So záujmom sledujem vývoj v spoločnosti Tranoscius, v ktorej som strávil dvanásť rokov. Od prvého kroku, ktorým som vstúpil do tejto spoločnosti, som si bol vedomý, že je to dosť nevďačná úloha a vydržať v turbulentnej pozícii riaditeľa viac ako jedno funkčné obdobie je asi nemožné. Takže tri sa mi zdá ako malý zázrak a odchod som bol pripravený – a tak ako v minulosti, ani teraz som neplánoval nostalgicky vyplakávať a spomínať, ako bolo dobre a nikto iný okrem mňa nič nevie. Rád nechám príležitosť novým ukázať, čo je v nich, veď až história môže relevantne hodnotiť prínos jedných aj druhých.
Keď chlap nie je chlap
Tak som nemo sledoval vpád nabudených nedočkavcov chopiť sa moci a zavádzať nové poriadky. Ochotne som spolupracoval pri náročnom odovzdaní celej agendy spoločnosti novým štatutárom a vďaka mojej súčinnosti a spolupráci sa spoločnosť vyhla pokutám a sankciám. Keď som za túto ochotu a pomoc nedostal ani sľúbenú odmenu (hoci sa pán Hyben oháňal slovom chlapa, ktoré je podľa neho uňho viac ako notárom overený podpis), právnych nárokov som sa musel domáhať až odvolaním sa na inšpektorát práce, kývol som len rukou a pomyslel si, že na chlapské slovo treba chlapa a na charakterný prístup charakterných ľudí. V Kristovom návode, ak ťa udrú po jednom líci, nastav aj druhé, som nevyvodzoval dôsledky z ohovárania po seniorátoch mojím nástupníkom, ani z výhražných SMS a telefonátov člena predstavenstva – akože chlapa. So smútkom som len sledoval, ako je Tranoscius nivočený neschopnosťou zabezpečiť najzákladnejšie úkony v spoločnosti. Keď som si pomyslel, že ja som deň po pohrebe môjho prvorodeného syna bežal do vydavateľstva, aby všetko mohlo fungovať bezproblémovo, a iný riaditeľ si pri katastrofálnom havarijnom stave po zrútení centrálneho ekonomicko-informačného systému spokojne odíde na dovolenku a predajne zostali zatvorené, zabolelo ma veru srdce. Keď sme prechádzali na nový účtovný systém, ja osobne som celé noci uskutočňoval importy od Silvestra do Troch kráľov, len aby neboli predajne zatvorené viac ako štyri dni. Teraz boli predajne zatvorené celé týždne a to dokonca aj v najvýnosnejšom mesiaci december. Bolo zrejmé, že to bude mať obrovský finančný, ale aj morálny dosah na spoločnosť, ktorá je stále aj moja – lebo som jej akcionárom. Namiesto riešenia týchto problémov si niektorí predstavitelia spoločnosti ďalej dovolenkovali, ohovárali bývalé vedenie a písali udania a žaloby na realizátorov úspešného projektu novín Lutherus.
Zavádzajúci riaditeľ
Po úvodnom polroku, ktorý pripomínal situáciu na Titanicu po náraze do ľadovca, som s potešením prijal správu, že funkcie riaditeľa sa ujal človek so skúsenosťami vo vlastnom vydavateľstve. Zasvietili samozrejme aj varovné kontrolky, ako sa bude starať, o naše vydavateľstvo, keď sám vlastní svoje, teda čomu dá prednosť, o predaj koho kníh sa bude starať viac, svojich či cudzích? No ale rozohnal som pochybnosti a opäť bez slov a komentárov som nechal, nech ukáže, aké schopnosti v ňom sú. No pri náhodnom otvorení jedných, niekedy veľmi čítaných, evanjelických novín som uvidel článok spomínaného pána, ako reaguje na zatváranie „tranosciovských predajní“. Po jeho prečítaní som sa musel uštipnúť, či sa mi to len nezdá. Veď ak vrcholný predstaviteľ napíše, že na misiu nepotrebujeme kníhkupectvá s náboženskou literatúrou, a vôbec akákoľvek misia nemá ísť cez inštitúcie, ale má ju vykonávať len jednotlivec, poviem si, no je to jeho názor. Veď ako niekto preferuje samoliečiteľstvo, tak možno niekto bude propagovať samomisiu. No ako môže vrcholný manažér spoločnosti napísať článok do novín plný nepresností a zavádzajúcich informácií, to asi nepochopím. Povedal som si, a nechal by som to opäť tak, veď múdrejší ustúpi. Ale ľudia z môjho okolia ma vyzvali, aby som napísal, aká je pravda, lebo nezainteresovaní nemusia postrehnúť bludy, vierohodne podložené tabuľkou s údajmi. Tak som sa rozhodol napísať vydavateľovi a niekoľko poznámok venujem aj našim čitateľom.
