„Krehké je ľudské bytie na tejto Zemi, mocné kráľovstvá budované stáročia môže položiť na kolená neviditeľný vírus.“
Milí bratia, milé sestry,
prinášame vám sériu rozhovorov, ktorú sme urobili počas neľahkých časov pandémie koronavírusu vo svete. Predstavíme vám niekoľko ľudí žijúcich v rôznych častiach sveta. Pýtali sme sa ich na konkrétnu situáciu v krajinách, v ktorých žijú, na spôsob fungovania a opatrenia, ktoré prijali štát a cirkev v danej krajine, na to, ako sa dokázali vysporiadať s novými podmienkami života a nakoľko ich to ovplyvnilo.
Prvý rozhovor sme urobili s pánom Petrom Janovčíkom, Slovákom, ktorý už 27 rokov žije v Spojených štátoch amerických v štáte New Jersey v meste Linden.
1. Aké opatrenia prijal štát, ale aj cirkev počas pandémie koronavírusu vo vašej krajine?
Už od januára tohto roka sme bombardovaní správami o zlom víruse, ktorý nás chce vyhubiť. S výdatnou pomocou médií a politikov sa z neho stal nepriateľ číslo jeden, vyhlásili sme mu vojnu a chceme ho poraziť. Ako? Nuž povedali nám, že sa máme skryť, zamknúť dvere a čakať na vakcínu. Že oni, „mocní„, budú bojovať za nás, lebo oni vedia ako. Čudné, myslím si, v každej vojne to bolo doteraz opačne. Takže žiadne vitamíny, prírodné liečivá, neschválené postupy neskúšajte, seďte doma, aj keď ste pozitívne testovaný, a čakajte, až sa vám priťaží tak, že vás šupneme na ventiláciu a potom sa s vami rozlúčime. Že ste mali vysoký tlak, cukrovku, choré srdce, to nás nezaujíma. Nad chrípkou a rakovinou sme úspešne zvíťazili a všetci sme COVID-19. Prepáčte, ale niečo tu nesedí. Štátik New Jersey o veľkosti Slovenska má k dnešnému dňu (18. máj 2020) 148 000 pozitívnych a 10 300 mŕtvych. Lekárom, ktorí sa ozývajú, je vysvetlené, že riskujú stratu licencie a práce, tí, ktorí spolupracujú na výrobe týchto štatistík, dostávajú odmeny. Radoví občania sa pomaly zobúdzajú a zatiaľ nesmelo, ale niekde aj rázne (Michigan) protestujú proti ukrajovaniu osobných slobôd. Začínajú problémy so zásobovaním, špeciálne toaletný papier a mäso je u nás limitované pri nákupe iba jedným kusom z každého druhu. Od polovice marca u nás postupne zatvorili školy a všetky nie nevyhnutné prevádzky. Takže u nás v rodine je každý doma, iba ja pokračujem v práci po celý čas tejto karantény. Všetky podujatia, kde sa schádzajú ľudia, sú zrušené, takže aj bohoslužby. Nosenie rúšok sa nejako neujalo, sú povinné len pri vstupe do obchodov. Tam púšťajú iba stanovený počet ľudí na určitú plochu. Postupne nám zatvorili aj parky, pláže a prírodné rezervácie, čo nikto nechápe, tak teraz máme viacej psov v uliciach mesta, ťahajúcich svojich majiteľov smerom k parku. Momentálne to vyzerá tak, že sa to postupne začne otvárať, samozrejme, so všelijakými reštrikciami. Ale nebojte sa, máme sľúbenú druhú vlnu.
Medzitým v priamom prenose prebieha politický boj medzi patriotmi a globalistami – to už jedno, z ktorej politickej strany. Jedni sa snažia zachrániť z tohto kolosu na hlinených nohách (neudržateľný finančný systém) aspoň dačo a druhí tlačia svoje zisky cez celosvetovú zázračnú vakcínu, ktorá vyrieši všetko.
2. Ako obmedzili váš život prijaté opatrenia? Ako ste využili tento čas?
Hlavne zo začiatku, keď vlastne nikto nemal predstavu o tom, ako sa vírus správa a ako sa prenáša, nás médiá masírovali 24 hodín denne, a tak sme sa začali báť. Každá kľučka na dverách, každý kohútik, každý človek sa stal pre nás nebezpečným, a tak sme si začali dávať pozor, ako sa správame. Maximálne opatrne, s dodržiavaním pravidiel, ktoré nám predpísali mediálni experti. Zrazu sme dobrovoľne poslušní a odsudzujeme tých, ktorí chcú trochu slobody v krajine, ktorá sa hrdí titulom najslobodnejšej demokracie na svete. Áno, prvé dva týždne sme boli vyplašení a sledovali sme správy celé hodiny. Potom sme zistili, že opakujú to isté dookola, všetko negatívne. Potom sme to vypli celkom a začali pátrať sami po rôznych zdrojoch. Hlavne išlo o to, aby sme sa zbavili strachu. Teraz to berieme tak, že vírusy sú tu s nami, a ide len o to, aby sme sa s nimi naučili žiť. Sme, samozrejme, obmedzovaní, čo sa týka služieb, ale to nám dáva možnosť rozmýšľať nad spôsobmi, ako si poradiť v núdzi. Máme viac času na premýšľanie o živote aj o smrti, o tom, načo sme tu a či nám to všetko, za čím sme sa plašili doteraz, neprekáža v duchovnom rozvoji. Poznávame lepšie sami seba aj druhých, lebo v kríze sa vždy vyfarbujú charaktery. Máme viac času na rodinu, viac komunikujeme.
