Viacerí sa možno budú pýtať, prečo sa pri voľbách cirkevných dozorcov a biskupov tak často spomína téma spoločnosti Reformata. Táto spoločnosť bola pred viacerými rokmi zriadená na správu cirkevného majetku. Postupom rokov však konatelia prestávali otvorene komunikovať s cirkvou a realizovali operácie s majetkom a financiami aj bez súhlasu cirkvi. Počas tohto obdobia mala cirkev sťažený prístup k informáciám o stave cirkevného majetku. Neboli poskytované vôbec alebo iba v obmedzenom rozsahu.
Uvedené obdobie sa snažili riešiť vtedajšie a súčasné predsedníctva cirkvi, najmä z pozície generálneho dozorcu, ktorú postupne zastávali Ján Holčík, Pavel Delinga a Imrich Lukáč. Až za súčasného predsedníctva – generálneho biskupa Miloša Klátika a generálneho dozorcu Imricha Lukáča sa podarilo obnoviť kontrolu a riadenie spoločnosti Reformata, ktorá následne prešla vo vzťahu k ECAV viacerými zmenami. Ich cieľom bola väčšia transparentnosť, odbornosť a hospodárnosť.
Kauza, ktorá spôsobila narušenie vzťahov
V rámci tejto zmeny museli spoločnosť opustiť bývalí konatelia Vladimír Daniš a Jaroslav Mlynár, a tiež členovia dozornej rady (Ján Bakalár, Vlastimil Synak, Daniel Ďuračka). V. Daniš po organizačných zmenách zažaloval spoločnosť o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy. Druhým problémom bolo, že bývalý konateľ Daniš a jeho sestra Danišová, ktorá bola v spoločnosti účtovníčkou, odmietli vydať kompletné účtovníctvo, zvlášť elektronickú formu účtovníctva. V tejto súvislosti vznikol druhý súdny spor, ktorého cieľom bolo potvrdiť, že účtovníctvo nebolo vydané úplne a v súlade so zákonom. Priebežne sa overovali dostupné a dodatočné dodané podklady – výhradne v papierovej forme, ktoré hoci mali byť odovzdané do mesiaca, neboli odovzdané ani po roku a pol (a doteraz). Takéto konanie bývalých konateľov vrhlo tieň podozrenia na to, či sa tu niečo skrýva, pričom doteraz nie je jasné, prečo bývali konatelia konali takýmto netransparentným spôsobom.
Tak vznikla kauza, ktorá traumatizovala celú evanjelickú cirkev niekoľko rokov. Spôsobila rozdelenie v cirkvi, narušenie dôvery a vzťahov. Zatiaľ čo nové vedenie poukazovalo na stále nové, početné a zásadné porušenia zásad efektívneho hospodárenia a správy majetku, a tiež vedenia účtovníctva, staré vedenie sa s podporou viacerých cirkevných hodnostárov snažilo procedurálnymi námietkami zastaviť, spochybniť a relativizovať uvedené pochybenia. Bol to však boj s veternými mlynmi, keďže nové dôkazy pribúdali rýchlejšie, ako by ich pôvodní konatelia stačili vysvetľovať. V. Daniš sa s podporou najmä dozorcu a biskupa Východného dištriktu snažil procedurálnymi námietkami resp. prehlasovaním viackrát zvrátiť tento proces, avšak – našťastie pre cirkev – neúspešne.
Udalosti sa „vyhrotili“ po kandidačných poradách
Toto obdobie prinieslo do celej evanjelickej cirkvi rozdelenie a deštrukciu. Téma Reformaty, Beckovskej Viesky či iné nadväzné témy často zaberali na generálnych presbyterstvách a synodách 50 – 80 % celkového času, pričom diskusie sa neraz z vecnej a dôkazovej roviny presúvali (zámerne?) osobnej. Toto niekoľkoročné obdobie výrazne naštrbilo vzťahy v ECAV a spôsobilo rozdielne pohľady aj na iné, viac či menej súvisiace témy.
Vývoj udalostí sa „vyhrotil“ po nedávnych kandidačných poradách, kde dvaja vysokopostavení predstavitelia cirkvi (Imrich Lukáč ako generálny dozorca) a Milan Krivda (ako biskup ZD kandidujúci na generálneho biskupa) boli nepodloženými a nemiestnymi námietkami vyradení z kandidatúry. Podobne dopadol aj Jaroslav Mervart, ktorý ako člen GHV spolu s ďalšími členmi GHV, generálneho predsedníctva, nového predsedníctva ZD, a nového konateľa Reformaty Štefana Sabola sa aktívne snažil o pomenovanie nedostatkov, ktoré sa diali za bývalého vedenia firmy s cieľom ich nápravy, a zavedenia preventívnych a kontrolných opatrení do budúcnosti.
Reakciou na tento nekorektný a podľa nášho názoru neférový krok vyradenia spomínaných kandidátov bolo vytvorenie iniciatívy za slobodné voľby v ECAV, ktoré žiadajú rešpektovanie práva voliť a byť volený, bez subjektívnych zásahov z kandidačnej komisie. Nechceme, aby boli obmedzovaní bezúhonní kandidáti, a zároveň aby neboli obmedzovaní ani tí, ktorí majú mať právo voľby a vybrať si z viacerých kandidátov – celá evanjelická verejnosť.
