„A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (L 18, 9 – 14) 

Na funkciu generálneho dozorcu boli dvaja kandidáti, podobne i na funkciu dištriktuálneho dozorcu; na funkciu generálneho biskupa boli piati kandidáti. O tom, ktorý z nich je, obrazne povedané, farizej a ktorý publikán, rozhodovala kandidačná porada, veď o to nám vari v tej kandidačnej porade išlo, alebo malo ísť – postaviť kandidáta, ktorý by bol pred Trojjediným Bohom pokorný, vyznávajúci svoju hriešnosť a nedokonalosť, prosiaci o milosť a pomoc pri nástupe do úradu.

A tak za publikána boli kandidačnou poradou označení či označkovaní: na funkciu generálneho biskupa Ivan Eľko, Sidonia Horňanová, Katarína Hudáková a Marián Kaňuch, naopak, farizejom je podľa porady Milan Krivda. Publikánom na funkciu generálneho dozorcu je Ján Brozman a farizejom Imrich Lukáč a na funkciu dištriktuálneho dozorcu publikánom Ľubomír Pankuch a farizejom Jaroslav Mervart. Môžem sa aj mýliť, ale výsledok rozhodnutia vnímam takto. Určite sú medzi kandidátmi na generálneho biskupa rozhodnutím kandidačnej porady „otitulovaní“ ako publikáni niektorí kandidáti oprávnene, ale označiť Jána Brozmana za publikána je prinajmenšom, ľudsky povedané: „odvážne“. Veď zvažujte so mnou – vari sa on sám seba spytoval: „Som tým dobrým, vhodným kandidátom, ktorý som už raz neúspešne na funkciu generálneho dozorcu kandidoval a neuspel, veď neuspel som ani vo voľbe na funkciu predsedu Slovenskej evanjelickej jednoty? A vari mojou „skromnou“ odpoveďou na tento neúspech, keď som sa „utiahol do kúta chrámu, aby som sa modlil“ nebolo založenie časopisu EFFATA a spolu s bývalým dozorcom ZD Vladimírom Danišom sme ako truc jednotu nezaložili Evanjelickú jednotu, a to i napriek tomu, že nás oboch Ondrej Mrlian, čoby vtedy synodál, napomínal, aby sme takéto konanie zastavili? A vari som dodržal sľub, ktorý som mu vtedy dal, že sa zídeme a hospodárenie v Reformate mu vysvetlím? A vari je môj sen o troch dištriktoch nereálny, ako len ľahko sa bude potom jednota v ECAV narušovať, budeme mať tri nezávislé cirkvi bez jedného zjednocovacieho orgánu? A vari ja, Ján Brozman, nebol som pri tom, keď sa zakladalo necirkevné združenie H.E.L.P, za ktorým stojí Martin Kováč a spol. a netešil som sa z toho, keď vznikali internetové noviny Reformačné listy snažiace sa nie o jednotu, zmierenie, hľadanie ciest k zblíženiu sa s „protistranou“, ale len a len brojace proti všetkému, čo generálne predsedníctvo a jemu „naklonení“ do úradu cirkvi postavení, a Evanjelický posol, konali?“ (Dosť je toho, čo nedobrého i títo vykonali, veď i tom som písal i vyznal a napomínal nielen cez Posol, ale i listom, písomne. Nie sú ani oni bez viny.)

K tomu už len dodám, že ani raz Ján Brozman počas zasadnutia dištriktuálneho presbyterstva, na ktorom som viac rokov ako presbyter i ako zástupca dištriktuálneho dozorcu bol účastný, nepriznal, že mal dopravnú nehodu, ktorou neúmyselne zapríčinil smrť a nikdy nespomenul, že z Rímskokatolíckej cirkvi prestúpil do Evanjelickej  cirkvi a. v. na Slovensku. Nie sú to pre mňa, pre kandidovanie na funkciu generálneho dozorcu, podstatné veci, ale ako dištriktuálny presbyter mal by som o tom vedieť (je to aj moja vina, že až teraz sa o tieto veci zaujímam) a nie sa to dozvedať po rokoch z médií.

Chcem ešte vyjadriť svoj osobný názor na priebeh a ciele kandidačnej porady. Kladiem sebe i ostatným členom cirkvi otázku: „Bolo vylúčenie niektorých kandidátov úmyselné, alebo to členovia kandidačnej porady s vylúčením naozaj mysleli vážne, alebo bol v ich konaní predpoklad, že ak sa zámerne vylúči jeden kandidát, ten jeden kandidát, ten ich, bude, poznajúc priebeh volieb v zboroch pri jednom kandidátovi z minulosti, určite zvolený?“

To, že je potrebné vykonať nové voľby, o tom som presvedčený. Nové musia, tak ako som to už ani neviem koľkýkrát napísal, prosil, zdôrazňoval ba i žiadal, predchádzať pokániu, zmiereniu a odpusteniu. Vo voľbách nemá a nesmie byť víťaz, ale pokorný služobník, pokorný, nie falošný publikán, lebo: „Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (L 18, 14)

Preto sa staviam do radu s tými, ktorí žiadajú kompetentných o konanie pre vypísanie nových volieb, konanie, ktoré by uľahčilo vzdanie sa svojej kandidátky všetkých kandidátov bez výnimky, aby o nás – o Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku – neplatilo: „Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha?“ (J 5, 44)

Otče náš nebeský, v mene Tvojho Syna, Pána Ježiša Krista, prosíme Ťa o prítomnosť Ducha Svätého pre nás všetkých, ale predovšetkým pri tých, ktorí svojím konaním budú prinášať pokánie, zmierenie, odpustenie a tým aj pokoj a vzájomnú lásku v našej tak veľmi ľudskou zlobou, nenávisťou a predovšetkým pýchou rozvrátenej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Amen.

Ondrej Mrlian