Ale milujte svojich nepriateľov! Robte im dobre! Požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude hojná vaša odmena a budete synmi Najvyššieho, lebo On je dobrý aj k nevďačným a zlým.(L 6, 35)
Je na neuverenie, koľko odborníkov zapodievajúcich sa návrhom riadiacich štruktúr sa v našej ECAV na Slovensku zrazu objavilo, ale výsledok žiadny. Naposledy som sa o nich dozvedel z Evanjelického posla č. 19-20. Aby som bol konkrétny – išlo o odpovede kandidátov na biskupa ZD, ktorým bola položená otázka: „Zasadili by ste sa v rámci reštrukturalizácie aj za zrušenie generálneho biskupského úradu?“
Z odpovedí je zrejmé, a nakoniec je to všeobecne známe, že kandidáti – farári, teda ordinovaní neriadia a verím, že pokiaľ budú v službe cirkvi, riadiť ani nebudú – hospodársku jednotku, ak chcete podnik, firmu, ktorej cieľom je zamestnávať, mať udržateľnú prosperitu a vytvárať zisk pre ďalší rozvoj. Keby mali čo len základné vedomosti o činnosti takejto hospodárskej jednotky, vo svojich vyjadreniach by boli skromnejší, azda by odpoveď prenechali tým, ktorí v tejto ľudskej oblasti pracujú, alebo sa jej dokonca profesionálne venujú.
Každá organizácia musí mať svoj vrcholný orgán
Spev o troch dištriktoch a zrušení generálneho biskupského úradu zaznel, pokiaľ sa pamätám, na synode v Žiline z úst dozorcu VD Jána Brozmana. Pre mňa ako synodála to vtedy bola akási snaha o získanie aspoň nejakého návrhu, aby synoda a cirkev ako taká mala už konečne po rokoch „vypracovávania návrhu“ vôbec o čom diskutovať. Napriek uzneseniu synody návrh nebol predložený a ako zborový dozorca nemám vedomosti (ak by tak bolo, mal by som byť predsa cirkevnou vrchnosťou o tom informovaný), žeby takýto návrh bol doteraz pripravený.
Desaťročia som pracoval v projektových organizáciách, sám som päť rokov takú viedol, takže viem, čo je to mať dobrú riadiacu štruktúru (na príprave dvoch som sa podieľal), niesť zodpovednosť, aby bolo z čoho vyplácať mzdu a odvody, mať zdroje na prevádzkové náklady a tiež vykázať zisk ako zdroj pre rozvoj. Každá organizácia, ekonomická, spoločenská, kultúrna, športová – a z tohto výpočtu sa nedá vyňať ani cirkev – musí mať svoj vrcholný orgán, ktorý zastrešuje všetku jej činnosť ako celku. Nepoznám takú, ktorá by to nemala.
Musím podotknúť, že naša ECAV na Slovensku nie je riadená biskupom, teda jedinou osobou, ale sme synodálno-presbyteriálnou cirkvou, riadenou konventom, mimo konventu presbyterstvom s obmedzenými právomocami a mimo zasadnutia presbyterstva predsedníctvom so zvlášť obmedzenými právomocami. Aspoň by to tak malo byť. Opakujem to už donekonečna, ale ordinovaní (nie všetci) a aj niektorí neordinovaní tomu akosi nechcú prísť na chuť, nechcú sa tejto skutočnosti – a múdrej skutočnosti – podriadiť. Biskup nie je vo význame nič iné – teda to isté, čo starší. Tak som to pochopil čítaním z Biblie. Z histórie je zrejmé, že post biskupa sa do terajšej podoby dostal cez mnohé stáročia ako potreba čeliť nesprávnemu učeniu a tiež zásluhou rímskokatolíckej cirkvi, keď dokonca rímsky biskup bol povýšený na pápeža ako najvplyvnejší medzi patriarchami Antiochie, Alexandrie, Jeruzalema a Ríma, čo bolo vlastne prispôsobením sa vtedajšiemu modelu správy Rímskej ríše. Zvlášť ma preto na túto tému zaujali odpovede kandidátov na biskupa ZD.
Budeme bezhlavou rodinou?
