V našej spoločnosti, štáte platia zákony a paragrafy, podľa ktorých funguje ekonomika, priemysel, zdravotníctvo, školstvo, samospráva a pod. Aj samotná cirkev sa riadi svojimi zákonmi a predpismi.
Ľudia väčšinou tieto veci nepoznajú a stretnú sa s tým len vtedy, keď niečo vybavujú po úradoch, kde nás zodpovedný pracovník poučí, čo treba podľa zákona urobiť. Platí to aj v našej evanjelickej cirkvi, pokiaľ v cirkevnom zbore vybavujeme napr. cirkevné obrady, tiež existuje postup platný podľa cirkevných predpisov. Taktiež pri voľbe cirkevných funkcionárov od cirkevných zborov cez senioráty, dištrikty až po generálne vedenie platia zákony, ktoré majú isté nedostatky a je povinnosťou ich vylepšovať, alebo sa o to snažiť, hoci pre nás kresťanov platí zákon Boží, poslaný nám všetkým cez Mojžiša. Dodržiavaním Božieho desatora by naša cirkev v súčasnosti nebola rozdelená tak, ako je.
Spomínam si na to, keď moji rodičia, oddaní veriaci našej evanjelickej cirkvi, nás deti učili modliť sa a po detských jednoduchých modlitbičkách som sa učil Otčenáš a ako malého školáka ma učili Desať Božích prikázaní, aby nezostali v hanbe pred p. farárom. Často to spomínam, ako ťažko sa mi to dostávalo do pamäte a dnes viem, že omnoho ťažšie je prikázania dodržať a podľa nich sa chovať v bežnom živote.
Som veriaci kresťan, pokrstený, konfirmovaný, sobášený v evanjelickej cirkvi. Pomáham v cirkevnom zbore v každej oblasti duchovnej, hospodárskej, materiálnej – podľa možnosti a schopnosti, a preto ma znepokojuje situácia, aká nastala v našej cirkvi. Nedá sa pochopiť, pokiaľ je neporiadok v cirkvi pri hospodárení s majetkom a financiami, šafárení od buka do buka, podvody a nezákonné obohacovanie farárov v niektorých zboroch, manipulovanie pri voľbách, bezdôvodné vyradenie kandidátov, napádanie redakcie Posla, že píšu o týchto nedostatkoch – že ľudia mlčia. Nerozumiem, prečo cirkevné zbory, senioráty nezaujímajú k týmto témam stanoviská: buď s tým súhlasím, alebo nesúhlasím, prípadne návrhy, ako terajší stav riešiť.
Myslím si, že naša kresťanská verejnosť je málo informovaná aj zo strany kňazov a funkcionárov cirkevných zborov. Neskrývajme hlavy do piesku, však sa nič nemôže stať. Vezmime osud do svojich rúk a každý podľa schopností pomôžme zveľaďovať a reformovať našu cirkev. Nebojme sa vyjadriť svoj názor a zaujať postoj k veciam, ktoré nás trápia. Majme stále na mysli, že cirkevný zbor bude rásť, pokiaľ bude mať dobrého duchovného pastiera – a naopak, farár či farárka môže rásť, keď bude mať dobrý cirkevný zbor ochotný robiť podľa evanjelia Spasiteľa Pána Ježiša Krista. A platí to aj pre najvyšších funkcionárov cirkvi: biskupov, seniorov, dozorcov a všetkých pracovníkov na vinici Pánovej. Starajme sa, aby cirkevné zbory, senioráty, dištrikty a generálne vedenie ťahali za jeden povraz, tešili sa zo všetkého, čo dobré vykonáme a spoločnými silami riešili všetky nedostatky, ktoré sa vyskytnú.
Neurážajme sa, pokiaľ sú nám vytknuté chyby a nedostatky alebo previnenia, učiňme pokánie a ospravedlnenie. Buďme vzorom pre všetkých, ktorí nás sledujú a podľa toho si vytvárajú obraz o našej drahej evanjelickej cirkvi. Prosím, aby ste si všetci pozorne prečítali modlitbu z nášho Evanjelického spevníka pri príležitosti Pamiatky reformácie č. 16 a podľa toho aj konali.
Vladimír Gieci, Horné Ozorovce
ilustračné foto: courtneyguestkim.com
