Prečo? Naše duchovenstvo (nie všetci) stále nepochopilo, že spoločenská klíma sa výrazne zmenila, že kňazi už nie sú dominantní ako jediní nositelia gramotnosti a kultúry v spoločnosti. Že neordinovaní sú dnes na oveľa vyššej intelektuálnej úrovni a treba s nimi spolupracovať! Veď duchovenstvo predstavuje len 0,14 % z registrovaných členov evanjelickej cirkvi! Stále sa správajú ako „vyvolení“, ktorí rozhodujú o živote a organizácii cirkevného zboru, bez výraznej spolupráce s neordinovanými. Neuvedomujú si, že sú povolávaní a volení neordinovanými, aby prisluhovali sviatosti a hlásali slovo Božie, aby boli morálnymi oporami v živote zboru! Ich odborná kvalifikácia kňaza ich neoprávňuje, aby riadili a zasahovali do hospodárskych a organizačných záležitosti. Negatívne dopady v nejednom prípade sú obrovské, niekoľko stoviek miliónov eur škody na majetku (CZ Bratislava a i.), škandály a kauzy, ktoré deklasujú našu cirkev v očiach občanov slovenskej spoločnosti, a preto stráca dôveryhodnosť. Mnohí si neuvedomujú že: „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili mnoho bolestí.“ (1Tim 6, 10)
Vízia, ktorá sa stala pravdou
A práve peniaze a majetok, ktorý sa stratil, mohli slúžiť cirkvi pri budovaní cirkevného školstva, diakonie, nových kostolov, na mediálnu podporu, penzijný fond duchovenstva a iné aktivity.
Nie som nepriateľom nášho duchovenstva, som synom evanjelického farára, ktorý viac ako 55 rokov verne slúžil v cirkvi a dobre viem, že úspešným farárom bol preto, lebo „spolupracoval“ s neordinovanými. S tými v 30. a 40. rokoch minulého storočia organizoval a budoval spoločenstvo, najmä s mládežou (bol predsedom SEM s viac ako päťdesiattisícovou členskou základňou). Aj v ťažkých časoch 50. a 60. rokov minulého storočia a socializácie spoločnosti si uvedomoval, že – citujem z jeho kázne a príspevku v Našej cirkvi: „… Cirkev, ktorá sa nestará o mládež, tá si nekoná svoje povinnosti dobre a podľa Božieho slova. Cirkev, ktorá sa nestará o mládež, nestará sa o svoju budúcnosť a o svoj dorast. A taká cirkev kope si hrob, pripravuje si smrť a vlastne aj smrť spoločnosti. Lebo evanjelicko-kresťanská cirkev Božím slovom vychováva charaktery, statočných ľudí, bez ktorých musí sa rútiť do priepasti.“
Jeho vízia sa stala pravdou. Aj preto som sklamaný, že väčšia časť nášho duchovenstva sa v službe sústreďuje na nepodstatné veci, nie na službu, na ktorú má odbornú spôsobilosť. Prečo sa sústreďuje na administrovanie a zasahovanie do hospodárskych záležitostí, ktoré odborne a profesijne prináležia neordinovaným členom zboru? Práve preto títo v nejednom prípade rezignujú a odchádzajú zo života cirkevného zboru.
Duchovenstvo nechce stratiť svoju „moc“
Som prekvapený, že nie len kandidáti ale prakticky všetci duchovní stále hovoria o potrebe reštrukturalizácie cirkvi, ale vlastne ju nechcú! Prečo? Lebo im vyhovuje súčasný stav. Od roku 1996 som na nejednom rokovaní generálneho presbyterstva a synody hovoril o potrebe zmeniť nevyhovujúcu 4-stupňovú organizačnú štruktúru cirkvi. Nebol záujem, lebo duchovenstvo nechce stratiť svoju „moc“a „vplyv“. Napriek tomu, že duchovných je len 0,14 % z registrovaných členov ECAV. Umožňuje im to aj paritné zastúpenie v orgánoch cirkvi, ktoré nezodpovedá aktuálnej vedomostnej a profesijnej štruktúre obyvateľstva Slovenska, ktoré nie je akceptované v iných protestantských cirkvách. Naši duchovní sa nesústreďujú na podstatné náležitosti: budovať duchovný život cirkevného zboru a jednotu cirkvi. Preto je situácia v našej cirkvi taká, aká je! Prečo si nechcú zobrať príklad z iných protestantských a evanjelických cirkví, kde sa duchovní zásadne venujú duchovným náležitostiam cirkevného zboru?
Prečo sa toľko diskutuje o zrušení generálneho biskupského úradu, keď mnohí stále nechcú pochopiť že tento úrad je servisom pre administrovanie celej cirkvi? Mnohí si stotožňujú, že je to úrad generálneho biskupa, ktorý ho zneužíva vo svojom postavení, ako to interpretujú predovšetkým predstavitelia Združenia evanjelických duchovných. Nie je, musí to byť jeden administratívny úrad a servis pre celú cirkev! Práve zbytočné sú duplicitné administratívne centrá, dištriktuálne biskupské úrady, ktoré treba zrušiť, lebo dnes viažu 3 – 5 duchovných na administrovanie, nie na prácu, na ktorú nemajú odborné vzdelanie. Aj náklady na ich administrovanie sú aktuálne viac ako 700 000 eur za rok. Ústredie cirkvi – GBÚ (možno treba zvoliť iný názov) je vo všetkých cirkvách vo svete aj vo svetskej správe, lebo zjednodušuje (aj finančne) a zefektívňuje administratívnu náročnosť. Alebo chceme, aby boli tri samostatné centrá s duchovnými a tri samostatné cirkvi? Sme len jedna Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku!
Vždy som si vážil ctižiadostivých ľudí, ktorí na sebe pracujú, aby boli prospešní iným. Aby sa svojou prácou, výsledkami, publicitou a aktivitami stali známymi v cirkvi a slovenskej spoločnosti. Nie pre vlastné ego či postavenie. Sú kandidáti, až na jedného, prispievateľmi do nášho 120-ročného periodika Evanjelický posol spod Tatier a do Cirkevných listov? Vie o nich evanjelická verejnosť? Nie, aj preto je dnes toľko otázok, koho máme voliť, keď o nich nič nevieme…
Kríza duchovenstva je aj krízou cirkvi. Pomôžeme jej z nej?
Ján Holčík,
predseda SEJ a emeritný generálny dozorca ECAV