Kandidát Ján Bunčák na uvedenú otázku odpovedá: „Funkcia generálneho biskupa bola vytvorená v roku 1921 na synode v Trenčianskych Tepliciach, ale až do roku 1951 zostala personálne neobsadená. Absencia generálneho biskupa v tomto období nemala na život cirkvi negatívny vplyv.“Samozrejme, že nemala negatívny vplyv, lebo cirkev nebola riadená len biskupmi, ale mala predovšetkým cirkvou, ale i vtedajšou spoločnosťou, uznávaných dozorcov a funkčné a zodpovedné presbyterstvá. Z odpovede som vyrozumel, že funkciu generálneho biskupa by zrušil, ale generálny biskupský úrad s generálnym dozorcom by ostal. Zvláštna to pre mňa zostava riadenia celej cirkvi.
Ďalší kandidát Ján Hroboň na tú istú otázku odpovedá: „Ak by to bola reálna cesta k decentralizácii moci a zjednodušeniu štruktúry, tak áno.“Akosi mi tu chýba cesta k službe. Keď už decentralizovať (preniesť právomoc, pre mňa skôr právoslužbu zhora nižšie), tak nám predovšetkým treba decentralizovať službu, a nie moc. Ak budeme decentralizovať moc tým, že zrušíme vrcholový riadiaci orgán, tak sme na ceste rozkladu ECAV. Bez „ústredia“ – tak tento orgán vo svojom návrhu Princípov zmeny štruktúry ECAV pomenovala Slovenská evanjelická jednota (mimochodom, tento návrh bol poslaný všetkým zborom, ale do presbyterstiev sa pravdepodobne nedostal, prečo a z akých dôvodov?) – budeme bezhlavou rodinou, alebo dokonca „viacženskou“ rodinou bez hlavy rodiny.
Kandidát Michal Zajden dostal k zmene štruktúry ECAV dve otázky – prvou je zmena doterajšieho synodálno-presbyteriálneho modelu na iný a druhou územné členenie ECAV a ďalej si kladie otázku:„Čo je výhodnejšie? Platiť tri, jeden alebo dokonca iný počet biskupských úradov?“ Jediný z kandidátov to prenecháva na:„… stanovisko súcich ekonómov a právnikov.“Dopĺňam aj ordinovaných a ďalších odborníkov, predovšetkým takých, ktorých cieľom je služba, a nie moc v ECAV.
Odpoveď posledného kandidáta Jána Janča, že: „Pred dvanástimi rokmi bolo uznesenie Združenia evanjelických duchovných, ktoré navrhovalo zrušenie GBÚ,“môže byť aj vyhýbavá, ale i čiastočne pravdivá, keď odpovedá:„Rozhodovanie o tom je v právomoci Synody.“Čiastočne preto, lebo o tom by predovšetkým mali rozhodovať zborové konventy. Žiaľ, na tejto úrovni sa nevedie žiadna diskusia, hoci sa o diskusiu Slovenská evanjelická jednota pokúsila. Neúspešne. Znova – Prečo a kto tomu zabránil?
Kandidát Ján Čermák na otázku o zrušení GBÚ neodpovedal.
K ťažkým chmáram prispeli aj kandidačné porady
Redaktorky Posla položili kandidátom ešte jednu otázku. Odpovede na ňu ma zaujali. Týkala sa nakladania s majetkom pod správou Reformaty a Beckovskej Viesky. Pre mňa je zvláštnosťou, že kandidát na funkciu dištriktuálneho biskupa Ján Bunčák sa nevie vyjadriť, lebo nemá možnosť overiť si skutočnosť; podobne odpovedá i Ján Hroboň – nevie kvalifikovane odpovedať, hoci tvrdí, že pozná brata Vladimíra Daniša, bývalého konateľa Reformaty, a Ján Jančo spolieha na súdy. Vďačný som za slová kandidáta Michala Zajdena, keď odpovedá:„Ak by som sa stal biskupom, tak by som v prvom rade vyzval všetkých zainteresovaných k spoločným modlitbám, aby sa odstránili všetky boľačky, ktoré si jednotliví aktéri týchto káuz spôsobili.“Len či sú úprimné a či kandidát na biskupa môže byť i disciplinárne trestaný? O tom mi však nenáleží súdiť, tobôž rozhodovať.
Do ťažkou chmárou zloby, pýchy, pomsty a samozbavovania sa vlastnej hriešnosti zatienenej oblohy ECAV v týchto dňoch prispeli kandidačné porady na generálneho biskupa, generálneho dozorcu a dozorcu Východného dištriktu.
