Tak ako pani Zdenka Pilátová, aj ja si kupujem Evanjelický posol a posielam ho svojej priateľke do cirkevného zboru, kde Posol odhlásili a namiesto toho rozmnožujú Reformačné listy. Tie v nedeľu po službách Božích ponúkajú cirkevníkom. Mne chodí EP poštou a druhý exemplár kupujem a posielam jej ho poštou.

Keď som bola na službách Božích pri 600. výročí založenia obce Stará Turá, pán biskup Uhorskai vtedy v kázni povedal: „Ako poznajú vás, staroturianski evanjelici, Pán Ježiš hovorí, podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Po kázni sa prihovoril miestny pán farár Kubík, ktorý o obetavej stavbe tamojšieho chrámu povedal: „Stalo sa to preto, že staroturianski evanjelici svoju vieru dokazujú skutkami lásky.

Kam sa podela láska a spolupatričnosť Staroturancov, keď v kostole je zakázaný EP a po nedeľných službách Božích je rozdávaný samizdat plný nenávisti a zloby?

Dobre píše Z. Pilátová, že treba čítať názory jednej aj druhej strany. To robím aj ja. V RL č. 19 v článku „Prečo pôjdem voliť“ autor Jozef Grexa, ev. farár v. v. píše vyznanie pána Brozmana: „V evanjelickej cirkvi som našiel a prijal Ježiša Krista! A táto cirkev sa stala mojím domovom.“ A pán farár Grexa pridáva: Skutočné luteránske a pravoverné vyznanie. Ja sa pýtam pána Brozmana: V katolíckej cirkvi podľa neho Ježiš Kristus nie je, keď Ho našiel až v evanjelickej? Keby sme žili v stredoveku, za takéto „vyznanie“ by ho prinajmenšom upálili (dobre, že nežijeme). Ale teraz (ak nie je agent), niežeby mu mali dať potvrdenie, že vystúpil, ale mali by ho s veľkou hanbou vyhodiť. Čo na jeho vyznanie hovoria rodičia, ak ešte žijú, prípadne súrodenci, ak ich má?

A pán Grexa ďalej označuje pána Lukáča za farizeja a pána Brozmana za publikána, skutočného evanjelika – luterána, človeka pokory a živej viery v Ježiša Krista. Pán farár Grexa v článku opakuje, ako sa modlí. Neviem, ako dlho je vo výslužbe, ale podľa mňa najmenej 50 rokov, keď má taký rozum. Tak nech sa len modlí, podľa vzoru kráľa Šalamúna, aby mu Pán Boh dal zdravý rozum, aby sme sa ani my laici nemuseli hanbiť za jeho teologické vedomosti.

Keď čítam RL, je tam popísaných toľko bludov, klamstiev, ohováračiek… Veď keby písali seriózne, dalo by sa s nimi diskutovať. Sme všetci evanjelici, ale s hlúposťou a zlom sa ťažko bojuje. Vôbec nechápem, prečo zastávajú tie machinácie v Reformate a prečo ich tak rozčuľuje, že EP o tom píše.

Pripájam aj svoj list, ktorý som poslala pánovi farárovi Eľkovi, farárovi v Nitre. Napísala som mu: „Pochádzam z kopaničiarskeho kraja. Pamätám si na Vášho otca, pána farára Eľka, ktorý roky pôsobil v tomto kraji v CZ Krajné. Zomrel v oltári, bola som aj na jeho pohrebe. Vášho otca mali cirkevníci v Krajnom radi, vážili si ho. Keď v dobe združstevňovania vládol v Krajnom nepokoj, strach, ľudia nechceli vstúpi do JRD, Váš otec múdro predvídal budúcnosť, vedel, že si nepomôžu a stal sa katalyzátorom medzi nepriateľskými tábormi. Zúčastňoval sa na JRD žatevných prác, manuálne pracoval a cirkevníci išli za ním: „Veď pán farár nám nechce zle.“ Zúčastňoval sa aj družstevných schôdzí pod vedením múdreho predsedu, ale aj vplyvom pána farára patrilo medzi najúspešnejšie družstvá v kraji.

Pán farár Eľko, Váš otec patril medzi tých, čo ľud zjednocoval, a takto ostal aj v našich spomienkach. Aký by bol hrdý, že jeho syn kandiduje na generálneho biskupa. Akí hrdí by sme boli my luteráni, že z nášho kopaničiarskeho kraja vzišiel, generálny biskup, keby jeho syn pokračoval v zjednocovaní cirkvi, keby stál na strane pravdy, hľadal a obhajoval pravdu a nesadal si na lavicu rozvracačov, posmievačov. Mal by Vám byť prvoradé budovať a zjednocovať cirkev, nie ju rozvracať a pridávať sa na stranu falošných neprajníkov, ktorým nejde o čistotu v cirkvi, ale o vlastný prospech. A svoj hlas dať vždy verným a spravodlivým. brániť pravdu a nekryť tých, čo zlyhali a pochybili (ako o nich hovorí pán generálny dozorca Lukáč). Vy dobre viete, pán farár, za akých okolností ste odchádzali z CZ Krajné, kde ste pôsobili po smrti Vášho otca a ako zborový farár. A určite ste nezabudli, ako veľmi ste plakali, keď si Vás cirkevníci v Krajnom nezvolili za svojho farára. Vtedy ste boli mladý, neskúsený, Teraz máte možnosť konať po vzore svojho otca a tak, ako on konal v CZ Krajné, tak v prípade Vášho zvolenia konať v cirkvi, odstraňovať rozpory a na základe pravdy cirkev zjednocovať a budovať. Nesklamte nás. A čo by povedal Váš otec? Syn môj, spamätaj sa.“

Z. S. Š.