Absurdné výstrelky (ne)kompetentného
Nový riaditeľ uvádza ako nové predajne, otvorené pred niekoľkými rokmi Myjavu, B. Bystricu, D. Kubín a nákupné centrum v L. Mikuláši. Nielen Dolnokubínčania, ale takmer každý evanjelik vie, že predajňa v Dolnom Kubíne funguje už viac ako 20 rokov a vznikla len niekoľko rokov po obnovení činnosti Tranoscia formou akciovej spoločnosti. Mrzí ma, že si nový pán riaditeľ neprečítal viac z toho, čo sme mu v odovzdanej agende zanechali. Rovnako sa stačilo pozrieť na pár (nie je ich veľa) aktívnych zmlúv a zistil by, že predajňa v B. Bystrici nie je v podnájme cirkevného zboru Radvaň, ale mestského zboru. Rovnako pri lepšom obhliadnutí by zistil, že elektronická forma novín bola už dávno spustená, len nástupníci túto platformu nenapĺňali novými dátami. Ešte aj dnes si môže ktokoľvek prečítať staršie vydania týždenníka E.ST a Cirkevných listov. Dnes je to prezentované ako chystaná novinka k 110. výročiu založenia novín.
Absurdít je v článku viac. V jednej časti píše o ochabujúcom záujme čitateľskej verejnosti, v odseku nižšie už tvrdí, že ľudia neprestali čítať a knižný trh nevykázal známky únavy. Alebo tvrdenie o otvárajúcich sa nožniciach straty dokladá tabuľkou, dokumentujúcou znižovanie straty – teda zatvárajúcich sa nožníc. Komicky vyznieva gradácia typu „navyšovali sa v päťcifernej výške a v poslednom roku až päťcifernej výške“, čo si nevšimla zrejme ani jazyková redaktorka. Na druhej strane ani tvrdenie, že za nízkym predajom knižnej produkcie je zlá jazyková redakcia a ubúdajúca žánrová pestrosť, o dobrej orientácii na knižnom trhu a vydavateľstve samotnom nesvedčí. Každému, kto číta knihy, bije do očí more chýb a preklepov takmer na každej strane u jedného z najväčších vydavateľov, chrliaceho stovky kníh ročne, a nemožno konštatovať, že by klesal jeho predaj a záujem o jeho knihy. Stačí si pozrieť vydané tituly Tranoscia za posledných 10 rokov a našiel by tam žánre, ktoré vo vyše 100-ročnej tradícii ešte neboli.
Nepomenúva však tú obrovskú štvavú kampaň v cirkvi voči vlastnému vydavateľstvu aj zo strany súčasných vysokých predstaviteľov ·cirkvi. Za tejto nepriaznivej atmosféry v cirkvi si spoločnosť dokázala celé desaťročie udržať kladný hospodársky výsledok. Predajne boli vnímané ako celok a hodnotené ako celok, prečo pán Cedzo vyberá len tri z nich? Ako celok nevykazovali predajne výraznejšiu stratu, ktorá bola vždy vyrovnaná z iných činností spoločnosti. Ak by sme vzali do úvahy, že sa v nich predávali naše produkty, čo priaznivo ovplyvnilo hospodársky výsledok vydavateľského segmentu, ťažko hovoriť o strate. Predajne boli misijným nástrojom a reklamou vydavateľstva zároveň. Za podobnú reklamu sa platí omnoho viac, ako vykázali v ·niektorých rokoch sumárne predajne. Tvrdenie o zaťatej sekere mylne navodzuje dojem, že by minulé vedenie zanechalo v súvislosti s činnosťou predajní dlhy. Nie je to pravda. Nové vedenie prevzalo spoločnosť bez dlžoby, všetko, aj prípadné straty i zariadenia predajní, bolo zaplatené a na bežnom účte bolo pri mojom odchode viac ako 50 tisíc eur. Bol by som veľmi rád, keby namiesto výstrelov nepresnými číslami a mätúcimi informáciami začali v našom vydavateľstve viac pracovať pre prospech spoločnosti, ktorej som ja a ďalších 300 ľudí akcionármi.
Úmyselná likvidácia?
P. S. Na nezákonný priebeh valného zhromaždenia, na ktorom boli zvolení súčasní štatutári spoločnosti Tranoscius, bol podaný na okresnom súde v L. Mikuláši podnet na zrušenie jeho uznesení. A tak si dovolím hypotetickú otázku: Je si azda súčasné vedenie vedomé hrubých porušení pri vedení valného zhromaždenia a tým reálnej možnosti, že súd anuluje ich voľbu, a tak sa snažia spustošiť spoločnosť? Mnohé kroky, medzi nimi vzdanie sa značky E.ST a TRA.OVSKÝ KALENDÁR, to zrejme naznačujú.
Ľubomír Turčan
bývalý riaditeľ vydavateľstva Tranoscius
článok bol prebratý z týždenníka Lutherus č. 10/2020
