Na najväčších námestiach historických miest nájdeme vždy rovnakú dominantu. 1keď mnohí na to zabudli, sú to tzv. morové stĺpy, postavené z vďačnosti za prežitie smrtiacej nákazy. Čím bola nákaza zhubnejšia (a mesto bohatšie), tým väčší morový stĺp pozostalí postavili do stredu mesta. Tradične na jeho vrchole bola umiestnená panna Mária, odtiaľ pochádza latinské pomenovanie morového stĺpu – Immaculata (nepoškvrnená). Teraz nebudem rozoberať vieroučné rozpory, súvisiace s pannou Máriou (i keď také tiež boli), pretože žiadna nákaza si nevyberá svoje obete podľa vierovyznania, a protestanti sa na stavbe stĺpov tiež podieľali…
Dnes nám hrozí obdobná pandémia, a to, že dodnes (6. 3.) na Slovensku máme jeden doložený prípad koronavírusu, nič na veci nemení – každým dňom to môže byť inak a pravdepodobne i bude. Zatiaľ čo ľudia v minulosti ďakovali za vyliečenie krajiny Bohu, k čomu sa bude utiekať dnešný človek, žijúci bez Boha? Človek bez Boha zostal zoči-voči hrozbe smrti sám. To je tá daň za slobodu, po ktorej tak túžil moderný človek. Nemá v koho dúfať, v koho veriť, komu ďakovať. Je sám ako vyprázdnené námestie, kde niet nikoho ani morového stĺpu…
Tým však nechcem ani náhodou povedať, že máme epidémiu podceňovať. Zarazil ma vtip, ktorý povedal do médií vysokopostavený katolícky kňaz, citu jem – „Máme prvú obeť koronavírusu. Kto je to? Jedna babka, ktorá zahynula pri bitke o kilo múky v Kauflande…“ Možno nie som vtipný, ale už som písal, že nemám rád, keď sa hovorí o „babkách“ v negatívnom zmysle, ako o nejakej skupine ľudí, ktorí sú „mimo“. Zaváňa to sociálnym fašizmom a kto určuje, kto je „babka“ – osoba staršia ako 50, 60 rokov? Ale existujú i „babky“ s vnúčatami v štyridsiatke„. Niečo sa ale deje určite – po prvý krát v dejinách uzavreli dve najväčšie svetové náboženstvá brány svojich najsvätejších miest – kresťania chrám Narodenia Pána v Betleheme a moslimovia „Mekku a Medínu“. To je nevídané. Aj mnohé evanjelické kostoly v Nemecku prerušili do odvolania stretávanie ľudí na službách Božích… A my? Nám prišiel prípis od generálneho biskupa, že mánie namiesto kalicha použiť pri Večeri Pánovej v tohtoročnom pôste jednorazové plastové poháriky pre každého komunikanta… Za daných okolností mi to príde málo už len preto, že kňaz vkladá každému do úst hostiu a ak je sám nakazený, nakazí celé zhromaždenie, čo myslíte?
A keď z Božej vôle epidémia pominie, čo po nás zostane na pamiatku ďalším generáciám, že sme prežili? Obávam sa, že len natrhnutý predvolebný plagát s nejakým „mesiášom“ dneška alebo jednorazový plastový pohárik z Tesca…
Ján Ľachký