Len transparentné konanie je riešením
Na záver pripájame ešte niekoľko faktov o aktuálnom stave preverovania hospodárenia v spoločnosti Reformata, s r. o. za uplynulé roky. Bolo konštatované hrubé zanedbanie starostlivosti o cirkevný majetok, ktoré bolo zdokumentované na videozázname. Je k dispozícii na stránkach ECAV. Rovnako je preukázateľné nehospodárne nakladanie s majetkom a financiami spoločnosti. Doteraz nebola vydaná elektronická forma účtovníctva (zrejme naozaj bolo čo skrývať), pričom papierová forma dokumentácie vykazovala hrubé nedostatky vo vedení účtovníctva. To konštatoval znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave, tak aj – a najmä – kontrola daňového úradu, ktorej výsledkom je dorubenie dane a pokuta vo výške cez 50 tis. eur.
Vo veci nevydania účtovníctva síce okresný súd pôvodne tvrdil, že bolo vydané v súlade so zákonom, ale po doplnení nových skutočností (zistenie závažných chýb v papierovej forme) Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie okresného súdu v Senici a zároveň súdu v Senici vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie – čo je logické a správne rozhodnutie, ktoré potvrdzuje špekulatívne správanie bývalých konateľov pri odovzdávaní účtovníctva. Žaloba V. Daniša na spoločnosť Reformata skončila na základe rozhodnutia okresného súdu v Bratislave 4. 6. 2018 zamietnutím v plnom rozsahu.
Priebežný (a možno aj konečný) stav súdnych sporov týkajúcich sa (ne)odovzdania účtovníctva, zamietnutie žaloby na spoločnosť Reformata, spolu s katastrofálnym výsledkom daňovej kontroly za roky 2012 až 2014 sú smutným dôkazom praktík, ktoré sa diali za bývalého vedenia Reformaty. Ale nielen to. Tí, ktorí blokovali a napádali nové vedenie a všetkých, ktorí chceli pomôcť riešeniu a náprave tohto stavu, spôsobili ešte väčšiu škodu vo vieroučnej a morálnej rovine, ktorá násobne prevyšuje tú finančnú. Cirkev je rozdelená a veľmi silne polarizovaná, čo sa prejavilo aj na kandidačných poradách.
Chceme preto vyjadriť presvedčenie, že len transparentné, čestné a zodpovedné konanie pri správe majetku, priame pomenovanie chýb spojené s prijatím adekvátnych nápravných opatrení je skutočným riešením tohto stavu. Rovnako sme presvedčení, že len ľudia, ktorí vzídu z demokratických a slobodných volieb, bez vyraďovania „nepohodlných“ kandidátov, sú zárukou pokračovania v pozitívnych reformách v cirkvi, ktoré začalo súčasné predsedníctvo pod vedením Miloša Klátika a Imricha Lukáča.
MJ
Dobrý deň. Pravda sa vždy hľadá veľmi ťažko,ale keď niekto nechce odovzdať prácu(účtovníctvo) za ktorú bol platený, tak je to mimoriadne podozrivé a z jeho strany bezcharakterné. Bol som presbyter jedného veriaceho spoločenstva ECAV, kde ľudia vykonávali mnoho práce bez nároku na finančnú odmenu. Bolo krásne pozerať na zanietených ľudí, čo dokážu urobiť pre veriace spoločenstvo svojou vierou v Pána Boha. Toto, žiaľ neplatilo pre vyššie organizačné štruktúry (píšem z vlastnej skúsenosti podnikateľa). Viacerí ľudia na týchto postoch sa správali, ako mnohí štátní zamestnanci, ktorí sa dajú uplatiť rôznymi spôsobmi. Nebolo to zanietenie veriacich osôb, ale hľadanie prospechu pre seba a svoju rodinu. Proste, marazmus v štáte sa čiastočne premietal aj vo vyšších riadiacich funkciach v našej cirkvi. Uznávam ale, že to nebolo až tak bezohľadné ako to je v štáte. Chybou je, že sa málo zaoberáme výberom ľudí na miesta, ktoré sú lukratívne pre ekonomické rozhodovanie. Na tieto miesta by sa mali dostať iba čestní, entuziazmom naplnení, obetaví a silne veriaci ľudia, ktorí sú schopní aj bez nároku na mzdu(niekedy), vytvárať podmienky pre veriacich a duchovných na čo najlepšie fungovanie našej cirkvi. Ale takýchto ľudí treba hladať a prehovárať, nie rozhodovať o ľuďoch, ktorí sa tam tlačia. Správne je v článku napísané, že toto všetko má kolosálny dopad na vieru ľudí a ich predstavu o cirkevnom spoločenstve. Je to určite väčšia škoda, ako finančná ujma,lebo náprava bude trvať desaťročia. Najhoršie je, keď sa v tomto košiari ocitne čo i len jedna čierna ovca, lebo aj relatívne čestní spolupracovníci si povedia-„Keď môže on, prečo by som nemohol aj ja?“ Je to ako chrípka a veľa ľudí sa nakazí. Ku konkrétnemu prípadu sa neviem vyjadriť, lebo nepoznám skutočnosti a súvislosti. Verím, že sa u nás v ECAV presadia čestní ľudia, aj keď väčšinou má navrch práve opačná strana, ktorá sa neštíti bojovať akýmikoľvek prostriedkami. Držím palce všetkým Evanielikom(seba nevynímajúc), aby prišlo k správnemu obrodeniu laikov, lebo učenie našej cirkvi je najlepšie a protestantizmus je na ceste vzrastu. Ďakujem všetkým čestným veriacim a ich duchovným za obetavú prácu.