3. Boli zrušené všetky bohoslužobné aktivity?
Áno, kostoly sa zatvárali u nás od Kvetnej nedele a postupne aj v štátoch s malým počtom nakazených. Niektoré väčšie katolícke chrámy ostali odomknuté na individuálne stíšenie. Sobáše a krsty sú zakázané. V prípade úmrtia má rodina dve možnosti: buď bude pohreb len na cintoríne s účasťou farára a maximálne piatich členov rodiny, alebo dajú nebožtíka do mraziaceho boxu a budú čakať na uvoľnenie zákazov. Ľudia volia väčšinou druhú možnosť, preto sú správy o nedostatkoch mraziacich boxov. Keď zomrel významný ortodoxný rabín v New Yorku, na pohreb prišlo 2 500 židov aj napriek zákazu zhromažďovania, takže ich potom polícia násilne rozháňala.
4. Myslíte si, že zatvorenie kostolov malo význam proti šíreniu koronavírusu?
Neviem to posúdiť, lebo štatistiky sú veľmi zavádzajúce, aby sa dalo vôbec niečo porovnávať. Bola to skôr taká panická reakcia politikov v snahe ukázať, že niečo robia. Dalo sa to riešiť aj stanovením presných pravidiel osobného kontaktu a ochrany, ale to by sa muselo postupovať v súlade s odporučením skutočne nezaujatých odborníkov, a nie tých, ktorí profitujú na ľudskom utrpení.
5. Ako vnímate rôzne možnosti a ponuky pre duchovný život, ktoré sprostredkúva cirkev počas koronavírusu? Ktorá forma vás najviac oslovuje?
Aj tu vidíme, že kríza podnietila tvorivosť nielen v domácnostiach, ale aj v cirkvi. V dnešnom elektronickom svete sme mali možnosť si vybrať z rôznych online prenosov. Sám som vďačný za bohoslužby vysielané zo Slovenska, ktoré sme mohli zo záznamu sledovať. V našom bývalom zbore v Linden bola kópia nedeľného programu aj s kázaním na Facebooku a na bohoslužby sa bolo možné napojiť pomocou konferenčného hovoru, čo bolo zvlášť výhodné pre starých, ktorí to nevedia s internetom. Vo štvrtky sú večerné bohoslužby podobne. Okrem toho pani farárka rozposiela emailom krátke duchovné zamyslenia. Ja osobne preferujem videoprenos, kde si môžem aj zaspievať. Samozrejme, mnohí kazatelia sa snažili vytiahnuť ľudí z domov, tak skúšali slúžiť aj spovedať trebárs na parkoviskách alebo v tzv. drive-in kinách, kde každý sedí v aute a má svoj reproduktor zavesený na okne. Boli aj takí, čo z korby nákladného auta kričali do megafónu a kropili okoloidúcich svätenou vodou.
6. Zapojili sa do nejakej formy pomoci ľuďom aj členovia vášho cirkevného zboru? Akým spôsobom?
V meste máme dve charitatívne organizácie, ktoré zabezpečujú pomoc ľudom v núdzi. Náš zbor po celý rok prispieva trvanlivými potravinami do týchto distribučných centier, odkiaľ ich dobrovoľníci väčšinou z radov dôchodcov vydávajú alebo roznášajú núdznym. Teraz distribúcia viazne, lebo dôchodcovia sedia v strachu doma. Na charitatívnu podporu sme vždy odvádzali okolo 20 % z rozpočtu a prakticky na každý väčší sviatok sa zbierajú trvanlivé potraviny pre chudobných.
7. Čo vás pandémia naučila vo vašom živote viery?
Hlavne pokore. Rýchlo som dospel k poznaniu, aké krehké je ľudské bytie na tejto zemi, že mocné kráľovstvá budované stáročia môže položiť na kolená neviditeľný vírus.
Aj tomu, že sa nemôžeme len tak prizerať, ako mocní tohto sveta ovládli zdroje, zdevastovali životné prostredie, a teraz chcú dostať aj nás pod totálnu kontrolu. Nezabúdajme, že sme protestanti, a preto sa musíme ozvať, keď vidíme neprávosť. Táto kríza spustila veľké finále jednej epochy nekonečného boja svetla a tmy, po ktorej už nič nebude fungovať tak ako predtým.
Modlime sa, aby sme vytrvali stáť na strane svetla až do konca.
ilustračné foto: pixabay.com
