Mengusovské jablone
Jablone vedľa cesty.
Kto sadil ich, už nevie nik.
Či povedia nám miestni,
že to bol taký zvyk?
Sadiť popri cestách,
v chotári jablone.
Čerešne, či višne.
Hrušky a jablone.
Niekto ich zasadil
a staral sa o ne.
Niekto si umienil,
tu budú jablone.
Dávno, už nie je tu,
zabudnuté sú mozole.
Spomienka vpísaná,
do letokruhov stromu.
Ako gramofonová doska,
plná odkazov tomu.
Kto možno raz, z jej vrstiev
odhalí viac ako my teraz.
Nepovšimnuté sú jablone.
Len zver pristavi sa neraz.
Križujúc cesty poľné.
Hodujúc na ich plodoch.
Kto všíma si jablone?
A vidí v ich bytí viac?
Ako len stromy,
pri mengusovskej ceste.
Svedkovia našich príchodov
Našich odchodov.
Nevidiac svedkov času
žijúcich ku kráse sveta,
v ktorom žijeme.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Albrecht Fietz z Pixabay