Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť! (Ž 115, 1)
Voľby predsedníctiev, vedenia našej cirkvi rozvírili už aj tak pomerne rozbúrenú hladinu života v nej. K voľbám sa vyjadruje široká škála predstaviteľov cirkvi, cirkevných grémií, jednotlivých členov, občianskych združení, spisujú sa petície, vyhlásenia, pastierske listy a pod. Všetci akosi túžime vyjadriť svoj názor, ja sám som sa stal signatárom jednej z výziev k voľbám. To všetko – akokoľvek sa zdá, že je toho priveľa – je ale vcelku prirodzené a teda v poriadku. Teda bolo by, keby…
Každý má právo sa slobodne vyjadrovať
Sme Evanjelická cirkev a. v., kde je rôznosť názorov cez stáročia dejín širokospektrálna aj keď tu a tam sa to zoskupuje do istých názorových či vieroučných a iných skupín. Práve to „a. v.“ za názvom cirkvi nám dáva nádej ba až istotu, že kým „a. v.“ v názve cirkvi zostane, tak naša cirkev zostane hlboko zakorenená na Božom slove tak, ako tomu verili a vyznávali naši otcovia a prastarí otcovia.
V súvislosti s našou témou si dovolím citovať niekoľko úryvkov z Augsburského vyznania viery (1530), ako ho máme zaznamenané v Symbolických knihách:
Čl. VII – O cirkvi (1): „Svätá kresťanská cirkev je zhromaždením všetkých veriacich, kde sa evanjelium čistotne káže a velebné sviatosti sa prisluhujú podľa evanjelia.“
Čl. VIII – Čo je cirkev? (1): „… cirkev nie je nič iného ako zhromaždenie všetkých veriacich a svätých…“
Čl. XV – O cirkevných ustanoveniach (1): „O cirkevných ustanoveniach, ktoré ľudia zriadili, učíme, že treba podržať tie, ktoré možno podržať bez hriechu a ktoré slúžia pokoju a dobrému poriadku v cirkvi.“
Prvé dva citáty vyjadrujú dve základné skutočnosti: kto tvorí cirkev a čím je cirkev podľa nášho vieroučného chápania. To tu uvádzam len preto, aby bol jasne definovaný rámec všetkých veriacich ECAV, nikoho nevylučujúc, nikoho nesúdiac a nikomu nebrániac mať účasť na akýchkoľvek dobrodeniach poskytovaných či sprostredkovaných evanjelickou cirkvou. Súčasne treba jedným dychom dodať, že cirkev je „iba“ zhromaždenie všetkých veriacich, nič viac a nič menej, kde sa tieto dary Božej milosti prisluhujú. To nás robí rovnými a rovnocennými bez ohľadu na vek, pohlavie, povolanie, a pod., i bez ohľadu na názorové zakotvenie. Do cirkvi sme teda začleňovaní nie pre náš názor, postoj či spoločenské postavenie, ale stávame sa členmi z milosti Božej. Každý má teda právo vyjadrovať slobodne, vhodnou formou svoje názory a stanoviská, dokonca aj kriticky v duchu kresťanských zásad, ktorým učíme, a lásky Božej, z ktorej žijeme.
Kto bol strojcom neporiadku a kto naň poukazoval, si každý domyslí sám
Nie všetky súčasné formy prezentácie vlastných názorov či názorov a postojov niektorých skupín však toto meradlo znesú. Vonkoncom sa dištancujem od pranierovania biskupov a predstaviteľov cirkvi prostredníctvom internetu, tlačených letákov občianskych združení, na facebooku a v pochybných „diskusných“ skupinách, ktorých cieľom je údajne viesť diskusiu – dialóg, ale v hĺbke svojej podstaty nie je a nebolo cieľom týchto skupín nič iné, len za roky svojej činnosti zosmiešňovať a spochybňovať niektorých cirkevných predstaviteľov osobnými útokmi, nepodloženými útokmi na ich rozhodnutia, pripisovanie im väčšej moci, dokonca až svetskej, a obviňovanie z nečinnosti, neschopnosti, nezáujmu a pod. O prezentáciách cez sekulárne médiá ani nehovorím. Prirodzene sa touto činnosťou rozpútalo až nezdravé konkurenčné prostredie (vďaka Bohu, zatiaľ len názorové), ktoré dehonestuje, ba až uráža konkrétnych ľudí pred verejnosťou, často bez dôkazov, alebo len teoretických či dokonca na báze vlastných úsudkov. Pri prezentovaní vnútrocirkevných záležitostí verejnými médiami neraz dochádza k poškodzovaniu vlastnej cirkvi.
Tretí citát čl. XV o cirkevných ustanoveniach orientuje našu pozornosť na podstatu diania v cirkvi: pridŕžať sa vecí bez hriechu, ktoré slúžia pokoju a dobrému poriadku. Hriech, pokoj a poriadok. Už atmosféra v cirkvi splodila nepokoj. Nebudem sa tu preto venovať všetkým kauzám v cirkvi, ale za posledné roky sme boli svedkami veľkého neporiadku, ktorý neviedol k pokoju a spôsobil hriech, alebo aj opačne. Kto bol strojcom neporiadku a kto poukazoval na neporiadok, to si každý čitateľ domyslí sám. Kto bol teda šíriteľom nepokoja a pre čí hriech tento nepokoj vznikol, je tiež známa vec a nemusíme hneď vidieť len najvypuklejšie kauzy v našej cirkvi, pokojne si vystačíme s tými nespočetnými kauzičkami v našich cirkevných zboroch. Problém situácie v našej cirkvi je preto omnoho zložitejší, než by sme si ho tu mohli prezentovať a na príklade niekoľkých vinníkov jednoducho vyriešiť. Myslím si, že pri troche sebareflexie, by sme sa tými vinníkmi mohli cítiť naozaj viacerí (možno aj všetci), ale to je iná téma.
Z cností sa stali námietky
Posuňme sa však ďalej, v čl. XXVIII – O biskupskej moci (5 – 7) čítame: „Naši teda tak učia, že moc kľúčov alebo moc biskupská je podľa evanjelia Božia moc a Boží rozkaz zvestovať evanjelium, odpúšťať a zadržiavať hriechy a prisluhovať a podávať sviatosti.“ (J 20, 21) a ďalej:(20 – 21)„Preto biskupský úrad podľa Božieho práva znamená: zvestovať evanjelium, odpúšťať hriechy, rozsudzovať a zavrhovať učenia protiviace sa evanjeliu, bezbožných ľudí, bezbožný život ktorý je zjavný, vylučovať z kresťanského zboru, nie však svetskou mocou ale len slovom Božím.“
Vo voľbách do predsedníctiev cirkvi kandidovali okrem iných aj niektorí súčasní predstavitelia či funkcionári cirkvi, ktorým bola kandidatúra zamietnutá. Ako zámienka vyradenia kandidátov z volieb údajne poslúžili uznesenia § 30, v ods. 1 a 2 cirkevného zákona č. 11/1994 o cirkevných predstaviteľoch, ich voľbách a o charaktere niektorých funkcií v znení cirkevného zákona č. 1/2011, citujem:
(1) Každý člen kandidačnej porady má právo navrhnúť kandidáta. Kandidačná porada skontroluje, či kandidát spĺňa podmienky kandidácie, ktoré stanovujú cirkevnoprávne predpisy. Každý člen kandidačnej porady má právo vzniesť námietku proti ktorémukoľvek navrhnutému kandidátovi.
(2) Kandidát, ktorý nespĺňa podmienky kandidácie stanovené cirkevnoprávnymi predpismi,je bez ďalšieho rozhodovania na základe konštatovania o nesplnení podmienok vyradený z kandidátky. Kandidát, proti ktorému bola vznesená dôvodnánámietka niektorým členom kandidačnej porady, je vyradený z kandidátky na základe hlasovania členov kandidačnej porady, ak sa proti jeho kandidácii hlasovaním vysloví nadpolovičná väčšina prítomných.
Vieme, že dotknutými osobami sú dištriktuálny biskup ZD, generálny dozorca ECAV a predseda GHV ECAV. Ide o konkrétnych ľudí – predstaviteľov cirkvi, ľudí, ktorým bol zverený úrad v cirkvi, ľudí, ktorí svoj úrad zastávali a zastávajú zodpovedne, ľudí, voči ktorým nebolo vznesené žiadne verejné obvinenie z porušovania cirkevnoprávnych a ani svetských predpisov a zákonov. Ide o ľudí, ktorí neboli súdení a ani odsúdení (iba ak v hlavách niektorých neprajníkov). Možno sa niekedy vyjadrili či zastávali postoj, ktorý nám nebol celkom po vôli, no bol to ich postoj. Postoj, v ktorom si plnili svoje poslanie, úradné povinnosti vyplývajúce z vyššie citovaných statí a. v. ako aj z iných ustanovení CPP. Nakoniec sú im ich cnosti niektorými členmi kandidačných porád prisudzované za pochybenia a dôvody pre námietky.
Právo a spravodlivosť musí byť primárnym cieľom
Nie, nejdem tu spochybňovať legitímnosť grémia samotnej kandidačnej porady, tá nakoniec vyplýva zo znenia citovaného cirkevného zákona. Ako člen cirkvi by som chcel vidieť a prečítať si, v čom menovaní bratia porušili cirkevnoprávne predpisy, lebo len to môže zakladať skutkovú podstatu pre podanie dôvodnej, opakujem dôvodnej námietky. Ak sa takéto dôkazy nenájdu a nebudú evanjelickej verejnosti predložené, mám osobne zato, že kandidačné porady nekonali v súlade s evanjelicko-kresťanským presvedčením, ba dokonca konali v rozpore so samotnými cirkevnoprávnymi predpismi, ich aktéri boli zavedení, zmanipulovaní a rozhodnutie takéhoto grémia je preto právne napadnuteľné. Nie som právnik, som konateľ a manažér. Právo a spravodlivosť musí byť primárnym cieľom všetkých ľudí dobrej vôle, zvlášť tých, ktorí Krista vnímajú ako svoju cestu i pravdu i život. Vyznávam, že to, čo tu píšem, nepramení z osobných sympatií či nesympatií k akémukoľvek kandidátovi, ktorý kandiduje v týchto voľbách. Môj prejav je iniciovaný vlastným cítením práva a spravodlivosti a mojimi morálnymi a etickými hodnotami. Možno sa mýlim.
Svojím osobným postojom chcem vyjadriť a aj vyjadrujem podporu pracovníkom Tranoscia a zvlášť redaktorkám Evanjelického posla za to, že sa usilujú o kvalitnú žurnalistiku v neľahkom prostredí polarizovanej evanjelickej verejnosti. Možno neobstáli vždy bez výhrad, ale ich práca bola a je svedomitá, čestná a úprimná.
Viktor Čop, člen predstavenstva Tranoscius a.s.
