Farári klesli veľmi hlboko, aspoň v prípade Zuzany Moncoľovej, farárky v cirkevnom zbore Hontianska Vrbica. „Vy ďalej nemáte čo hľadať a už vôbec nie kandidovať na post, ktorý chvála Bohu pre Vás končí a dúfam, že o Vás nebudem ani počuť, ani čítať!“ – zaútočila nenávistne v Reformačných listoch na generálneho dozorcu Imricha Lukáča. V jej slovách chýba Kristus, Boh a evanjelium, čo by sa v prípade tých, čo reprezentujú kresťanskú vieru, nemalo stávať. Pseudokresťanskej farárke sa tak jedným trápnym názorom v proticirkevnom nenávistnom periodiku  RL podarilo to, čo by nedokázala negatívna kampaň ateistov za státisíce – ukázať veriacim kresťanom, že sú jej ukradnutí a opovrhuje nimi. Zároveň tento lapsus predstavil farárku Moncoľovú ako nevyrovnaného človeka, ktorý z nevysvetliteľných dôvodov prejavil šokujúci výpadok empatie a slušného správania.

Vášeň u farárky vzbudilo to, že generálny dozorca Imrich Lukáč ako najvyšší predstaviteľ ECAV na Slovensku sa spolu „s pani manželkou aj s ďalšími členmi spoločnosti ako napríklad rodina Debnárová, sestra  Škodová, Zaťková, Krivdová a iní a iné osoby, zúčastnili na výročí 40 rokov práce oltárneho krúžku žien v Austrálii.“ Ani jedna osoba zúčastnená tohto slávnostno-pracovného stretnutia, podľa Moncoľovej, pritom „v Spoločenstve evanjelických žien ECAV na Slovensku nepracovala ani jeden rok ako koordinátorka,“ na rozdiel od nej: „Dovolím si pripomenúť, že ja v tejto sekcii pracujem od započatia tejto práce sestrou farárkou Hreškovou v DNS. Smutné je, že som nepočula ani od jednej koordinátorky, že by zúčastnení sa boli podelili na seniorátnych stretnutiach so skúsenosťami, poznatkami, postrehmi, aby sa práca evanjelických žien skvalitnila, stala sa kreatívnejšou. Akým právom ste boli všetci vy, čo ste tam nemali čo hľadať, a ani jedna z nás, ktoré  desiatky rokov pracujeme v tejto sekcii  a najmä sestra farárka Horínková, ktorá má brilantný kredit v strednej Európe  v spoločenstve žien. Len mi, prosím, nepíšte o Vašich a iných zásluhách, ja totiž neuznávam záslužné skutky na slovenský evanjelický spôsob! Chápem, že sa Vám nechce opustiť post GD, veď ECAV Avel Travel nekrachuje,“ nenávistne odsúdila túto „ohavnosť“ – medziiným zúčastniť sa návštevy v Austrálii, napriek tomu, že si každý vyššie menovaný účastník hradil cestu sám. A čuduj sa svete – vo všetkej skromnosti o tom, aké je ťažké presvedčiť ľudí o záslužnosti svojej práce, ktorú naoko ako záslužnú neuznáva, do Austrálie mala predsa len letieť ona. Veď záslužné skutky na evanjelický spôsob napokon podľa Moncoľovej môžu byť výnimočne uznané. Háčik však je, že nie na ten slovenský. Je to celkom dobrý kľúč k pochopeniu toho, ako možno dokázať na vlnách svojej koalície dosurfovať za zásluhy až k získaniu „brilantného kreditu v strednej Európe  v spoločenstve žien.“

Za nenormálny, priam škandalózny Moncoľová označila tiež fakt, že by Božia vôľa mohla byť „aby jeden človek bol 12 rokov biskupom dištriktu a potom ďalšie roky generálnym biskupom.“ Ani generálny dozorca preto „nemá ďalej čo hľadať a už vôbec nie kandidovať na post generálneho dozorcu.“  Veriaci tak podľa jej myslenia majú milovať a voliť do vysokých funkcií radšej tých, ktorí klamú, podvádzajú a naviac ukazujú, že je to normálne, lebo to je aj pre nich komfortnejšie. Nehľadiac na Krista, ktorý hovorí, že do Božieho kráľovstva vojdeme cez mnohé súženia, naopak, farárka uprednostňuje uvažovanie, že čím bude cirkev komfortnejšia, a čím menej bude poukazovať na hriech a nešváry aj jej predstaviteľov, tým viac bude získavať ľudí. Otázne je pre aký druh bytia – či ten nebeský alebo pekelný.

JP

 

%d blogerom sa páči toto: