľbu členov predstavenstva a dozornej rady. Súčasne, dnes už bývalé predstavenstvo a dozorná rada boli zvolení v roku 2015 na štvorročné funkčné obdobie, čo síce nie je v akciových spoločnostiach štandardom, ale v Tranosciu to tak je. Osobne to vnímam ako veľmi pozitívny prvok, chrániaci spoločnosť pred istým „zakrnutím“, ale súčasne aj príležitosť pravidelne obmieňať členov orgánov, a tak z dlhodobého hľadiska zachovať dynamiku spoločnosti. Bolo teda jasné, že rok 2019 bude rokom nových volieb, kde dôjde k obmene štatutárnych zástupcov ako aj členov kontrolných orgánov. Žiaľ, pre nové vedenie cirkvi bola predstava volieb nového vedenia Tranoscia začiatkom leta 2019 veľmi vzdialená a vzhľadom k skutočnosti, že jej predstavitelia v širokej miere tvorili názorových oponentov, bolo zo strany predsedníctva cirkvi ako aj dištriktov vykonané značné úsilie na zmenu orgánov v skoršom termíne, a to odvolaním tak členov predstavenstva ako aj dozornej rady. Stále to vnímam ako legitímne, i keď nie veľmi rozumné riešenie. Dvakrát sa pokúsilo vedenie ECAV a dištriktov o zvolanie mimoriadneho VZ. Žiaľ, zástupcovia, ktorí žiadali o zvolanie mimoriadneho VZ, boli takí zaslepení samotným aktom odvolávania, že si neuvedomili, že v Tranosciu platia štátne zákony a tie jasne definujú podmienky, za akých je možné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie. Chcem tým povedať, že štátne zákony sa v tomto prípade ťažšie ohýbajú ako tie CPP. Dvakrát teda neboli úspešní, keď raz neudali dôvod a druhýkrát nepredložili akcie, ktorými disponujú, ako im to vyplýva zo znenia § 181 obchodného zákonníka.
Návrh troch akcionárov nespĺňal podmienky
Keďže Tranoscius, a. s. nemá účtovný rok zhodný s kalendárnym, ale začína sa 1. marcom a končí 28. februárom, a v súlade so znením Stanov je povinný zvolať riadne valné zhromaždenie do 4 mesiacov od skončenia účtovného roku, bolo zvolané riadne valné zhromaždenie na 28. júna tohto roku. V programe bola okrem iného v bode 12 uvedená aj plánovaná voľba členov predstavenstva a dozornej rady. V zmysle príslušných ustanovení Stanov spoločností a obchodného zákonníka – ak akcionár požiada o doplnenie programu rokovania VZ, je predstavenstvo povinné takýto návrh zaradiť do programu v takom znení, ako požadoval akcionár. Keďže návrh sa týkal odvolávania a voľby (v požiadavke bolo vymenovať) ním navrhnutých kandidátov, predstavenstvo zaradilo body programu pred bod 12 – voľba členov predstavenstva a DR. Volebný poriadok hovorí, že kandidátku na členov predstavenstva a DR zostavuje predstavenstvo na základe svojho návrhu a na základe návrhov ostatných akcionárov. Podmienkou pre konečnú kandidátku na rokovanie VZ je, aby akcionári predložili svoje návrhy minimálne 1 deň pred zasadaním VZ a s návrhom doručili písomný súhlas kandidáta s krátkym motivačným prehlásením. Keďže návrh troch akcionárov nespĺňal zákonom, stanovami a volebným poriadkom stanovené pravidlá a ani iní akcionári nepredložili svoje návrhy, bola predstavenstvom zostavená kandidátka iba z návrhov členov predstavenstva. Takáto kandidátka bola predložená akcionárom na VZ pri registrácii.
Vrchol nevedomosti a zmätku
Teraz sa krátko vyjadrím k samotnému priebehu valného zhromaždenia. Prvý zásadný krok, ktorý bol síce neobvyklý ale nie nelegitímny, bol, že voľbou akcionárov bol za predsedajúceho zvolený Ján Brozman, generálny dozorca. Veľmi zdĺhavým spôsobom boli volené orgány VZ a okrem iného bola zvolená volebná komisia, ktorá mala riadiť v zmysle volebného poriadku priebeh samotných volieb – a čo je raritou a nemá opodstatnenie ani v obchodnom zákonníku, ani v interných predpisoch a Stanovách spoločnosti, bola zvolená návrhová komisia. Priebeh rokovania sa potom riadil schváleným programom, kde body 10 – 11 (návrh troch akcionárov) boli zlúčené s bodom 12 – voľbou členov orgánov. Predsedajúci to poňal ako procesnú záležitosť a akcionári to schválili. Hlasovaniam k jednotlivým bodom programu chýbala akákoľvek racionalita, nakoľko vo svojej „ideovej“ jednote, disponujúcej väčšinou, odmietli všetko, čo predložilo predstavenstvo a DR. Dokonca bez elementárneho uvedomenia si, že neschválenie ročnej účtovnej závierky (podotýkam so ziskom), má veľmi negatívny dopad na spoločnosť a vážne ju poškodzuje v období najbližších rokov. Vrcholom nevedomosti, zmätkov a zmätočných rozhodnutí bolo odvolávanie dvoch členov predstavenstva, z ktorých mal platný mandát fakticky iba jeden člen predstavenstva. Druhý bol odvolávaný napriek tomu, že bolo predložené a preukázané, že sa mu platný mandát skončil. A aby náhodou sa niečo predsa len, nejak… bol odvolaný 2 x ako člen predstavenstva aj ako predseda predstavenstva, a to napriek tomu, že okolo predsedajúceho J. Brozmana sedeli dvaja radiaci právnici. V tomto prípade boli porušené hneď viaceré ustanovenia obchodného zákonníka ako aj rokovací poriadok. Viacerí členovia predstavenstva vzniesli námietky proti tomuto protiprávnemu konaniu a upozornili na to, že sú pripravení podať žaloby na príslušnom súde.
Šaráda s tichým súhlasom biskupov
Voľba nových členov už naplno spustila lavínu chaosu a celý priebeh voľby sa niesol v štýle slávneho výroku z filmu Pelíšky: „Rozkaz zněl jasně: Muž s koženou brašnou nesmí projít za žádnou cenu.“ V našom prípade rozkaz znel: „Zvolení musia byť nami navrhnutí kandidáti, za „akúkoľvek“ cenu!“ Nevadí, že neboli splnené podmienky volebného poriadku, nevadí, že voľby neriadila riadne zvolená volebná komisia, nevadí, že valné zhromaždenie pre svoju opojenosť mocou neurčilo predsedu predstavenstva atď. Úroveň rokovania VZ v tomto momente silne pripomínala rokovanie spolku urbárnikov alebo spolku priateľov 12° piva. Aj tu boli vznesené námietky niektorými členmi predstavenstva a bolo konštatované, že svoje námietky môžu uplatniť na príslušnom súde a budú žiadať o vyhlásenie neplatnosti volieb, čo za istých okolnosti by mohlo mať aj veľmi negatívne dôsledky pre samotný Tranoscius. Pýtam sa: Kto je zodpovedný za tento cirkus, je to v prospech ECAV? Zarážajúce na tom je, že zvolení biskupi sedeli v pléne a nedokázali ani slovkom zaujať postoj reprezentantov cirkvi. Celá táto „šaráda“ sa zrejme niesla s ich tichým súhlasom a teda aj v ich záujme, tak prečo aj?
Viktor Čop,
bývalý člen Predstavenstva Tranoscia, a. s.
