Mengusovské jablone

Jablone vedľa cesty.
Kto sadil ich, už nevie nik.

Či povedia nám miestni,
že to bol taký zvyk?

Sadiť popri cestách,
v chotári jablone.

Čerešne, či višne.
Hrušky a jablone.

Niekto ich zasadil
a staral sa o ne.

Niekto si umienil,
tu budú jablone.

Dávno, už nie je tu,
zabudnuté sú mozole.

Spomienka vpísaná,
do letokruhov stromu.

Ako gramofonová doska,
plná odkazov tomu.

Kto možno raz, z jej vrstiev
odhalí viac ako my teraz.

Nepovšimnuté sú jablone.
Len zver pristavi sa neraz.

Križujúc cesty poľné.
Hodujúc na ich plodoch.

Kto všíma si jablone?
A vidí v ich bytí viac?

Ako len stromy,
pri mengusovskej ceste.

Svedkovia našich príchodov
Našich odchodov.

Nevidiac svedkov času
žijúcich ku kráse sveta,
v ktorom žijeme.

Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto: Albrecht Fietz z Pixabay