Kandidačná porada sa zmenila na voľby
Niekoľkokrát som prostredníctvom EP a i listu adresovaného generálnemu predsedníctvu a presbyterstvu, pedagógom Evanjelickej bohosloveckej fakulty, vedúcim i členom Združeniu evanjelických duchovných a predstavenstvu, dozornej rade a vedeniu Tranoscia prosil, žiadal a napomínal, aby sa sporné strany stretli. Jediný, ktorý sa mi ozval a aj poďakoval, bol generálny biskup Miloš Klátik. Okrem toho sa nestalo nič.
Dnes môžem len smutne konštatovať, že spor neutícha, naberá na obrátkach. Pomery v generálnom presbyterstve sa síce zmenili, ibaže jedna moc vystriedala druhú. A kandidačná porada na generálneho dozorcu, generálneho biskupa a dozorcu Východného dištriktu sa tak, ako pred rokmi kandidačná porada na generálneho biskupa, zmenila na voľby:„Veď čože ste vy obyčajní členovia cirkvi, my, niektorí, z predsedníctiev kandidačnej porady, dištriktov a seniorátov dopredu zvolíme tak, ako v minulosti generálneho biskupa, tak teraz generálneho dozorcu a možno aj generálneho biskupa.“ Pred rokmi totiž voľbou vylúčila kandidačná porada z kandidatúry Pavla Uhorskaia a Daniela Veselého a teraz cez námietku nepripustila do volieb Milana Krivdu, kandidáta na generálneho biskupa, Imricha Lukáča, kandidáta na generálneho dozorcu, Jaroslava Mervarta, kandidáta na dozorcu Východného dištriktu, ale pripustila Jána Brozmana – neúspešného kandidáta na funkciu generálneho dozorcu v predchádzajúcom volebnom období, neúspešného kandidáta na funkciu predsedu Slovenskej evanjelickej jednoty, zakladateľa trucjednoty – Evanjelickej jednoty a jedného z iniciátorov rozkolníckeho hnutia H.E.L.P a jeho internetových Reformačných listov. Nie, ja nebudem nepriateľom tohto brata a ani tých, ktorí sa na kandidačnej porade stotožnili s podľa mňa neopodstatnenými námietkami, podpísali či aj v budúcnosti podpíšu Chartu 2017 na ochranu hodnôt reformácie a obnovu ECAV na Slovensku, či sa pridali na stranu občianskeho hnutia H.E.L.P., lebo chcem napĺňať: „Ale milujte svojich nepriateľov! Robte im dobre! Požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude hojná vaša odmena a budete synmi Najvyššieho, lebo On je dobrý aj k nevďačným a zlým.“(L 6, 35)
Mám totiž skúsenosť, že keď som sa týmto Pánovým slovám podriadil, z nepriateľov sa mi stali priatelia. Ježiš Kristus je vrchnosť v cirkvi, aj tej našej – ECAV na Slovensku, teraz nakazenou ľudskou zlobou, za ktorou sa skrýva ten padlý anjel – Satan. Mučený, ukrižovaný, ale vzkriesený z mŕtvych, vstúpiac na nebesá – On, Syn, Ježiš Kristus je jediná vrchnosť, ktorej sa oplatí podriadiť, On je jediný Biskup, ktorého nie je potrebné a ani možné voliť, lebo On si zvolil nás. Len či aj my túto jeho voľbu prijímame?
Hodili ste kameň, majúc na sebe balvan vlastného hriechu
Nech mi je odpustená táto otázka, ale: Kto ste, brat farár – senior Ján Hruška, keď ste pripustili, aby si dozorca CZ Ľubomír Badiar dovolil vyzvať malé deti, aby na dôkaz toho, že uverili, pristúpili k pripravenému stolu s nakrájanými rožkami a tie zjedli. A vy, brat farár – senior Miroslav Hvožďara, vari ste už zabudli, ako ste posväcovali v televízii Markíza hoviadka? Obaja ste hodili do hriešneho kameň, majúc pritom na sebe balvan svojho hriechu.
Tvrdohlavosť, pýcha, samoľúbosť, túžba po moci či azda strach, že pravda vyjde najavo a bude taká, že žiadna zo sporných strán pravdu, tú svoju, mať nebude, je tým, čo bráni pristúpiť k pokániu, odpusteniu a vzájomnej úcte cestou kresťanskej lásky. Ony bránia robiť si z nepriateľov priateľov.
A nakoniec, či v tomto prípade existuje lepšia rada ako: „Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie“ (1Pt 3, 9)?
Trojjediný Bože, dopomáhaj nám k tomu. Amen.
Ondrej Mrlian
